Len máloktorý svätec či svätica mali možnosť žiť Bohu zasvätený život v manželskom rehoľnom stave. Sv. Rita sa nenarodila s aureolou, ale povesť svätosti si získala svojím životom. Sv. Rita - Margherita Lotti, sa narodila v roku 1371 v Rocaporene, v malej dedinke vzdialenej 5 km od mesta Cascia, v dobre situovanej a zámožnej rodine vysoko vážených zástupcov slobodného mesta Cascia, ktorým zverovali ťažké prípady zmierovania súperov, aby nastolili mier, alebo aspoň zabránili krutým vraždám.
Život svätej Rity v skratke
Od mladosti mala Rita túžbu stať sa mníškou, ale jej rodičia ju vydali za muža menom Paolo Mancini. Jej manželstvo bolo ťažké, pretože jej manžel bol násilný a hrubý. Rita mala s Paolom dvoch synov. Po mnohých rokoch sa jej manžel zmenil a stal sa lepším človekom, ale bol zavraždený kvôli miestnemu sporu. Po jeho smrti sa Rita snažila zabrániť svojim synom, aby sa pomstili.
Po smrti svojej rodiny sa Rita rozhodla vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Jej cesta do kláštora však nebola ľahká, pretože kláštor najprv odmietol prijať vdovu. Podľa tradície sa jej na čele objavila rana po tom, čo sa modlila pod krucifixom a prosila, aby mohla zdieľať fyzické utrpenie Krista. Svätá Rita zomrela 22. mája 1457. Jej telo sa zachovalo netrúchnive a je vystavené v bazilike v Cascii. Jej sviatok sa slávi 22. mája.
Boh Ritu ochraňoval zvláštnym spôsobom už od malička. Legenda hovorí, že piaty deň po narodení bolo dievčatko v kolíske. Jej rodičia pracovali na poli. Nad kolískou lietalo niekoľko včiel, ktoré opakovane vlietali a vylietali z jej úst. Keď to jeden rodinný priateľ uvidel, snažil sa včely prudkým pohybom odohnať. Údajne sa pri tom zranil kosákom, no nedbal na to, ponáhľal sa zachrániť dieťa. Je to síce len legenda, ale potvrdzuje obrovskú úctu a obľubu tejto svätice u ľudí, ktorá pretrváva už celé stáročia.
Od detstva bola poslušnou dcérou. Napriek jej túžbe stať sa mníškou, v roku 1385 ako 14-ročná uzavrela manželstvo s Pavlom di Ferdinandom di Mancinom. O tom, či to bolo manželstvo z povinnosti alebo z lásky sa vedú dohady. Ale táto domnienka nemá žiaden vplyv na Ritinu svätosť. Faktom ostáva, že Rita prijala úlohu manželky bez výhrad. Svoj čnostný život naďalej naplno rozvíjala aj v manželstve. Bola vzorom pre svojho manžela - veľkého búrliváka, ktorému jej príklad umožnil viesť plnohodnotný kresťanský život. Pán požehnal týchto manželov darom dvoch synov, pravdepodobne dvojčiat alebo narodených s krátkym časovým odstupom.
Po 18 rokoch manželstva nastal v živote tejto svätice zlom. Jej manžel sa stal obeťou krvnej pomsty, tzv. vendety. Pre Ritu začalo nové ťažké obdobie - život vdovy. Aj v tomto čase žila ako pokorná Božia služobníčka. Veľmi ju trápila túžba jej synov pomstiť otcovu smrť. Úpenlivo prosila Boha, aby sa nepošpinili krutosťami a nestrhla ich špirála nenávisti. Boh vyslyšal jej modlitbu, hoci veľmi bolestivým spôsobom. Duše oboch chlapcov zachránil. Rita zostala osamotená. Dramatické udalosti v jej rodine a samota ju však stále viac približovali k trpiacemu Kristovi. Úbohá žena však nebola plná nenávisti, naopak, modlila sa za tých, čo jej spôsobili toľko bolesti i za svojich drahých zosnulých. No vo svojich modlitbách nezabúdala ani na živých a prosila, aby Boží pokoj zvíťazil nad nenávisťou.
