Plavecký Peter je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža v jej architektúre a tradíciách. Obec je známa aj ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (PRĽA), hoci tento názov sa už oficiálne nepoužíva.
Kostol sv. Petra a Pavla v Plaveckom Petri
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (PRĽA)
PRĽA znamená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Dnes sa už tento názov oficiálne nepoužíva, ale v pamiatkarskej praxi žije životom voľne poletujúceho vtáctva. Oficiálne ho nahradilo označenie pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva, ale vysloviť skratku PRĽS zrozumiteľne je nemožné.
Územie je chránené od roku 1990 a to čo je na ňom najzaujímavejšie, je relatívne dobre čitateľný dedinský urbanizmus (sústredenie domov okolo centrálneho priestoru - námestia s kostolom), ktorý sa od stredoveku príliš nezmenil. Z domov sú najzaujímavejšie tie, ktorých strešné štíty sa mäkko vlnia v rytme barokových oblúkov. Niečo ako keď vidíte juhočeské dedinské domy s vykrajovanými strechami. Neznámy remeselník možno v 18., možno na začiatku 19. storočia prišiel s módnou vlnou, ktorá zasiahla Plavecký Peter a pár bohatších zemepánov si týmto spôsobom skrášlilo svoje bývanie.
Za posledných pätnásť rokov čo pravidelne chodím cez Plavecký Peter, musím konštatovať, že sa mnohé zlepšilo. Domy sa opravujú a upravujú k lepšiemu. Žiaľ, to, že dedinu pretína jediná cesta spájajúca obce na úpätí Malých Karpát malebnosti príliš nepridáva. Cementáreň v Rohožníku určite poskytuje prácu ľuďom zo širokého okolia, ale je tiež dôvodom, prečo sa tu z času na čas pohybuje väčší počet kamiónov. Železnica končí v Plaveckom Podhradí a nikto nedotiahol zámer z čias 1. ČSR dobudovať železničné spojenie Plavecké Podhradie - Jablonica.
Ľudová architektúra
Ľudová architektúra v obci Plavecký Peter reprezentuje ojedinelo zachovalý komplex typických západoslovenských ľudových stavieb. Obec je dokumentom stavebného vývoja slovenských dedín, ktorý formovali nielen prírodné podmienky, ale i hospodárske a právne pomery minulosti. Kompozícia starého vidieckeho sídla je dokladom spôsobu života našich predkov, ich tvorivého nadania a schopnosti. Zachovaná urbanistická štruktúra a architektonický výraz súboru je súčasťou nášho národného kultúrneho dedičstva. V záujme trvalého zachovania týchto hodnôt vyhlásila vláda SR r. 1990 pamiatkovú rezerváciu v obci Plavecký Peter.
Predmetom ochrany a pamiatkovej starostlivosti je historický sídelný útvar ako celok - historický pôdorys, hmotová a priestorová štruktúra zástavby, pamiatky ľudovej architektúry (stavby obytné i hospodárske) v starom jadre obce i prestavané objekty ľudovej architektúry, ktoré vytvárajú spolu s kostolom a prícestnými sakrálnymi plastikami historické prostredie.
Kostol sv. Petra a Pavla
Súčasťou tohto pamiatkového územia je Kostol sv. Ak je kostol zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi, tak sa treba rozhodnúť, o ktorom bude najskôr reč. Asi by bola o Petrovi tak či tak, veď, kto by si to chcel rozhádzať s vrátnikom pri Nebeskej bráne, aj názov Plavecký Peter, preferuje jedného z nich.
Knieža apoštolov, pochovaný pod bazilikou sv. Petra v Ríme, časť dní svojho života strávil v Mamertínskom väzení spolu s Pavlom. Rok jeho úmrtia nie je však ustálený. Uvádza sa 64 aj 67. Tento vlastník prosperujúcej rybárskej spoločnosti bol ženatý a mal dcéru Petronellu (išla v otcových šľapajách a stala sa mučeníčkou). Skôr ako stihol Peter Krista trikrát zaprieť, stal sa svedkom udalostí, ktoré by nám vyrazili dych. Vzkriesenie Jairovej dcéry[1], Kristova smrteľná úzkosť v Getsemanskej záhrade[2], premenenie Pána na hore Tábor[3]. Asi v roku 64 stretol evanjelistu Mareka na svojom úteku z Ríma a ten mu položil otázku, ktorá zvrátila jeho osud: Domine, quo vadis? (Pane, kam ideš?). Venio iterum crucifigi (Prichádzam sa dať po druhý krát ukrižovať), znela trochu zahanbená Petrova odpoveď. Tou „prijal svoj kríž“ a vrátil sa späť do Ríma. Petrov podiel na vybudovaní katolíckej cirkvi je obrovský, rovnako ako sú známe jeho zázraky a nespochybniteľná autorita. Práve jeho „pochybenia“ ho poľudšťujú a približujú ľuďom. Vo chvíli keď prijal svoj skutočný kríž, požiadal katov, aby ho ukrižovali hlavou dolu. Necítil sa byť hodný zomrieť v polohe ako Kristus. Všetko sa to začalo tak jednoducho, slovami: Poďte za mnou, a ja vás urobím rybármi ľudí[4]. Pozvania sa vtedy dostalo dvom bratom Šimonovi, z ktorého sa stal Peter a Ondrejovi, ktorý poslúchol tiež.
