Židovské príslovia: Zbierka múdrosti pre každodenný život

Židovské príslovia sú pokladnicou múdrosti, ktorá odráža hlboké porozumenie Bohu a jeho vzťahu k človeku. Tieto krátke, výstižné výroky, často prenášané z generácie na generáciu, ponúkajú cenné lekcie o živote, morálke a viere.

V tomto článku sa ponoríme do niektorých z týchto prísloví, preskúmame ich význam a historický kontext. Zbierka múdrych viet pre povzbudenie, motiváciu aj voľné chvíle:

• Boh pomáha tým, ktorí si pomôžu sami.
• Boh stvoril človeka, ale nedal si to patentovať, a tak to teraz po ňom môže robiť hocijaký blbec.
• Ani pán boh všetkým ľuďom nevyhovie.
• Boh nie je horlivý, ale pamätlivý.
• Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
• Človek varuj sa a boh ti pomôže.

Tieto príslovia nám pripomínajú, že Boh je prítomný v každom aspekte nášho života, od každodenných starostí až po najväčšie výzvy. Učia nás, aby sme sa na neho spoliehali, hľadali v ňom útechu a inšpiráciu, a žili život v súlade s jeho vôľou.

Meno Boha: Používať či nepoužívať?

V publikáciách Jehovových svedkov sa často negatívne spomína židovský zvyk nevyslovovať božie meno Jehova. Buď ho označujú za prejav poverčivosti alebo za nesprávny výklad 2. Mojž. 20:7. Častý výskyt mena Jehova je podľa svedkov dôkazom, že Boh si želá, aby bolo jeho meno používané a vyslovované.

Podľa viacerých učencov prax nepoužívať božie meno siaha práve k výkladu tretieho prikázania. Na prvý pohľad si môže čitateľ povedať, že text nevyžaduje hlbší rozbor, veď jeho význam je do oči bijúci - jednoducho nemáme vyslovovať meno „nadarmo“! Situácia sa však viac komplikuje, keď sa pozrieme na pôvodný hebrejský text.

Oveľa problematickejšie je to so slovom „nadarmo“, heb. šáw’, ktoré možno preložiť ako “márnosť” či “zbytočnosť“. Čo znamená používať božie meno márnivo/zbytočne/nadarmo? K tejto otázke sa vyjadrilo viacero učencov a môžeme konštatovať, že naň jednoducho neexistuje definitívna odpoveď. Jeden z výkladov, ktorý sa ustálil v judaizme a kresťanstve, vidí v III. prikázaní zákaz akéhokoľvek prázdneho, neopodstatneného alebo zbytočného vyslovovania božieho mena pri hovorení.

Podľa väčšiny bádateľov „niesť k márnosti“ môže znamenať dávať - obetovať modle, ktorá sa v Starom zákone označuje tiež slovom márnosť. Tetragram nemal slúžiť ako magický talizman, ktorým si bolo možné Boha podmaniť a prinútiť ho plniť priania človeka. Meno nie je v staroveku len rozlišujúcim názvom, ale obsahuje samotnú podstatu a silu jeho nositeľa.

Na to, aby sme chápali dôvody, prečo židia prestali používať meno Jehova, musíme v prvom rade poznať myslenie a praktiky starovekého človeka. Židia dostali zákaz zobrazovať si Boha (por. 2. Mojž. 20:4). Prečo? Pretože v staroveku sa obrazy používali k rôznym magickým a okultným praktikám a židia sa mali vyhýbať akýmkoľvek magickým predstavám o Bohu.

Jehovovi svedkovia na podporu myšlienky, že židia pôvodne bežne vyslovovali meno Jehova citujú uznávaného odborníka Dr. Abrahama Cohena. Ako ukazuje tento citát, odborníci nepochybujú o tom, či sa meno Jehova používalo. Na to máme mnoho dôkazov, ktoré nie je potrebné uvádzať, nájdeme ich mnoho aj v publikáciách svedkov Jehovových. Kľúčové je pre nás porozumieť, kedy nastal zlom. Nepoznáme čas, ale vieme, že v istom bode začali židia zneužívať božie meno Jehova na magické účely a pristupovať k nemu poverčivo.

