Katolícka cirkev, ako jedna z najvplyvnejších inštitúcií na svete, čelí neustálej kritike a diskusii o svojej úlohe v spoločnosti. Jednou z najcitlivejších tém je vplyv cirkvi na myslenie a formovanie názorov svojich členov, často označované ako "vymývanie mozgov". Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky, vrátane celibátu, postoja k LGBTQ komunite a ďalších kontroverzných tém.
Pápež František
Celibát: Dobrovoľný dar alebo nástroj manipulácie?
Michal Lajcha je suspendovaný rímskokatolícky kňaz, ktorý sa do problémov s cirkvou dostal po tom, čo sa vyslovil za zdobrovoľnenie celibátu. Spočiatku celibátu veril a obhajoval ho. Kňazský seminár však s odstupom času opisuje ako zlatú klietku, kde mladých mužov, čo sa týka otázok vzťahu k ženám, „manipulujú v mene Božom“. Jeho „vytriezvenie“ prišlo neskôr, keď sa jeho bratovi narodili deti. Dnes otvorene hovorí o pomeroch v cirkvi.
Lajcha je autorom kníh o celibáte a v roku 2018 napísal dve knihy na túto tému: Tragédia celibátu - mŕtva manželka. Myslí si, že proti celibátu by nikto nič nemal, keby sa kráčalo v šľapajách Ježiša Krista, ktorý sa pri výbere apoštolov správal pluralitne. Nepodmieňoval vyvolenie za apoštola bezženstvom, práve naopak - za svojho námestníka si zvolil ženatého Petra, ktorého považujeme za prvého pápeža.
Definitívne legalizovanie povinného celibátu bolo na II. lateránskom koncile v r. 1139. Išlo čisto o politické a mocenské dôvody. Jednoducho to politicky vyhovovalo na upevnenie moci - ako pápeža, tak aj panovníka. Nemohli predsa celé storočia upevňovať totalitný systém nejakými stredovekými reliktami. Bola potreba nájsť vznešenejšie argumenty ako negativizácia tela, sexuality a ľudskej lásky pochádzajúca z nekresťanských filozofií.
Problém obrovskej šírky aj hĺbky je však absolutizácia celibátu, čiže vypudenie ženatých z kléru. Tak sa „vyrojili“ húfy apologétov, ktorí začali hovoriť o napodobňovaní Ježiša, ktorý bol tiež celibátnik. Kňaz je vraj „alter Christus“ (druhý Kristus). Začalo sa hovoriť o sebadarovaní, o slúžení Bohu s „nerozdeleným srdcom“, o tom, že celibátnik poukazuje na nebo, že tu na zemi sme dočasne. To sú všetko pekné, dobré a pravdivé veci, pokiaľ sa bavíme v kontexte dobrovoľného celibátu.
Voči celibátnemu štýlu života mám rešpekt a úctu. Môže byť veľkým darom, obohatením a posvätnou skutočnosťou. Pre toho, kto má charizmu celibátu, má význam aj praktický, aj spirituálny. Problém je, že charizmu v žiadnom prípade nemožno vynútiť zákonom. Charizma je špeciálny nadprirodzený dar od Boha.
Zdravý jedinec, ktorý nemá charizmu celibátu, bude v celibáte zákonite trpieť, prípadne bude mať komplexy, kompenzácie, deviácie alebo oboje. V prípade gréckokatolíckej cirkvi, ktorá má celibát dobrovoľný, štatisticky 1 z 10 adeptov sa rozhodne pre celibátne kňazstvo, deviati príjmu kňazstvo ako ženatí.
Podľa niektorých zdrojov bol ženatý iba Peter a všetci ostatní boli celibátnici, podľa iných bol slobodný iba Ján a všetci ostatní boli ženatí. Je však nesporným faktom, že Ján bol celibátnik a Peter bol ženatý.
Príklady efektívne žitého kňazstva v celibáte
- Vlado Maslák, ktorý založil občianske združenie Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom.
- Saleziánsky kňaz Robo Flamík, s ktorým mal Michal Lajcha česť pôsobiť v Partizánskom.
Procelibátni ideológovia „vymývajú mozgy“ s tým, že keď si Ježiš Petra vyvolil za apoštola, Peter „poslal“ manželku do kláštora, alebo že bol vdovec. To by bolo však absurdné, Ježiš by tak poprel vlastné učenie o dôstojnosti ženy. V žiadnom prípade nemohol byť Ježiš príčinou rozpadu manželstva ani nemohol podmieňovať členstvo v apoštolskom zbore zdržanlivosťou, odlúčením či životom „ako brat a sestra“.
