História kostola v Sokolovciach

Sokolovce, rovinatú obec neďaleko Piešťan, ohraničuje z ľavej strany koryto rieky Váh. História osídlenia obce siaha už do staršej doby kamennej a počas svojho vývoja prechádzala rôznymi zmenami názvov (Zakol, Sokolowce, maďarské pomenovania Sokolocz i Vágszakaly), ale i vlastníckymi zmenami (najstarší vlastník je známy z 13.-14. storočia).

V Sokolovciach sa nachádza viacero historických pamiatok. Medzi ne patrí aj kostol, ktorý bol postavený v barokovom štýle. Poďme sa ponoriť do jeho bohatej histórie.

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1353. Kostol svätého Mikuláša vo svojej 659-ročnej histórií prešiel lepšími, ale aj horšími časmi. Na základe historických záznamov mal pôvodný kostol so šindľovou strechou a bol murovaný z kameňa a tehál. Pôvodný kostol bol postavený na nariadenie Jána Apróda už v polovici 14. storočia.

V roku 1714 bol na tom istom mieste postavený nový kostol. V roku 1816 bol kostol za pomoci rodiny Roskovániovcov a biskupského úradu rozsiahlo rekonštruovaný. Vo svojej histórií kostol slúžil pre obce Tolčemeš a Čipkeš. Zlé časy prvej svetovej vojny poznačili aj kostol svätého Mikuláša, keď bol zrekvirovaný kostolný zvon. Nový zvon bol následne odliaty až po skončení vojny.

V roku 1933 bol kostol znovuobnovený, bol osadený nový oltár a obraz svätého Mikuláša. Prístavba bočnej lode kostola bola v rokoch 1968 -70. Dňa 7. októbra 2001, po rozsiahlej rekonštrukcií v rokoch 1999 - 2001, bol kostol svätého Mikuláša konsekrovaný Msgre.

Okrem kostola sv. Mikuláša sa v obci nachádza aj grécko-katolícka kaplnka Nanebovstúpenia Pána. Vysviacka grécko - katolíckej kaplnky Nanebovstúpenia Pána sa uskutočnila po rekonštrukcií dňa 23. decembra 2001. Pôvodná kaplnka pochádza z obdobia roku 1800. Kaplnka plnila funkciu rodinnej hrobky Antalovcov a chátrala. Vďaka práce usilovných rúk bolo obnovená a vysvätená pri slávení svätej liturgie okresným dekanom ThDr. Petrom Šutrákom, prodekanom Teologickej fakulty v Prešove RNDr. Jezefom Voskárom a duchovným otcom Ing.

V obci sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1834. Od neznámeho autora je súsošie pred farou, ktoré je v barokovom štýle a znázorňuje Kalváriu s krížom. Pochádza zo sedemnásteho storočia.

Ďalšou pamiatkou a dominantou Sokoloviec je barokovo - klasicistický kaštieľ, ktorý bol vystavaný začiatkom 18. storočia. K tomuto kaštieľu bola v druhej polovici 18. storočia vybudovaná veža s cimburím, ktorá slúžila ako hvezdáreň. V kaštieli sa vystriedali viaceré šľachtické rody. Nyáriovci od 17. storočia, Škrabalovci, v 18. Poslednými majiteľmi kaštieľa boli Gyulayovci. Do areálu kaštieľa patrí i park s rybníkom, ktorý zušľachtil David Horn. V parku sa nachádzajú vzácne dreviny, ktoré sú chránené. Sú to hlavne platany a dva červené buky, ktoré majú vyše 200 rokov. Medzi najstaršie dreviny patril jaseň. Bol umiestnený v rohovej časti záhrady a ktorý zapálil doteraz nezistený vandal. Jeho vek sa odhadoval na 400 rokov. Okrem týchto unikátov sa v kaštieľskom parku nachádzajú aj iné vzácne dreviny.

V Sokolovciach môžeme nájsť barokovo-klasicistický kaštieľ zo začiatku 18. storočia, ktorý donedávna slúžil ako psychiatrická liečebňa. Veža s cimburím bola dobudovaná neskôr a slúžila aj ako hvezdáreň.V minulosti sa tu vystriedalo niekoľko šľachtických rodov, posledným bol rod Gyulayovcov. Bývalé grófske pivnice dnes slúžia ako súkromná vinotéka.