Archeológovia a epigrafici, ktorí majú dnes k dispozícii desiatky materiálnych dôkazov, potvrdzujú, že židia začali používať meno Jehova ako talizman, teda v presnom rozpore s druhým prikázaním v 2.Mojž. 20:7. Pôvodná prax vyplývajúca z III. prikázania nezneužívať meno ako modlu či na magické účely bola nahradená presným opakom toho, čo prikázanie hovorilo. Ako výsledok tohto zneužívania sa postupne v judaizme etablovala prax, ktorá jej mala zabrániť.

Náboženskí predstavitelia si boli čoraz viac vedomí toho, že pravého Boha nemožno spútať žiadnym slovom (zaklínať ho), ani mať nad nim moc. Pravého Boha totiž nemožno poznať ako človeka či ktorúkoľvek inú vec. V židovskom ponímaní dať niekomu meno znamená poznať jeho najhlbšiu realitu bytia, poznať jeho povolanie, jeho poslanie a jeho osud. Je však evidentné, že „vlastniť“ Boha nie je možné. A toto je dôvod, pre ktorý židia považujú Božie meno Jhvh, ktoré označuje podstatu, za nevysloviteľné.

Ako ukazujú výroky popredných učencov, za tradíciou nevyslovovať tetragram sa skrývala snaha vyhnúť sa modlarskému a magickému zneužívaniu božieho mena. Aj keď nevieme presne povedať, kedy sa táto prax prvýkrát objavuje, vieme s istotou, že siaha do predkresťanských čias a v čase Ježiša bola rozšírená. Prečo je pre dnešných kresťanov, obzvlášť pre Jehovových svedkov dôležité poznať a porozumieť židovskej tradícii nevyslovovať meno Jehova? Pretože táto tradícia bola živá v čase zakladateľa kresťanstva - Ježiša Nazaretského a jeho ranných učeníkov v 1.stor.

Výklad III.

Ďalšie múdre príslovia

• Kde boh hospodári, tam sa dobre darí.
• Keď je bieda najväčšia, pomoc božia najbližšia.
• Koho pán boh miluje, toho krížom navštevuje.
• Komu pán boh, tomu všetci svätí.
• Kto chudobnému udelí, tomu pán boh nadelí.
• Kto krivo prisahá, toho boh zabije.
• Kto sa chráni i boh ho ochráni.
• Kto včas ráno vstáva, toho pán boh požehnáva.
• lepší pán boh daj! ako zdravý buď!
• Pán boh dopustí, ale neopustí.

Kniha prísloví

Povedzme si ešte niečo o samotnej Knihe prísloví, z ktorej pochádza dnešné prvé čítanie. Kniha prísloví alebo Príslovia (skratka Prís alebo Pr), hebrejsky Mešalím, je kánonická kniha židovského Starého zákona. Podľa vtedajšieho zvyku sa ako jej autor uvádza kráľ Šalamún, ale toto autorstvo sa aj v tej dobe chápalo skôr symbolicky, ako prejav pokračovania múdroslovnej tradície v Izraeli, za zakladateľa ktorej sa považuje kráľ Šalamún (avšak určite aspoň niektoré z prísloví pochádzajú z doby kráľa Šalamúna, dokonca možno aj priamo od neho). Zaraďuje sa medzi sedem tzv. poučných alebo múdroslovných (sapienciálnych) kníh Starého Zákona (podľa katolíckeho kánona - židovský a protestantský kánon z nich vyraďujú knihu Múdrosti a Sirachovca). Okrem Knihy prísloví medzi ne patria: Jób, Kazateľ, Pieseň piesní, Kniha múdrosti a Kniha Sirachovcova.

Boli napísané v čase medzi 5. a 1. stor. pred Kristom, t.j. v období po babylonskom zajatí. Do tejto skupiny sa zaraďuje aj Kniha žalmov, úradná zbierka modlitieb Izraela, ktorá je však osobitným spisom, ktorého viaceré časti sú oveľa staršieho pôvodu, pochádzajú dokonca ešte z čias kráľa Dávida, Šalamúnovho otca.