V tomto období neutíchajúcich modlitieb v nej dozrela silná túžba pozdvihnúť svoju lásku na novú úroveň a k inému ženíchovi - ku Kristovi. Ak by ste čakali, že vstupom do rehole sa Rite splnil detský sen a prežila krásny, pokojný a pohodlný život za múrmi kláštora - ste na omyle. Štyridsať rokov kláštorného života bolo naplnených bolesťou a utrpením. O toto utrpenie však sama prosila Pána. Túžila mať účasť na Kristových bolestiach a Boh jej ich doprial naozaj v hojnosti. Okrem sebaumŕtvovania svojho tela a nespočetného ponižovania od spolusestier jej Boh dal „vzácny dar“ - stigmu na čele - tŕň Kristovej koruny. Rita žila tento dar s veľkou pokorou a nikdy sa nim nechválila. O svojom poznačení hovorila málo a jednoducho len ako o rane. Stigma sv. Rity prekonala v dejinách stigiem každé pravidlo: hnisala a odporne zapáchala, no pritom ostávala lokalizovaná a neinfikovala ďalšie tkanivá. Práve kvôli zapáchajúcej stigme sv.
V noci z 21. na 22. mája v roku 1447 vo veku 76 rokov duša sv. Rity zanechala na zemi utrpením zúbožené telo a odišla v ústrety svojmu milovanému ženíchovi - Kristovi. V tej chvíli sa, podľa legendy, kláštorne zvony nevysvetliteľným spôsobom rozozvučali. Takto, akoby z nebeského podnetu, zvolali ľudí, aby si prišli uctiť svätú sestru Ritu. Sv. Rita je už po stáročia uctievaná ako patrónka v beznádejných situáciách. Na jej príhovor sa udialo množstvo zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Cascia dnes patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, je centrom úcty sv.
Životopisy sv. Rity sú opradené množstvom legiend, ktoré sa šírili spolu s jej rastúcou úctou. Remo Piccolomini a Natalino Monopoli sa preto podujali na neľahkú úlohu. U nás úctu k sv. Rite šíria prevažne Augustiniáni - Rehoľa sv. Augustína na Slovensku. Pri kláštore je kostol zasvätený práve tejto svätici. 27.4.2018 priniesla delegácia z Cascie z Talianska do Košíc relikvie sv. Rity. Ide o relikvie 1. stupňa - kostičky z ruky svätice, ktoré sú uložené v medenej ruži s výškou 50 cm. Tieto relikvie boli odovzdané pri svätej omši, ktorej predsedal košický emeritný biskup Mons. Alojz Tkáč. Páter Juraj Pigula, predstavený Rehole sv. Augustína na Slovensku, zostavil niekoľko knižočiek, vďaka ktorým môžeme aj my v sebe rozvíjať úctu k sv.
Tieto novény pochádzajú priamo z talianskej Cascie. Prostredníctvom nich si môžeme vyprosovať milosti potrebné pre náš život. Okrem novén je v knižočke uvedený aj krátky životopis sv. Modlitby v tejto knižočke sú zostavené ako „návod“ na utiekanie sa k sv. Rite, vyprosovanie si milostí a Božieho zásahu hlavne v beznádejných a v neriešiteľných situáciách. Knižka napomáha, aby okrem úst volalo hlavne naše srdce, aby sme podľa príkladu a na príhovor sv. Sv. Rita bola ženou mnohých cností, ktoré sa naplno prejavovali v jej živote. V knihe je zdôraznených sedem z nich: pokoj, viera, modlitba, odpustenie, nádej, utrpenie a láska.
22. máj sa každoročne v Cirkvi slávi sviatok sv. Rity. Je to svätá, ktorá možno u nás nie je až taká známa a ja sama som sa s jej menom stretla len pred niekoľkými rokmi. Zaujal ma jej životný príbeh a zvláštnosť, ktorú jej Boh doprial - žiť život manželky, matky, vdovy, mníšky. Obsadiť miesto patróna neriešiteľných situácií tiež nie je práve ľahká úloha, no myslím, že Boh to dobre zariadil. Životné skúsenosti a univerzálnosť povolania sv. Ritu priam predurčujú na tento patronát. Často sa k nej modlím a bolo mi dopriate okúsiť ovocie vyslyšaných modlitieb.