Barokový kostol z r. 1770 na uctievanie Panny Márie dala postaviť grófka Angela Amande de Varcony. Slúžil ako pútnické miesto, podľa legendy sa pri studničke pod starým Váhom pred 700 rokmi zjavila Panna Mária. V roku 1775 grófkyn syn Tadeáš postavil faru, pred ktorou je súsošie Kalvárie s krížom od neznámeho autora zo 17. storočia. Nad vchodom barokového kostola Povýšenia sv. kríža je umiestnená nika so sochou Panny Márie (1770-1776), z rovnakého obdobia pochádzajú i dva bočné vnútorné oltáre a organ, premiestnený z trnavského kláštora. V kostole je i krypta Christiána Gustáva Grafa von Degenfelda Schoburga, jedného z majiteľov kaštieľa.

História farnosti je rozmanitá a môžeme ju rozdeliť do niekoľkých časových období:

• Prvé obdobie je od najstaršej správy do protestantizmu, resp. ukončenie správcov farností.
• V druhom období patrili Sokolovce ako filiálka do farnosti Ardanovce, odkiaľ boli duchovne spravované. O tomto spravovaní je zmienka začiatkom 18. storočia.
• K prvému cirkevnému osamostatneniu Sokoloviec prišlo po smrti arcibiskupa Františka Barkócziho. V septembri 1766 bola v Sokolovciach zriadená kaplnka a ako prvý kaplán nastúpil 28. septembra 1766 Ján Buday.

Počas pôsobenia tohto kaplána sa začal stavať v roku 1768 nový rímskokatolícky kostol. Spravovanie nad stavbou nového kostola mal ardanovský farár Jozef Modvecký. Nový kostol bol slávnostne benedikovaný za pôsobenia prvého farára Jána Košinku 14. septembra 1770. Kostol Povýšenia sv. kríža je stavaný v barokovom štýle. Na hlavnej štýlovej fasáde je nad vchodom nika a v nej baroková socha bolestnej Panny Márie, ktorá pochádza z rokov 1700 - 1706 a ktoré bola neskôr korunovaná. Dva bočné oltáre, z ktorých jeden je zasvätený božskému srdcu Ježišovmu a druhý pestúnovi sv. Jozefovi, sú neskoro barokové a pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Organ, ktorý je v kostole, bol prevedený z Kláštora trinitárov v Trnave. Záznamy označujú za výrobcu organu majstra organára Jána Mockeho a rok výroby organu je 1755. Premiestnenie do Sokoloviec sa stalo asi v roku 1786, po zrušení kláštorov Jozefom II. Generálna oprava organu sa uskutočnila v roku 1794 Jánom Kunošekom z Kutnej Hory.V kostole sa tiež nachádza krypta, v ktorej sa uchovávajú telesné pozostatky jedného z majiteľov sokolovského kaštieľa a to Christiána Gustáva Grafa von Degenfelda Schoburga, narodil sa 9.5.1807, zomrel 8.8.1857. Ku kostolu patrí i fara, ktorá bola postavená v roku 1775 v klasickom štýle. Za tie dlhé roky ju poznačil čas a zostala úplne schátralá.

Z chotára Sokoloviec pochádzajú paleontologické nálezy kostí mamuta, ktorý v týchto miestach žil v chladných arktických dobách. Na osídlenie z obdobia staršej doby kamennej - paleolitu (38000 - 14000 rokov pred n.l.) poukazujú nálezy úštepovej industrie a pleistocénne uhlíky. Ďaľšie praveké nálezy z chotára obce pochádzajú až zo staršej doby železnej (700 - 450 rokov pred n.l.). Zaujímavý nález - germánsky hrob bol zistený v polohe Pod židovňou. V hrobe sa našla bronzová jednodielna spona, na základe ktorej bol hrob zaradený do obdobia mladšej doby rímskej (3. stor. n.l.). Slovenské a včasnohistorické osídlenie (9. - 11. stor.) bolo v chotári obce zistené v polohe Nad starým Váhom. Stredoveké osídlenie v intraviláne obce dokladajú nálezy črepov z 13. - 16. stor. Stredovekého pôvodu sú aj niektoré architektonické časti kaštieľa pôvodne považovaného len za barokovo - klasicistickú stavbu z 2. pol. 18. stor. Do 15. - 16. stor.

