Rímskokatolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej, známy aj ako Modrý kostolík, patrí vďaka svojej neprehliadnuteľnej modrej farbe a secesnému štýlu k najvyhľadávanejším historickým pamiatkam v Bratislave. História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. Základný kameň chrámu bol položený 23. augusta 1909. O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál). Modrý kostolík, ktorý je dnes súčasťou Starého Mesta Bratislavy, vysvätili 11. októbra.
Architektúra a Dizajn
Stavbu charakterizujú prvky secesie. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou. Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Tvoria ich ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla. Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 metra.
Mozaika nad bránou hlavného vchodu vyobrazuje svätú Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere.
Sakrálne Stavby v Bratislave
Hlavné mesto Slovenska má vďaka svojej bohatej histórii a strategickej geografickej polohe pestrú skladbu sakrálnych stavieb. Spomedzi 60 kostolov sú najpočetnejšie rímskokatolícke kostoly (49), nasledujú kostoly evanjelickej cirkvi a. V štyroch prípadoch z tohto súboru nejde o sakrálne budovy, kde by sa slúžili bohoslužby. Najstarším stojacim a fungujúcim kostolom v Bratislave je Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (pôvodne postavený v polovici 12. storočia).
V hlavnom meste Slovenska sa v prípade sakrálnych stavieb stretávame s pestrou škálou slohov. Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. A to nielen z hľadiska štýlovo-architektonického zaradenia, ale aj typologickej rôznosti stavieb: od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby.
Vývoj Sakrálnej Architektúry v Bratislave
- Veľkomoravské obdobie: Najstaršie zachované kresťanské stavby - aj keď len v základoch identifikované ako veľkomoravské, nachádzajú sa na bratislavskom hrade - bazilika, na hrade Devín - veľkomoravský kostol a kruhová sakrálna stavba v predhradí.
- Románske obdobie: Zachované doklady neskororománskej architektúry na území kraja predstavujú kostoly v Kaplnej, v Rusovciach kostol sv. Víta, v Moste pri Bratislave, Podunajských Biskupiciach, Vajnoroch.
- Gotika: V ďalšom vývoji sakrálnej gotickej architektúry Dóm sv. Martina a kláštorné kostoly františkánov a kláštora klarisiek sú pre Bratislavu ikonickými stavbami stredoveku.
- Renesancia: V nasledujúcom storočí renesancie vznikajú sakrálne stavby: kostol sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi, ranorenesančná kaplnka v Dúbravke, kostoly v Lábe, Kostolišti, v Šenkviciach s jedinečne zachovaným renesančným opevnením.
- Baroko: Kostol trinitárov sv. Jána z Mathy - Sv. Trojica, kostol a kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety v Bratislave, kapucínsky sv. Štefana uhorského v Bratislave, sv. Trojica na Žižkovej ulici v Bratislave.
- 19. storočie: Typickou centrálou je kostol sv. Margity v Čataji prestavaný práve v duchu klasicizmu v rokoch 1820-1830. Príkladom klasicizmu je i kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici v Bratislave.
- 20. storočie: Príchod 20. storočia znamená nielen rozširovanie jestvujúcich sakrálnych stavieb (napríklad prístavbu dominantnej novorománskej lode k stredovekej v Moste pri Bratislave), ale aj výstavbu nových na mieste starších kostolov (kostol Nanebovzatia P. Márie - Blumentál).
Takmer všetky vymenované stavby kostolov prešli za posledných 20 rokov pamiatkovými obnovami, pri ktorých boli viac či menej úspešne rešpektované požiadavky pamiatkarov.
Kostol Blumentál a Panna Mária Dobrá Rada
Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo jednoducho trojičný kostol, ako väčšina Bratislavčanov nazýva známy Blumentálsky kostol, je skutočne výraznou dominantou nášho hlavného mesta. Na oltári tohto nádherného novogotického kostola sa nachádza kópia obrazu z Genazzana, ktorú do Bratislavy v roku 1767 z Talianska priniesol kupec Jozef Janko. V roku 1768 obraz požehnal miestny farár Matej Klobušický. Obraz bol umiestnený dlhé obdobie na hlavnom oltári chrámu. Blumentál bol však trikrát prestavaný a v roku 1888, kedy získal dnešnú podobu, bol obraz vystavený na jednom z bočných oltárov, kde sa nachádza dodnes.
Je veľmi pravdepodobné, že tu, pri kostole Blumentál, v minulosti existovalo škapuliarske bratstvo Panny Márie Dobrej Rady s dlhodobou tradíciou. Mimochodom, obraz Panny Márie s Ježiškom v bratislavskom Blumentáli sa najviac podobá originálu z Genazzana.
Krátka Krížová cesta➕Jednotlivé výjavy sú z kostola Blumentál v Bratislave
tags: #rimskokatolicky #kostol #blumental