Svätá Rita z Cascie bola pokorná a svätá žena, ktorá žila v 15. storočí. Po smrti na tuberkulózu spájali sv. Ritu takmer okamžite s viacerými zázrakmi. Spisovateľ Bert Gezzi napísal: „Tri dni po jej smrti Doménico Angeli, notár z Cascie, zaznamenal hneď jedenásť zázrakov. Odvtedy je všeobecne známa ako zázračná príhovorkyňa s nespočetnými zázrakmi, ktoré sa dejú na jej príhovor, najmä vo veľmi ťažkých, zvláštnych a dokonca nemožných situáciách. Napriek tomu bola Rita oficiálne kanonizovaná až v roku 1900. Udiali sa tri úžasné zázraky, ktoré pripravili cestu pre jej kanonizáciu, dokazujúc, že veriaci sa bez pochybností môžu modliť k tejto mocnej svätici.
Po stopách sv. Rity - pútnická cesta do Cascie
Prvý zázrak hovorí o príjemnej vôni vychádzajúcej z ostatkov svätice. Tento jav potvrdili mnohí svedkovia a tiež dôveryhodná tradícia, takže pochybnosti o tejto skutočnosti by boli absurdné. Navyše nie je možné uviesť prirodzenú príčinu vône vychádzajúcej z jej tela. Tento zázrak je doložený výskumom, ktorý spracovali tí najkvalifikovanejší odborníci. Okrem toho sa táto vôňa rozptyľuje spôsobom, ktorý presahuje bežné zákony prírody.
Ďalším zázrakom sa stala Elizabeth Bergaminiová, mladá dievčina, ktorej hrozila strata zraku kvôli kiahňam. Lekári skonštatovali, že stav dieťaťa je tak závažný, že lekárska veda nemá naň žiaden prostriedok. Rozhodli sa vziať ju preto do augustiniánskeho kláštora v Cascii a v bolesti a žiali prosili svätú Ritu za svoju dcéru, ktorej slepota sa medzitým vážne rozvinula. Po príchode do kláštora bolo dieťa oblečené v šatách rehole na počesť sv. Rity. O štyri mesiace neskôr vykríkla Elizabeth, že vidí. Spolu so sestrami okamžite začala ďakovať Bohu, ktorý vykonal zázrak skrze sv.
Tretí zázrak sa stal Cosimo Pelligrinimu, trpiacemu chronickou katarálnou gastroenteritídou a hemoroidným postihnutím v takom rozsahu, že neexistovala žiadna nádej na uzdravenie. Vrátil sa v jeden deň z kostola, a bol tak oslabený svojou neznesiteľnou chorobou, že sa ocitol blízko smrti. Lekári, ktorí boli k nemu privolaní, mu nariadili, aby prijal posledné pomazanie. A to aj prijal. Keď ležal v posteli v agónii smrti, zrazu sa mu zazdalo, že vidí svätú Ritu, ako ho pozdravuje. Následne po tomto videní sa mu vrátila sila a chuť do jedla a vo veľmi krátkom čase dokázal robiť prácu s mladíckou silou, hoci bol už niekoľko rokov dôchodcom.
Prečo sa svätia ruže sv. Jedna z legiend hovorí, že v treskúcej zime roku 1457, už ako ťažko chorá, sv. Rita poprosila spolusestru o ruže a figy. Tá sa na prekvapenie všetkých vrátila s kvitnúcimi ružami a zrelými figami. V augustiniánskych komunitách sa vždy na jej sviatok, 22. mája, svätia ruže na pamiatku tohto zázraku.
Daľšia legenda dopĺňa informácie, že onou spolusestrou bola príbuzná sv. Rity, ktorú poprosila, aby zo záhrady jej domu priniesla ruže a figy. Príbuzná skutočne v strašnej zime našla v záhrade dve rozkvitnuté ruže a jednu zrelú figu.
K hlbšiemu spoznaniu jej života (a zároveň k obohateniu toho nášho) nám môže poslúžiť aj kniha s názvom Príbeh svätej Rity, ktorú originálnym, podmanivým a živým spôsobom napísal jej veľký ctiteľ - spisovateľ André Bonet. Je to naozaj obdivuhodné a inšpiratívne dielo, ktoré nás veľmi rýchlo vtiahne do životného príbehu svätej Rity. Pozoruhodné opisy obdobia 15. storočia, v ktorom svätica žila, nám ju priblížia ako ženu z mäsa a kostí. Trefné a výstižne spojené citáty mnohých svätcov - ako napríklad sv. Augustína, sv. Kataríny Sienskej, sv. Jána z Kríža, ale aj úryvky zo Svätého písma nás pozvú k úžasu nad tým, ako sa mnohé z nich odrážajú a napĺňajú v Ritinom živote, ktorý vôbec nebol jednoduchý. Bol naozajstnou školou kríža.
