Preukazujeme milosť, ale nežiadame: Inšpirácia zo života svätého Jána Pavla II.

"Preukazujeme milosť, ale nežiadame". Tieto slová si zvolil svätý Ján Pavol II. ako svoje celoživotné heslo. Týmto spôsobom aj svätý Ján Pavol II. Toto heslo nás môže inšpirovať k zamysleniu sa nad naším vzťahom s Bohom a nad tým, ako sa mu môžeme celkom odovzdať.

Podpis svätého Jána Pavla II.

Božia láska ako základ našej odpovede

V prvom rade si potrebujeme uvedomiť Božiu lásku. Ak trochu pochopíme, že Boh nás nekonečne miluje, že on je prvý, ktorému záleží na našej spáse a robí všetko pre to, aby nás do neba - k sebe - pritiahol - to môže vzbudiť v nás odpoveď lásky a dôvery. Uvažovať môžeme osobitne nad touto myšlienkou: Náš BOH JE LÁSKA. Píše o tom v prvom liste apoštol Ján (porov. 1 Jn 1,8).

Svätý Augustín v tomto kontexte poznamenáva nádhernú myšlienku: "Hoci je Boh všemohúci - viac nám dať nemohol. Hoci je vševediaci - viac nám dať nevedel. Dal všetko. a pýta sa: akože by nám s ním nedaroval všetko? Tu vidíme tiež TOTUS TUUS. a daroval nám večný život - toľko krát som to už možno počul - ale nakoľko si uvedomujem silu týchto slov?

Túžba patriť Bohu

Pozorujem v sebe takú túžbu, že by som chcel celkom patriť Bohu? Ako by som naformuloval svoju najhlbšiu túžbu a cieľ môjho života? Pozorujem v sebe túžbu celkom sa zasvätiť a vo všetkom sa dať Bohu? Iste to môže byť otázka predovšetkým pre zasvätené osoby, ale či by každý kresťan nemal mať v sebe túžbu celkom dať svoj život Bohu? Aké najhlbšie túžby v sebe rozpoznávam? Ako by som ich naformuloval - môžem si ich aj napísať. z Božieho slova, alebo nejakú vetu, myšlienku, ktorá najviac vyjadrí tieto moje túžby.

Svätec John Henry Newman povedal: "Prenikni Pane celé moje bytie tak dokonale, tak úplne, aby môj život bol len žiarou toho Tvojho. s ktorou sa stretnem pocítila Tvoju prítomnosť v mojej duši. Vidíme tie obdivuhodné túžby... tie vyznania lásky...". Svätá Bakhita povedala: "Dávam všetko môjmu Majstrovi."

Kto som a komu sa dávam?

Kto sa to chce celkom odovzdať. Kto si ty - ten, ktorý hovorí - som celý tvoj? (Pohľad na mňa - kto som v mojich očiach, v očiach druhých, v očiach Boha. Aj žalmista sa pýta: "Pane čože je človek, že sa k nemu priznávaš a myslíš na neho? (Žalm 144,3). Podobne aj Žalm 8 si kladie túto otázku - a dáva odpoveď, že človek je stvorený len o niečo menší od anjelov. A aj v samotnej knihe Genezis (1,27) pri stvorení človeka sa píše, že sme stvorení na obraz a podobu samého Boha.

Boh pamätá a i človek by mal, že sme iba prach a hlina (Žalm 103,14), pripomíname si to aj cez popolcovú stredu: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Ta úbohosť ľudského stvorenia a pominuteľnosť. Pozerajúc na svet okolo nás a aj do nášho vnútra - vidíme koľko je všade naozaj veľkej biedy a zla. Komu sa to dávam. Kto je pre mňa ten, komu ja chcem seba celkom darovať? A môžem sa na túto myšlienku pozrieť aj opačne - že on sa dáva nejako mne? Celkom celý mne? Ako reaguje asi na moju túžbu - celkom sa mu dať?

Praktické kroky k odovzdaniu sa Bohu

Ako sa mu ja dávam? Chcem sa dať naozaj celkom - myslím to úprimne. Čo to pre mňa znamená, že sa mu celkom dávam? Čo je to - to všetko, čo mu chcem dať - čo všetko by som vedel vymenovať? Čo všetko si myslím, že som mu už odovzdal, a čo všetko som mu ešte nedal? Čo všetko mi ešte chýba? Určite je dobré zamyslieť sa dlhšie v tichu nad týmito otázkami.

Matky Terezy sa raz pýtali, či má Boha v živote na prvom mieste a ona povedala, že nie len na prvom, ale na všetkých miestach. Nie je miesto a oblasť v jej živote, kde by ho nepustila. i svätý Ignác, ktorý sa modlil týmito slovami: "Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, ty si mi to dal. Tebe to Pane vraciam, všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. A ten istý svätý Ignác dodáva: "Človek je stvorený, aby chválil Boha, vzdával mu úctu a slúžil mu a tým spasil svoju dušu. Ostatné veci na zemi sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť tento cieľ, pre ktorý je stvorený. v tom prekážajú. Preto je potrebné, aby sme sa urobili nezaujatými voči všetkým stvoreným veciam a skutočnostiam.