Nepochybne unikátom je nález germánskeho hrobu v lokalite Pod židovňou.

Poloha Sokoloviec na mape Slovenska

Barokovo-klasicistický kaštieľ

Barokovo-klasicistický kaštieľ z polovice 18. storočia. V druhej polovici 19. storočia pristavali vežu. Kaštieľ je dvojpodlažná dvojkrídlová stavba, ktorá má na hlavnom priečelí stredný rizalit, zakončený trojuholníkovým tympanónom. Exteriér je členený lizénovými rámami a oknami. Veža v historizujúcej úprave, inšpirovanej talianskou gotikou, je zakončená cimburím a na nárožiach členená štukovou rustikou. V interiéri sú pruské klenby. [1]

Stav historického sídla je veľmi zlý. Kedysi slúžil ako psychiatrická liečebňa. V súčasnosti je kaštieľ v súkromných rukách. Stojí v strede obce.

Pamiatková ochrana: Bez zásahu.

Hradisko Šarišské Sokolovce

Hradisko neďaleko Šarišských Sokoloviec, objavené J. Macákom, svojou polohou i opevnením sústavou valov dalo podnet k vykonaniu zisťovacieho výskumu už roku 1965, ktorý realizoval zaslúžilý bádateľ V. Budinský - Krička. Na tento pozoruhodný slovanský pamätník upozornil J. Hradisko leží 3 km severne od Šarišských Sokoloviec v južnej časti Čergovského pohoria. Zbudovali ho na najvyššom bode strmého hornatého hrebeňa Lazíky, ťahajúceho sa medzi Bernátskym a Bodovským údolím v severo - južnom smere, na kužeľovitej hradovej hure. Je prístupné zo Šarišských Sokoloviec Bernátskym údolím, z Bodoviec po hrebeni vrchu Lazíky a z obce Hradisko z údolia Ternianky. Hradisko je zachované a väčšinou chránené hustým lesným porastom. Svojou polohou a opevneniami patrí ku klasickým ukážkam slovanského hradiska na východnom Slovensku.

K severovýchodnému ohybu valu hradiska prilieha lúčka, ktorá sa mierne zvažuje na západ. Približne v jej strede sa na povrchu pri pokusnom výskume zistila tmavá kultúrna vrstva. Vo vrchnej časti kultúrnej vrstvy sa našlo pomerne málo zlomkov hradištnej keramiky, naproti tomu zo spodnejších častí vrstvy sa získalo mnoho črepov tejto keramiky. Bohatý výskyt črepov na mieste pokusných sond zrejme súvisí s blízkosťou zvyškov veľkého ohniska. Okrem zlomkov nádob sa našli v kultúrnej vrstve miestami aj väčšie - menšie kusy uhlíkov i ojedinelé zlomky tehloviny a dva kusy železnej trosky. Zvieracie kosti v nej neboli.

Po keramických nálezoch si však najväčšiu pozornosť zasluhujú železné predmety zo spodnej časti kultúrnej vrstvy. Pokusnými sondami získal V. Budinský - Krička archeologický materiál z vnútorného areálu hradiska, tiež mimo neho na lúčke, ktorá prilieha k valu na severovýchodnej strane. Najväčšie množstvo nálezov tvoril črepový materiál zdobený vlnovkami a rytými líniami. Neveľký počet železných predmetov tvorila neúplná ocieľka, neúplný nožík, tyčinkovitý zlomok kovania, zlomok obruče z vedierka a zlomok nožíka. Na základe získaného materiálu V. Budinský - Krička datoval jeho osídlenie predbežne do 10. stor. n. l., najneskoršie na začiatok 11.