Namiesto života v tichu kláštora, po ktorom od detstva túžila, poslúchne rodičov a vydá sa za hrubého a násilného muža. V rozhodnutí rodičov vidí - po krátkom vnútornom zápase - Božiu vôľu, i keď jej nerozumie. Náhla a násilná smrť manžela a skoré úmrtie obidvoch jej synov sú skúšky, ktorými musí prejsť. A tak sa vďaka vlastnému utrpeniu čoraz viac spája s Ukrižovaným.
Môžeme sa spýtať - kde na toto všetko brala silu? A kde ju máme brať my? Pri čítaní jej životného príbehu nájdeme jednoznačnú odpoveď. V modlitbe. Už od detstva „v adorácii trávi celé hodiny, premieňajúc nočný čas na modlitby, v ktorých Bohu odovzdáva všetko, čo jej blízki zverili počas dňa. „Vraví sa, že modlitba bola akousi syntézou celého jej života.“ Bola úzko spojená s Bohom a on jej dával silu do všetkého, k čomu ju povolal.
Jej túžba po rehoľnom živote neutíchla ani po smrti najbližších, a nakoniec zvyšnú časť svojho života prežila v kláštore, kde sa čoraz viac prejavovala jej svätosť. „Svätosť je konkrétne žité evanjelium, ktoré žiari v Najsvätejšej Trojici. A k tomu sme pozvaní aj my. K svätosti života, počas ktorého nám môže pomáhať príklad a orodovanie svätej Rity. Je nám vzorom lásky, odpustenia a vernosti Bohu v každej situácii nášho života. Na stránkach tejto výnimočnej knihy sa o tom presvedčíte.
V živote sa stretávame s obdobiami, ktoré sú plné výziev, smútku a neistoty. V takýchto chvíľach je prirodzené hľadať útechu a silu v modlitbe. Svätá Rita z Cascie, patrónka „nemožných prípadov“ a „zúfalých situácií“, je jednou z najobľúbenejších svätých, ku ktorej sa veriaci obracajú v ťažkých časoch.
Modlitby k svätej Rite
Svätá Rita, oroduj za mňa, keď som:
- v kríze smútku a únavy
- keď trpím úzkosťou choroby
- aj vtedy, keď sa trápim pre nedostatok odvahy
- keď nedôverujem Božej dobrote
- neviem sa zmieriť s cestou kríža
- vo chvíľach, keď nedávam svoje utrpenie do vykupiteľského prúdu spoločenstva svätých a mystického tela Ježiša Krista
- neponúkam svojej rodine zdroje tvojej nežnosti
- keď nežijem lásku odpustenia
- nezmierujem ľudí
- neprežívam blaženosť plnej kresťanskej vernosti
- nelietam na krídlach modlitby
- keď sa nestávam vínom radosti a často nenachádzam správne slová chvály a vďaky voči iným
Svätá Rita, oroduj za mňa, aby som mal dostatok lásky k Bohu a blížnym; aby som mal dostatok nádeje a videl ďaleko, až k nebesiam blaženej večnosti.
Modlitba k Nebeskému Otcovi v ťažkej situácii
Nebeský Otče, v tejto ťažkej situácii prichádzam pred teba so svojimi obavami a strachom. Prosím ťa, aby si ma naplnil svojím pokojom. Upokoj moje myšlienky a povzbuď moje srdce. Daj mi silu prekonať túto situáciu s vierou a dôverou v tvoje vedenie. Daruj mi svoju milosť a pokoj a požehnaj ma útechou.
Nebeský Otče, v tejto ťažkej situácii cítim svoju slabosť a bezmocnosť. Prosím ťa, aby si mi dal silu a vytrvalosť prekonať túto skúšku. Nech mi tvoj Duch Svätý daruje potrebnú energiu a odhodlanie. Pomôž mi pripomínať si, že nie som sám, ale že ty si so mnou a že ma nikdy neopustíš. S tebou môžem prekonať akýkoľvek problém a vyjsť z tejto ťažkej situácie silnejší.