Dôležitosť predsavzatia a úprimnej vôle

Dôležitou súčasťou odovzdania sa Bohu je aj predsavzatie a úprimná vôľa. Podobne, ktože bude môcť povedať: že je srdce vaše ,obrátené; kto riekne: že si hriechy úprimne sošklivujete; že nad bezbožnosťou úprimne želiete: jestliže zase tak ľahko a tak často i do hriechu padáte, ako prvej? jestliže príležitosť milujete, ako predtým? jestliže sa toho, čo vás do hriechu ustavične privádza, pridržujete, ako prvej?

Svätý Pavel praví: „V tomto záleží pravé učenie Ježiša Krista , aby ste zanechali vaše predošlé obetovanie, ktoré bolo skrze zlé žiadosti nakazené“ (Efezsk. 4.). A sv. Pavel hovorí: „Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem (Rim 7, 18-19).“

Je potrebné, aby ste mali opravdivé predsavzatie, úprimnú vôľu, viacej sa hriechu nedopustiť, a život svoj polepšiť. Jestli ste k pr. boli prv zlorečeniu, preklínaniu, na cti utŕhaniu a dohadovaniu oddaní, že chcete zatiaľ tým na seba a na jazyk svoj pozor dať; jestli ste prv opilstvom, obžerstvom peniaze márnili, že chcete zatiaľ zachovávať mieru v jedení a pití; jestli ste prv na tom alebo inom mieste, s tou alebo inou osobou, pri tej alebo inej príležitosti zhrešili, že sa chcete zatiaľ veľmi opatrne, zriedka, a nikdy v samote, s ňou schádzal; jestli ste si prv slovo božie, službu božiu málo vážili, že chcete zatiaľ takú pečlivosť mať, aby vás od toho žiadna prekážka nezdržala, a t.d.

Ukrižovaný Ježiš Kristus

Láska k Bohu nad všetko

Tak teda naše predsavzatie, viacej nehrešiť, ktoré pred spoveďou a inokedy činíme, musí prevyšovať všetku lásku k peniazom a statkom, ku cti a rozkošiam tohoto sveta, k nášmu zdraviu, áno aj k životu, to jest: musíme byt hotoví, radšej všetky peniaze a statky, česť a rozkoše, zdravie a život náš utratiť, radšej chudobu, hanbu, prenasledovanie, áno aj smrť pretrpieť, než Boha viacej ťažkým hriechom obraziť.

K tomuto predsavzatiu nás zaväzuje každú hodinu, v každom okamžiku prikázanie lásky Božej, „Miloval budeš Pána Boha tvojho, z celého srdca tvojho, z celej duše tvojej, z celej mysle tvojej a zo všetkej sily tvojej“ (Deut. 6, 5.), prikazuje Boh v starom zákone. A Ježiš Kristus v novom doložil: „Toto je najväčšie a prvé prikázanie“ (Mat. 22, 38.). On nám skrze sv. Jána. oznamuje: „Kto nemiluje, zostáva v smrti“ (I. Ján. 3, 14.).

Hovoríme síce, keď k spovedi ideme: „Volím rodnej umrieť, tisíc ráz umrieť, než Boha viacej hriechom obraziť“, ak ale rozumieme, myslíme a pozor dávame na to, čo hovoríme? ak to náležite chceme, alebo snáď sú toto len slová, ktoré sme sa od detinstva naučili, a ktorými teraz seba a spovedníka klameme? Ty, môj kresťan! chceš radšej zomrieť, ako zhrešiť? Odkiaľ ale to pochádza, že málo dni potom, alebo snáď v ten istý deň, keď si bol pri spovedi, zlorečíš, sa opíjaš, nečistotu páchaš, tvojho blížneho oklamať, do škody priviesť hľadíš? alebo ho skrze utŕhanie, ohováranie o jeho dobré meno pripravuješ?

Kto sa srdcom neobracia, kto hriech, ktorý miloval, v ošklivosti nemá, čo tomu osoží že sa z hriechov spovedá: hriech, ktorý sa miluje, skrze spoveď sa neodpúšťa“, tak hovorí sv. Rehor. -- A sv. Bernard praví: „Darobné je pokánie , ktoré býva skrze nasledujúci hriech poškvrnené.“

Nech nám príklad svätého Jána Pavla II. a jeho heslo "Preukazujeme milosť, ale nežiadame" pomáha rásť v láske k Bohu a v odovzdaní sa jeho vôli.

tags: #preukazeme #milost #ale #nebudeme #ziadat