Kaštieľ Svätý Anton: História, Architektúra a Dedičstvo Coburgovcov

Našu najväčšiu expozíciu venovanú poľovníctvu nájdete v kaštieli vo Svätom Antone. Kaštieľ vo Svätom Antone neďaleko malebnej Banskej Štiavnice patril rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea.

Kaštieľ v sv. Antone (Zdroj: Eva Vašková)

História a Vývoj

Svätý Anton, predtým známy ako Antol, sa nachádza neďaleko Banskej Štiavnice. Súčasťou obce je kaštieľ s krásnym parkom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény.

Barokovo - klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami. Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci. Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov. V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 - 1918 bulharský cár.

Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne.

Mapa Svätého Antona a okolia

Architektúra a Symbolika

Kaštieľ Svätý Anton mal pôvodne toľko vchodov, koľko je ročných období, arkád koľko je dní v týždni, komínov ako mesiacov v roku, izieb koľko týždňov v roku a 365 okien. Všetko sa vraj stavalo v duchu kalendára. Sídlo malo pôvodne štyri vchody ako ročné obdobia a arkád bolo sedem podľa dní v týždni. Komíny tu mohli pomenovať podľa mesiacov v roku, keďže ich bolo dvanásť a týždne počítať podľa 52 izieb. Dni v roku však pozorne počítal aj posledný majiteľ kaštieľa Ferdinand Coburg.

Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený.

Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.

Ferdinand sa často venoval tradične panskej kratochvíli - poľovačke. Zapádná chodba kaštieľa je lemovaná trofejami danielov, kamzíkov či hlucháňov. No a práve hlucháne tu nie sú len tak z rozmaru. Podľa slov legendy rok čo rok doslova zachraňovali holý život. A nie hocijaký, ale rovno ten panovníkov. A tak Ferdinand lovil a lovil a lovil, až kým krátko pred druhou svetovou vojou kaštieľ vo Svätom Antone opúšta a vracia sa do rodného Coburgu. Posledný Ferdinandov hlucháň sa tu datuje rokom 1944.

Ak by sa mali naplniť slová veštby, doma v Coburgu by ulovil už len troch. V roku 1948 totiž Ferdinand zomiera.

Park pri kaštieli Svätý Anton

Múzeum a Expozície

Od roku 1962 kaštieľ slúži ako múzeum. V súčasnosti sa v ňom nachádza umeleckohistorická a najväčšia poľovnícka expozícia svojho druhu na Slovensku. Obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Dnes je kaštieľ sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri.

Tento bulharský cár sa venoval prírodovede. V jeho zbierkach by ste našili rôzne rastliny či chrobáky, ale tiež viacero odborných textov, ktoré sám nápísal. K rozhľadu mu určite pomohlo i to, že bol, ako sa hovorí, osemnásťkrát človekom.

Park a Okolie

Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta - umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta.

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí - Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov.

Aktivity v okolí

• Arborétum Kysihýbel: Experimentálna lesnícka oblasť so zameraním na rýchlo rastúce exotické dreviny. Nachádza sa v Banskej Štiavnici, ktorá je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
• Kolpašské tajchy: Dve jazerá v Banský Studenec, ktoré boli pôvodne postavené pre potreby baníctva.

Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.

tags: #ferdinand #i #coburg #svaty #anton