Po babylonskom zajatí (ohraničenom zničením Jeruzalema v r. 587 a dobytím Babylonu perzským kráľom Kýrom v r. 539, hoci niekedy sa za začiatok babylonského zajatia považuje už rok 605, kedy boli do Babylonu odvlečení prví zajatci z Jeruzalema, aby sa dosiahol čas zajatia približne 70 rokov) sa v Jeruzaleme a jeho okolí utvorilo spoločenstvo, ktoré sa, sa vyznačovalo veľkým úsilím o zozbieranie, systematické usporiadanie, ustálenie a písomné vydanie náboženského dedičstva Izraela, ktoré sa svojím obsahom, formou ale hlavne pôvodom (keďže ide o dokázateľne zjavené náboženstvo a nie ľudové mýty) odlišovalo od náboženstiev okolitých polyteistických národov. Na túto úlohu sa podujali učenci, znalci a učitelia židovského náboženského dedičstva, tzv. soferím (mudrci), ktorí spočiatku pochádzali z radov kňazov a levitov, ktorí sa vrátili z Babylonu, a ich centrom bol novopostavený jeruzalemský chrám. Z nich sa neskôr vyvinuli tzv.

K zozbieranému, zosystematizovanému a písomne vydanému staršiemu biblickému materiálu však títo rabíni postupne začali pridávať vlastné úvahy nad náboženským dedičstvom Židov, ktoré nazývame sapienciálne, čiže múdroslovné, alebo didaktické, teda poučné knihy. Ich cieľom je na základe staršej biblickej náuky o Bohu a človeku podať nielen náuku o zmysle a cieli ľudského života, ale sústreďovali sa hlavne na to, ako si môže spravodlivý a nábožný človek zaistiť spokojný život na tomto svete. Autorstvo týchto múdroslovných kníh, uvažujúcich nad duchovným dedičstvom Izraela s praktickým významom pre každodenný život, sa tradične pripisovalo samotnému Šalamúnovi, ako to bolo zvykom v tej dobe - oprieť svoje úvahy o nespochybniteľnú autoritu.

Starozákonný pojem múdrosti bol však trochu odlišný od nášho, kresťanského. Pre nás, kresťanov, je múdrosť hlavne dar Ducha Svätého, zameraný na dosiahnutie večného života. Aj ostatné dary Ducha Svätého, ako sú rozumnosť, dar rady a sily alebo poznania, sú zamerané hlavne na dosiahnutie tohto vrcholného cieľa, ktorým je večný život. Starozákonný pojem múdrosti však nerozlišoval ciele pozemské a posmrtné, a prednostne sa sústreďoval na praktický život, keďže ten, kto žije rozumne na tomto svete a vie si zariadiť veci užitočné pre pozemský život, bude iste nejako ocenený Bohom aj po smrti. Starozákonný človek totiž nebol ešte natoľko zameraný na dosiahnutie večného života, keďže náuka o posmrtnom živote bola ešte stále len vo vývoji. Cieľ múdroslovných kníh je preto výslovne praktický, hoci neobchádza ani najťažšie existenčné problémy človeka ako sú smrť, utrpenie nevinného človeka a pod.

Na záver si v krátkom prehľade pozrime ešte obsah Knihy Prísloví.

• Veľký úvod k celej knihe (1,8-9,18). Nemá osobitný nadpis. Sú v ňom múdroslovné výroky a básne, sčasti vo forme poučení otca synovi, sčasti v podobe výrokov dvoch žien, z ktorých jedna zosobňuje „Múdrosť“ a druhá „Nerozumnosť“.
• Prvá zbierka »Šalamúnových prísloví« (10,1-22,16): obsahuje 375 prísloví (číselná hodnota Šalamúnovho mena v hebrejčine je 375 - písmená v hebr. abecede sa používali aj ako čísla), ktoré dávajú do protikladu správanie múdrych a nerozumných. Ako príklad možno uviesť hneď prvé príslovie z tejto zbierky: „Múdry syn naplňuje otca radosťou.
• »Agúrove slová« (30,1-14): Pôvodný autor tejto zbierky (Agúr) je historicky neznámy. Obsahovo tu ide o porovnanie Božej múdrosti a nepatrnosti človeka.
• Anonymné číselné príslovia (30,15-33): „Pijavica má dvoje dcér a ony hovoria: „Daj!
• »Lemúelove slová« (31,1-9), ktoré ho naučila jeho matka.
• Anonymná abecedná báseň: »Chvála statočnej ženy« (31,10-31). 22 veršov (podľa počtu písmen hebrejskej abecedy), ktoré boli do knihy vložené asi ako posledný text.

Židovské príslovia sú cenným zdrojom múdrosti a inšpirácie, ktorý nám môže pomôcť lepšie porozumieť svetu okolo nás a žiť plnohodnotnejší život.

tags: #zidovske #prislovie #boh #s #tebou