Nebeský Otče, v tejto temnej chvíli ťa prosím, aby si mi dal nádej a víziu pre budúcnosť. Otvor moje oči, aby som videl tvoje svetlo uprostred temnoty. Nech ma tvoja prítomnosť napĺňa radosťou a optimizmom. Pomôž mi vidieť veci z tvojej perspektívy a dôverovať v tvoj plán pre môj život. Verím, že ty si so mnou aj v najťažších chvíľach a že sa všetko obráti na dobré.
Nebeský Otče, v tejto bolestivej situácii ťa prosím, aby si ma obklopil svojou útechou a láskou. Hrej ma v objatí svojej milosrdnej lásky a lieč moje zranenia. Nech ma tvoja liečivá ruka uzdravuje a obnovuje moju dušu. Prosím ťa, aby si mi dal silu odpúšťať a pomáhať mi uzdraviť vzťahy, ktoré boli narušené. Nech sa tvoja milosť prejavuje v každom aspekte môjho života a nech ma vedie k vnútornej obnove.
Modlite sa s vierou a dôverou, a verte, že Boh vypočuje vaše modlitby.
Modlitba k svätej Rite v núdzi
Ó, svätá patrónka núdznych, svätá Rita, ktorej prosby Boh takmer nikdy neodmietne. On ťa vďaka tvojmu vnútornému bohatstvu obdaroval mnohými milosťami a preto ťa nazývame Pomocníčkou v bezradnosti a v neriešiteľných situáciách. Skloň sa k našej prosbe a v mene tvojho ctiteľa a prosebníka ju predostri pred Boží majestát. Buď k nám štedrá tak, ako si aj vždy bola v toľkých nádherných prípadoch. pred Ježišovým Najsvätejším Srdcom ťa prosíme, aby si nám vyprosila tieto milosti [tu povedzte, o čo prosíte]. Oroduj za nás, svätá Rita, aby sme sa stali hodnými Kristových prisľúbení.
Svätá Rita je často zobrazovaná v mníšskom rúchu s ránou na čele a s krucifixom alebo ružami.
Svätý Rochus a morové stĺpy
Sv. Rochus síce nepatrí ku klasickým 14 pomocníkom v núdzi, ale v mnohých oblastiach sa k nim počíta, pretože bol pred stáročiami jedným z najobľúbenejších ochrancov proti moru. Hoci úplné a bezpečné údaje o živote sv. Svätý Rochus (1295 - 1327). Kým sa koronavírus šíri po celom svete, my sa môžeme modliť k sv. a ochránil ich od smrti. Ochraňuj nás od tejto epidémie. aby sme žili podľa Božej vôle. Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik.
Prvá cesta zaviedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých. O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov.
V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Zomiera vo veku 32 rokov. Jeho pamiatku slávime 16. augusta. Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok.
Sv. Rochusa spoznáte na obrazoch podľa atribútov: fúzatý pútnik s klobúkom, pri sebe máva palicu, tašku, fľašu, krabicu, meč alebo psa. V Rochusovom príbehu máme všeličo zaujímavé: Jeho meno pochádza z francúzskeho slova „roche“, čo znamená rock - skala. Jeho pravda a viera v Krista boli skutočne stabilné ako súčasť reality, z ktorej bol povolaný. Jeho rodičia boli rovnako zbožní ako bohatí. Bohužiaľ zomreli, keď mal dvadsať rokov. Veci v jeho živote sa dejú v štrnástom storočí, v Európe zúri mor a Rochus dosiahne Alpy práve vo chvíli, keď sa cez tieto oblasti valí vlna čiernej smrti.
Jeho cesta je oneskorená, pretože namiesto púte sa stará o chorých. Riskuje riziko infekcie pri chorých aj pri pochovávaní zomrelých, ale nič sa mu nestane. A čo viac, uzdravujú sa ľudia cez jeho ruky. Ľudia ho volajú, prosia ho o modlitbu, pretože vidia, že sa mnoho jeho zverencov náhle zotavuje a uzdravuje. Nakoniec dorazí do Ríma, kde sa venuje aj chorým. Keď príliv padá, vracia sa späť do Montpellier, ale na ceste v Piacenze sa znovu stretne s morom. Tentoraz nákaza padá aj na neho. Obyvatelia mesta nemajú také milosrdenstvo ako on pre ostatných. Vyhodia ho z mesta.