S výkopom sa začalo v predhradí, kde bol sondou 1 o dĺžke 40 metrov prerezaný val deliaci predhradie na dve časti, priekopa a plocha, smerom k nivelačnému bodu. Tým bola sledovaná konštrukcia valu, rez priekopy a tiež možnosť osídlenia na ploche zvažujúcej sa smerom k valu. Keďže sa na tejto ploche nepodarilo zistiť stopy po sídliskových objektoch, sonda bola predĺžená až za vonkajšiu stranu valu, kde bola terasa, aby sa zistilo, či z tejto strany nepriliehali k valu sídliskové objekty. Rez valom ukázal, že bol navŕšený z hliny a kameňa. Kameň bol využitý najmä na jeho spevnenie proti zosuvu zeminy do priekopy. Vo vnútri valu bol kameň v menšom množstve, bez nejakého systému uloženia, teda iba voľne nahádzaný.

Rez okružným valom ukázal, že bol tiež navŕšený z hliny a kameňa. Kameň bol využitý najmä na jeho spevnenie proti zosuvu zeminy do priekopy. Nóvum v konštrukčnom systéme jeho navŕšenia bolo zistenie stôp po zuhoľnatenom dreve, spolu s malým pásom do červena prepálenej hliny. Ide tu pravdepodobne o doznievanie systému opevnenia zo staršieho slovanského obdobia. Systém navŕšenia valu a získaný črepový materiál, železná strelka so spätnými krídlami a torzo ďalšej strelky nám podávajú dôkaz o tom, že bol vybudovaný Slovanmi zrejme v mladšom období ako prvý val, obopínajúci akropolu. V priekope priliehajúcej k valu sa mimo typického slovanského črepového materiálu, získaného pri zisťovacom výskume, ako aj pri výkope sondy 1, našiel črep s pupákovitou vypuklinou, ktorý dokazuje osídlenie hradiska už v predslovanskom období, menovite v mladšej dobe bronzovej (BD -HA -HB).

Rez prvým valom obopínajúcim akropolu ukázal, že bol vybudovaný odlišným spôsobom ako už spomínané dva valy (val deliaci predhradie na dve časti a okružný val). Jeho nálezy sa tiež líšia od materiálu získaného v dvoch posledne menovaných valoch. Základ, súdiac podľa zachovalých zvyškov zuhoľnateného dreva a do červena prepálenej zeminy, tvorila zrejme drevená nosná konštrukcia. Tento systém navŕšenia valu bol typický pre staršie veľkomoravské obdobie. Z neho získaný črepový materiál bol výlučne z mladšej doby bronzovej (BD - HA -HB). Táto skutočnosť dovoľuje vysloviť názor, že prvý val obopínajúci akropolu, svedčí o najstaršom slovanskom osídlení tejto časti.

Výkopom časti sondy 2 na akropole sa tak isto ako v spomínaných prípadoch sondy 1, nepodarilo získať žiadne stopy po sídliskových objektoch. Táto okolnosť viedla k tomu, že sonda 3 bola zameraná a prekopaná v dĺžke 10 metrov na rovnej čistinke juhovýchodným smerom od nivelačného bodu. Pri jej výkope pod humusovitou vrstve terénu bola objavená kultúrna jama, obsahujúca črepový materiál. Hneď pri nej bola do červena prepálená plocha, spolu so zuhoľnatenými zvyškami dreva, naznačujúca časť dlážky chaty. Pretože presahovala rozmery šírky sondy, bolo potrebné k jej úplnému zachyteniu zamerať a prekopať časť sondy 4. V jej bezprostrednej blízkosti sa našli plošne a priečne uložené kamene tvaru nepravidelného obdĺžnika, ktorý s dlážkou pravdepodobne tvoril jeden komplex. Autor ho predbežne pokladá za kamenné obloženie pece (krbu?).

V druhom predhradí boli vytýčené sondy 5 a 6 o dĺžke 45 metrov kopané prerušovane. Nimi sa mala zistiť situácia na voľnom priestranstve lúčky v areáli hradiska. V obidvoch sondách sa okrem črepového materiálu našli zlomky mazanice a železnej trosky. Ani v jednej z nich sa nezachytili stopy po sídliskových objektoch, prípadne kováčskej vyhni, hoci zlomky mazanice a kusy železnej trosky sú tu ich svedectvom. Súvisí to pravdepodobne s tým, že objekty v areáli hradiska boli nadzemného charakteru, prípadne slabo zahĺbené do zeme, vyhotovené z dreva a prútia, obmazané mazanicou.

