Farský kostol sv. Jána Bosca v Bánovej je neodmysliteľnou súčasťou histórie a súčasnosti tejto mestskej časti Žiliny. Táto oblasť je úzko spojená so saleziánmi a ich prínosom pre duchovný a spoločenský život.
Svätý Ján Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole.
História Farského Kostola
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Žilina-Saleziáni, pod ktorú patrí aj filiálka Bánová, má Farský kostol sv. Jána Bosca z roku 1938. Vo filiálke Bánová sa nachádza Kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1935.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Bánovej na Nám. sv. Jána Boscu bol posvätený Andrejom Hlinkom v roku 1935. Vysviacku kostola 21. mája 1939 vykonal nitrianský sídelný biskup Dr. Karol Kmeťko.
Pri vchode do kostola je umiestnený trojičný stĺp z roku 1821, na ktorom je súsošie Najsvätejšej Trojice.
Všetko to začalo v roku 1936, keď žilinský farár Tomáš Ružička povolal do Žiliny rehoľníkov - saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni - don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu.
Výstavba a Posviacka
Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy. Rovnako rýchlo ako príprava stavby pokračovala i samotná výstavba za výdatnej finančnej pomoci p. preláta Tomáša Ružičku, ale i vtedajšieho nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Citeľná bola i pomoc veriacich zo Žiliny i z okolitých dedín, hlavne zo Závodia, Bánovej a Bytčice.
Dňa 13. júna bola posviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu v Žiline, ktorú uskutočnil najdôstojnejší pán ThDr. Ľudovít Okánik, apoštolský pronotár, kanonik a farár v Bratislave. Stavba si vyžiadala náklad 1.200.000,- Kč. Na to obetovali J. Ex. Najdôstojnejší pán nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko 100.000,- Kč a žilinský farár 250.000,- Kč. Pozemok vo výmere 22.000 štvorcových siah daroval Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. Zvyšok peňazí mal zabezpečiť zbierka. Slávnosť posviacky bola veľkolepá. Zúčastnilo sa jej asi 8.000 ľudí.
Pri tejto príležitosti vystavili túto listinu:
ROKU PÁNA 1937 za slávneho panovania Sv. Otca pápeža PIA XI., keď prezidentom Republiky Československej bol Dr. EDUARD BENEŠ, prezidentom Slovenskej Krajiny JOZEF ORSZÁGH, biskupom nitrianskym D. KAROL KMEŤKO, inšpektorm Kongregácie saleziánov v Československu IGNÁC STUCHLÝ, starostom mesta Žilina ONDREJ HVIZDÁK a farárom žilinským apoštolský protonotár a prelát TOMÁŠ RUŽIČKA, posvätený bol dňa 13. júna apoštolským protonotárom Dr. ĽUDEVÍTOM OKÁNIKOM, farárom bratislavským tento základný kameň Saleziánskeho ústavu sv. Jána Don Boska, určený k duševnej a telesnej výchove kresťanskej mládeže.
V roku 1938 bola výstavba saleziánskeho domu v Žiline dokončená. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom. Dňa 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko.
Saleziánsky kostol sv. Jána Bosca v Žiline.
Saleziáni a ich Pôsobenie
Saleziáni Don Bosca mali pôvodný názov Spoločnosť sv. Františka Saleského - odtiaľ „saleziáni“. Venovali sa najmä výchove mládeže a na Slovensku pôsobili od roku 1924. Do Žiliny ich pozval 19. decembra 1936 žilinský farár Tomáš Ružička. V júli 1937 už bola vysviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu, ktorého stavbu dokončili v nasledujúcom roku.
Don Bosco sa narodil 16. augusta 1815 v Beccchi v Taliansku v chudobnej rodine. V roku 1841 začal okolo seba zhromažďovať chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto nestaral. Boscovou zásadou bolo: buďte veselí, hrajte sa , ale nehrešte. Postupne mal okolo seba niekoľko sto chlapcov. Podarilo sa mu kúpiť kôlňu a dom p. Minardiho v Turíne a postupne tu vybudoval ďalšie stavby, kostol a zriadil základnú aj odbornú školu s dielňami.
V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline". Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie.
Prenasledovanie a Obnova
Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. Administrovanie saleziánskej farnosti prevzal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline.
Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. V Žiline podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu saleziáni. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni.
Súčasnosť
Dnes majú saleziáni v Žiline Inštitút svätého Tomáša Akvinského, čiže filozofický študentát pre svoj dorast; od roku 1991 sa venujú mladým učňom a stredoškolákom na miestnej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka; v akademickom roku 2006/2007 zriadili v spolupráci s Vysokou školou zdravotnííctva a socálnej práce sv. Alžbety detašované pracovisko Saleziánum - Katedru sociálnej práce s deťmi a mládežou.
V rámci žilinskej saleziánskej farnosti funguje živé spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov, spoločenstvo mladých rodín, detský orchester, mládežnícky zbor i Centrum pre rodinu. A samozrejme základná súčasť každého saleziánskeho domu - oratórium a mládežnícke stredisko.
Žilina a jej Význam
Žilina je centrum severozápadného Slovenska a jedno z najväčších miest Slovenskej republiky. Leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčanka.
Žilina bola v roku 1321 udelené výsady slobodného mesta, ktoré potvrdil aj Žigmund l. Luxemburský (1397) a Vladislav ll. Jagelovský (1497).
Mesto sa môže pýšiť pamiatkami minulých dôb, ktoré ho zdobia v hojnom počte. Nachádzajú sa tu tak výtvory staré stovky rokov, ako aj výdobytky modernej techniky. Jednou z najstarších pamiatok v našom meste je kostol sv. Štefana - kráľa, ktorý Žilinu zdobí už od 13. Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou mesta Žiliny.
Pravidelné Sväté Omše
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv.
- Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv.
Pravidelné spovedanie vo Farskom kostole sv.
- Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1.
- Piatok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (1.