Rochus si stavia v lese chatu, vedľa ktorej vytryskne krásny prameň, z ktorého čerpá vodu. Chýbalo mu iba jedlo, ale Boh našiel spôsob. Každý deň k nemu pribehol pes od jedného z miestnych známych. Nielenže mu vždy priniesol bochník chleba, ale olízal mu aj jeho rany. Rochus sa uzdravil z choroby pravdepodobne kvôli starostlivosti svojho štvornohého priateľa. Pri prekročení hranice s Francúzskom bol zatknutý. Syna bývalého šéfa Montpellier v ňom nebol rozpoznaný, bol obvinený ako špión. Bol zavretý v žalári v jeho rodnom meste a bol mučený. Jediné, čo mal odhaliť na svoju záchranu bolo jeho meno, ale dokonca aj to si nechal pre seba, nechcel použiť meno liečiteľa, ktoré sa dostalo aj do Francúzska. V tomto väzení zomrel po piatich rokoch väzenia.
Keď sa jeho telo pripravovalo na pohreb, na jeho hrudi bol červený kríž - rodné znamienko, pre ktoré bol známy (a ktoré, o niekoľko storočí neskôr, bude inšpirovať návrh habitu pre rehoľné spoločenstvo sv. Kamila de Lellis). Ak ste niekedy videli sochu muža v pútnickom odeve, ktorý na svojej nohe odhaľuje škaredú ranu a je sprevádzaný psom, stojíte tvárou v tvár svätému Rochusovi. Stal sa patrónom tých, ktorí trpeli morom a jeho obraz sa nachádzal vo všetkých nemocniciach. Okrem toho je patrónom mládencov, falošne obvinených osôb, hrobárov, farmaceutov a … psov.
Medzi časté stavebné pamiatky miest a obcí na Slovensku patria tzv. morové stĺpy. Ako ich pomenovanie naznačuje, podnetom na ich stavbu boli epidémie čierneho moru, ktoré Európu zachvacovali od 15. až do 18. storočia. Stavali sa väčšinou potom, ako dozneli epidémie ako vďaka za ich ukončenie.
V Bratislave na pamiatku strašnej morovej epidémie z roku 1713 postavili na Rybnom námestí stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice. Samotný stĺp s Najsvätejšou Trojicou stojí na trojhrannom podstavci s reliéfmi Posledného pomazania, sv. Rozálie a Ukladania mŕtveho do hrobu od sochára Sartoryho z r. 1760. Na rohoch podstavca sú umiestnené sochy troch svätcov považovaných za ochrancov proti moru - sv. Rochusa, sv. Karola Boromejského a sv.
Kaplnku sv. Rochusa v Novom Meste nad Váhom postavili na začiatku 18-teho storočia v barokovom štýle. Stála južne od mesta na tzv. Čachtickej ceste. Bola prícestnou kaplnkou a neďaleko sa nachádzalo miesto výberu mýta. V tomto období zúril nielen v tomto regióne mor. Vtedy sa ľudia utiekali ku kresťanským patrónom. Sv. Rochus spoločne so sv. Rozáliou boli patrónmi boja proti tejto chorobe.
Sv. Rochus je pokladaný za ochrancu lekárov, lekárnikov, kamenárov, chorých na mor, choleru a iné nákazlivé ochorenia. Chorváti si ho po pokresťančení určili ako patróna svojej krajiny. Podobizne Sv.
Kaplnka sv. Rochusa v Turí je malebne postavená na kopci nad obcou, schovaná uprostred mohutných líp. V roku 1720 bol duchovným správcom vtedajšej farnosti, do ktorej Turie patrilo, mladý 28 ročný horlivý farár Štefan Ambruš, muž neobyčajne vzdelaný. Pod jeho vedením obnovili miestni katolíci starobylú kaplnku “Za obrázkom” a zároveň postavili novú kaplnku sv. Rochusa na znak vďaky Pánu Bohu, že prestal v obci strašný mor.
Napriek tomu, že sú uvádzané až tri rôzne roky, kedy mohla vzniknúť kaplnka sv. Rochusa ( 1710, 1720, dokonca rok 1873 ), najpravdepodobnejší je rok vzniku okolo 1720. Je veľmi pravdepodobne, že okolo roku 1720 postavili aj v Turí kaplnku sv.
tags: #modlitba #v #neriesitelnych #situaciach