Dominantou obce je kostol, pôvodne renesančný, ohradený pevnostným múrom. Postavili ho v roku 1600, na mieste staršieho chrámu. V roku 1712 ho barokovo obnovili. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a hrebienkami. Exteriér je hladký, nečlenený na osi západnej strany predstavanú vežu zakončili ihlanovou strechou. Vnútorné zariadenie je novogotické. Obraz svätých Petra a Pavla a obraz sv. Martina biskupa sú z pôvodného vybavenia kostola.
Opevnenie kostola sv. Petra a Pavla v Plaveckom Petri vyzerá ako ..., hlavne nevyzerá ako opevnenie. Zo všetkého najväčšmi hádam pripomína oplotenie Jednotného roľníckeho družstva vybudovaného v roku 1972 omylom okolo kostola. Alebo postaveného na truc predsedovi tunajšieho miestneho národného výboru. Opevnenie malo byť postavené asi v roku 1712. Za tento údaj by som však nedal ani tú „zlámanou grešli“. Vysvetlím, renesančný kostol postavili v roku 1600. To by bol veľmi aktuálny dátum pre vznik jeho opevnenia. Turci sa už pohybovali po našom území. V roku 1712 bol kostol barokovo upravený a traduje sa, že z toho roku je aj hradobný múr. Nepodotkol som, že kostol postavili na mieste staršej sakrálnej stavby. O nej nevieme prakticky nič. Pamiatkový výskum vykonaný nebol. Kostol je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu chránený od roku 1993.
Kňaz Štefan Polák
Najzaujímavejšia udalosť, ktorá sa ku kostolu vzťahuje je z druhej polovice 20. storočia. Pripomína ju pamätná tabuľa pri vchode s textom: V tomto chráme sv. Petra a Pavla bol pokrstený a vychovaný vo viere kňaz Štefan Polák 22. 4. 1940. Za vernosť cirkvi, za vernosť k národu, za spravodlivosť a pravdu ho komunistický režim umučil dňa 7. 10. 1987. K jeho nedožitým 70. narodeninám vďačná obec Plavecký Peter a Konfederácia politických väzňov Slovenska. Násilnú smrť kňaza, ktorého našli na jeho fare v Borovciach mnohí pripisujú Štátnej bezpečnosti[5].
Tabuľka: Významné dátumy v histórii Plaveckého Petra
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1600 | Postavenie renesančného kostola sv. Petra a Pavla |
| 1712 | Baroková obnova kostola a výstavba hradobného múru (údajne) |
| 1990 | Vyhlásenie obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry |
| 1993 | Kostol sv. Petra a Pavla je chránený podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu |
| 7. 10. 1987 | Umučenie kňaza Štefana Poláka |
Prvý písomný doklad o obci pochádza z roku 1206. Ten však hovorí, že obec resp. osada vznikla oveľa skôr, pravdepodobne v 11. až 12. storočí. V druhej polovici 12. storočia už bola pravdepodobne trhovou osadou na kupeckej ceste z Holíča do Stupavy. Konali sa v nej každý štvrtok trhy, z toho názov - Štvrtok.Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti. Pretože konfínium prinášalo kráľom málo úžitku, tak ho začali v 12. a 13. storočí, prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlenie.
Uhorský kráľ Ondrej II. Bol uväznený svojim bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu pomohli z väzenia. Kráľ sa im odmenil tak, že v roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (Preadium) zo všetkými dôchodkami trhovej osady i mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa.Štvrtok - Cheturtuchyel (Četúrtek) - je teda najstarší názov, obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký.Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčasnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave. Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená, pretože sa vraj po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať. Aby sa predišlo falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená inou - novou pečaťou. V roku 1217 vydal Ondrej II. Ďalšiu listinu. Určil v nej, že príjem z trhu a mýta udeľuje Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala Cheturthuc - Štvrtok. Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi, a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem Maluchka (Malučká - Malacky).
Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu). Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc. Noví obyvatelia Uhorska boli, na rozdiel od ostatných, bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo Plavci. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Dominium Detrekö, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký hrad. Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad (panstvo) patrili, dostali prívlastok Plavecký, po maďarsky Detrekö. Boli to obce Plavecké Podhradie - Detrekö Váralja, Plavecký Svätý Mikuláš - Detrekö Szent Miklós, Plavecký Svätý Peter - Detrekö Szent Péter a obec Detrekö Csütörtök.Prívlastok Plavecký nedostali tieto obce, ako sa mnohí mylne domievajú že tam sídlili Plavci, ale preto že patrili pod Plavecké panstvo (Prof. Varsík) Tento prívlastok sa začal používať v 18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).
Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by o tomto Období niečo hovorili. Listina bola napísaná 16. 6. 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je pre dejiny obce dôležitý z toho dôvodu, že už hovorí o iných vlastníkoch, než boli majitelia Plaveckého panstva. Keďže Plavecké panstvo patrilo v polovici 15. storočia beckovskému Ctiborovi, je možné, že dom v Beckove a osada Štvrtok majú dajakú súvislosť. Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho (daňového) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom Csetertek. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde.
Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf. Obec nepatrila stále Plaveckému panstvu ako celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.(Asi bola bohatá, keď uživila odrazu i dve šľachtické rodiny). Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej cirkevnej obce ) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej je celkom jasné, ale podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673 - 1682. Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo. Je to preto, že tam nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali často veľmi rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote ľudí v nej. Tieto údaje však našej obci chýbajú. Až nástup osvietenských panovníkov (Márie Terézie a Jozefa II. V 18. storočí) priniesol podrobnejšie poznatky o záhorských obciach a jej obyvateľoch.