Sonda 7 o dĺžke 20 metrov bola vymeraná na lesnej ceste vedúcej areálom hradiska na akropolu tak, aby preťala val s priekopou na svahu akropoly a prvého predhradia. Jej výkop mal zistiť konštrukciu valu, chronologickú súvislosť s prvým valom, obopínajúcim akropolu, i s ostatnými valmi hradiska. V tejto sonde sa opäť zistili stopy po drevenej konštrukcii valu (zuhoľnatené drevo), črepový materiál z mladšej doby bronzovej, slovanského obdobia a tiež zachovalá železná listovitá kopija (hĺbka 75 cm). Zachovalé zvyšky zuhoľnateného dreva z konštrukcie valu, črepy z mladšej doby bronzovej, ojedinelý slovanský črep i železná listovitá kopija dovoľujú vysloviť názor, že ho vybudovalo obyvateľstvo sídliace na akropole ešte pred 10. storočím, pre zamedzenie ľahkého prístupu na akropolu zo severozápadnej strany.

I. Keramický materiál, získaný doterajším výskumom hradiska v Šarišských Sokolovciach, tvorí najpočetnejšiu zložku nálezového inventáru. Skladá sa z početných výrazných zlomkov, z ktorých sa nedali rekonštruovať celé nádoby. Pozoruhodný je najmä hrubší črepový materiál bledohnedej farby s hladkým povlakom na povrchu, ktorý pochádza pravdepodobne z väčších hrncovitých nádob. Väčšinou bol výzdoby. Len ojedinele sa na ňom vyskytla výzdoba tvaru jednoduchej oválnej vypukliny. Vyskytli sa aj ojedinelé keramické zvyšky reprezentujúce typy okrajov nádob a v jednom prípade i časť dna. Tenší črep svetlohnedej farby s mierne dovnútra zaobleným okrajom pochádza zrejme z misy. Dva okrajové črepy, z ktorých jeden má hrubší zaoblený okraj a druhý širší von vyhrnutý okraj, pochádzali z hrncovitých nádob. Črep z dna nádoby mal pórovitý povrch a hrubo formované nerovné dno.

Ukážka keramiky z tohto obdobia

b) Pri triedení doposiaľ získaného slovanského keramického materiálu z hradiska sa ukazuje, že jeho menšia časť úzko súvisí ešte so stredohradištnou keramikou. Črepy staršej slovanskej keramiky sú z tenkostenných i hrubostenných hrncov hnedej, hnedosivej a tmavosivej farby, drsného povrchu, dobre vypálených, vyhotovených z hliny s prímesou vápenca, piesku a sľudy. Hrdlá nádob, súdiac podľa niektorých okrajových črepov, boli neširoko roztvorené a na okraji zvisle, alebo šikmo skrojené. Na niektorých zlomkoch je už badateľný nábeh na profiláciu okraja nádob. K staršej skupine nálezov zo Šarišských Sokoloviec patrí snáď aj zlomok z dna hnedosivej nádoby so slabo viditeľnou časťou pravdepodobne obdĺžníkovej plastickej značky. Je v poradí druhý odlišný typ výskytu plastickej značky, získaný pri doterajšom výskume hradiska.

Najväčšie množstvo črepov, získaných doterajším výskumom hradiska, patrí k pokročilej hradištnej keramike. Sú to zlomky nádob už s výraznejšími znakmi profilácie okraja, alebo s rímsovitým okrajom, niekedy už veľmi blízke stredovekej keramike. Výzdobou sem patria hlavne črepy z nádob, zdobených na hrdle a pod ním hrubou rytou vlnovkou alebo vlnovkami a na tele vodorovnými líniami raz riedkymi, inokedy hustejšími alebo celkom súvisle pokrývajúcimi celý povrch. Súvislé ryhovanie tela nádob vytváralo niekedy výrazne brázdený povrch. Nádoby sa zhotovovali pravdepodobne už na rýchlejšie otáčanom kruhu, o čom svedčia hlavne jemné vodorovné ťahy alebo ryhy v povlaku črepov. Hlina, ako aj farba zlomkov keramiky, nie je odlišná od keramiky typologicky staršieho rázu. Niektoré okrajové črepy majú z vnútornej strany stopy po opracúvaní ozubeným náčiním. V niekoľkých prípadoch sa na vnútornej strane stien črepov zachovali zvyšky čiernej organickej látky (snáď stopy potravy).

II. Z nálezov tohto druhu získaných vo vonkajšom areáli hradiska je nepochybne najpozoruhodnejšie a najdôležitejšie torzo ocieľky zložitého tvaru s trojnásobne zahnutými ramienkami; je 8,6 cm dlhé a 3,6 cm široké. Ocieľka zo Šarišských Sokoloviec je teda ďalšou zaujímavou a závažnou pamiatkou, upozorňujúcou na styky východného Slovenska v dobe hradištnej s Pomoravím. Ak ju možno podľa keramických nálezov z hradiska datovať až do poveľkomoravského obdobia, potom je pozoruhodné, že tento starobylý tvar slovanského kresadla práve na východnom Slovensku pretrval do začiatkov 10. Nožík ma odlomený hrot a z tŕňa jeho držadla sa zachovala len nepatrná časť. Chrbát čepele je ľahko ohnutý a od tŕňa ho delí šikmý lom. Ostrie noža prebieha približne v priamej čiare paralelne so spodnou hranou držadla. Torzo je 9 cm dlhé a 1,8 cm široké. Ostatné dva železné predmety sú atypické, jeden z nich je akoby zlomkom obruče z vedierka (dĺžka 3,7 cm), druhý, s oblúkovitým ostrím, je snáď zlomkom noža ( dĺžka 4,3 cm a max. Nálezy tohto druhu vo vnútorno areáli v porovnaní so získaným množstvom keramiky, tvorili iba nepatrný počet.

Železné strelky so spätnými krídelkami ukončené tuľajkou sa hodili k lovu i k boju, pretože spôsobili tržnú ranu a urýchlili tak vykrvácanie. Pretože išlo o zbrane, ktoré sa mohli obyčajne použiť iba raz, nebol pri ich výrobe použitý zložitý výrobný postup. Nález listovitej kopije s kratšou, kónicky rozšírenou tuľajkou a širším zosilneným listom môžeme chronologicky zaradiť do 9. Železný predmet (polovýrobok?) súdiac podľa tvaru, mal byť pôvodne kladivom. Mimo železných súčastí výzbroje a pracovného nástroja, sa našli pri výskume hradiska tiež kusy železnej trosky v druhom predhradí.

III. R. Pleiner z Archeologického ústavu ČSAV v Prahe vyslovil názor, že ide o odpad z kováčskej dielne. Ide v podstate o kysličníky železa, spracované v teplote nad 1200◦ .

IV. Vzorky uhlíkov z kultúrnej vrstvy, odkrytej na plošine mimo valu hradiska, určil E. Krippel z Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave v dvoch prípadoch ako pochádzajúce z bresta (Ulmus) a v jednom prípade ako pochádzajúce z buka (Fagus). Pôvod zvyškov čiernej zuhoľnatenej bezštruktúrnej organickej látky zo stien niektorých nádob (ide najskôr o stopy potravy) by podľa E.

Použité zdroje:

• BUDINSKÝ - KRIČKA, V.: Pokusný výskum na slovanskom hradisku v Šarišských Sokolovciach, okres Prešov. In: Nové obzory, 9, Košice 1967, s.
• BÉREŠ, J.: Výsledky doterajšieho výskumu slovanského hradiska v Šarišských Sokolovciach. In: Nové obzory, 16, Košice 1974, s.
• Pramene k dejinám osídlenia slovenska z konca 5. až z 13. stor. iii. časť. Popis

Veríme, že tento článok Vám poskytol komplexný prehľad o histórii kostola v Sokolovciach a jeho okolí. Ak sa Vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať so svojimi priateľmi a známymi.

tags: #kostol #sokolovce #pri #piestanoch