Homosexualita v cirkvi: Paradox odmietania a prítomnosti
Je doslova verejným tajomstvom, že medzi kňazmi aj vo Vatikáne sú homosexuáli. Prečo sa cirkev na Slovensku aj v Poľsku stavia k LGBTQ tak odmietavo? Ide o zaujímavý paradox, že cirkev má aktívnych homosexuálov vo svojich radoch, ale proti homosexuálom jej predstavitelia často bojujú. Neraz najhlasnejší bojovníci, doslova „krikľúni“ za tradičnú rodinu, žijú z pohľadu cirkevného učenia nezriadeným životom. Ako by postupovala cirkev, keby sa katolícky kňaz verejne priznal k homosexuálnej orientácii? Katolícka cirkev rozlišuje homosexuálne správanie a homosexuálnu orientáciu. Orientácia problém nie je, problém je homosexuálna aktivita. Keby urobil nejaký „coming out“ a predstavil by svojho priateľa, určite by nemohol ďalej pôsobiť.
Poznám osobne viacero kňazov, čo mali trpké skúsenosti s homoloby - dokonca submisívnosť v tejto oblasti bola podmienka doktorátu či kariérneho postupu. Ako v sekulárnom svete v súťaži miss, keď sa finalistka vyspí s porotou, asi skôr vyhrá, tak aj v cirkvi.
Pápež sa v rozhovore s novinárom Spadarom ešte v roku 2013 vyjadril, že predstavitelia Cirkvi by nemali svoje verejné vyhlásenia obmedzovať na kontroverzné spoločenské otázky ako potraty, homosexualita alebo antikoncepcia. Postoj Cirkvi k týmto veciam je už dobre známy, zdôvodnil. Je oveľa dôležitejšie, dodal, ba je prvotným cieľom Cirkvi, kázať základné posolstvo evanjelia.
Katolícky pohľad na homosexualitu (A akceptujú katolíci gayov?)
Vymývanie mozgov v seminároch a manipulácia
Slangovo sme zvykli budovu kňazského seminára, resp. inštitút, nazývať zlatá klietka, skleník, inkubátor. Problematika vzťahu kňaz a žena sa neriešila poctivo. Téma sa tabuizovala a ideologizovala. Išlo o vymývanie mozgov a manipuláciu. Bol som veľmi mladý, nemal som vyvinuté kritické myslenie. Predstavení boli asi takí psychológovia ako ja spevák - boli totálne nekompetentní. Jednoducho prostredie a sila systému vás dokázala natoľko presvedčiť, že ste uverili téze, že koho Boh povoláva ku kňazstvu, toho povoláva aj k celibátnemu životu. Nerieš celibát, Boh ti dá silu to zvládať.
Veľmi dobre to vystihuje predstaviteľ katolíckej moderny Rudolf Dilong v diele Mladosť z očistca: „Na tých mládencoch je spáchaný zákerný podfuk. Prosím vás, čo vám vie dvadsaťdva-tri-štyriročné chlapčisko! Tie deti sú plné idealizmov […]. A vôbec, čo vie ten mládenček o živote muža? Vie už vtedy, aké požiadavky mu postaví ešte život? Vie on dačo o tom, že mať rodinný krb, žiť mu, že sú to príliš ľudské pohnútky a veľmi krásne?
Prvé zaľúbenia po vysviacke som považoval za pokušenie, proti ktorému treba bojovať. Alebo inak - vôbec som nemal silu na odchod, to bolo nepredstaviteľné, o tom som neuvažoval. Na druhom kaplánskom mieste, po dvoch rokoch kňazstva, už som mal mindset úplne iný. Som najstarší z piatich súrodencov. Keď sa bratovi narodila dcéra, začal som mať iný pohľad. Vtedy som zistil, že nie som až tak nad vecou a že ani šesťročnej formácii sa nepodarilo prirodzenosť vytesniť. Úplne inak rozmýšľa 25-ročný novokňaz po 6-ročnej „formácii“ ako 34-ročný kňaz po 9 rokoch v pastorácii.
Za hlásanie dobrovoľného celibátu vás suspendovali a prístup ku kazateľnici v kostole mám zakázaný, za to však mám iné formy a iné kazateľnice. Naozaj náročné bolo a stále je, chodiť na omše, kde človek počuje len frázy. Ja som mal na vysvetľovanie Božieho slova talent, „kázanie“ mi išlo a ma bavilo - od pohrebov cez sobáše až po detské a mládežnícke príhovory. Teraz keď si mám sadnúť do lavice a počúvať bezobsažné nič nehovoriace frázy, ktoré sa človeka nijako nedotýkajú, skôr ho rozčúlia, nijako ma to nevie vtiahnuť, som roztržitý, že prečo sa ten kolega, keď už nemá talent, aspoň nepripravil, prečo rozpráva ponad hlavy, prečo je odtrhnutý od reality atď.
Vysoký cirkevný hodnostár mi osobne povedal, že si mám žiť ako chcem, pokiaľ nebudú na mňa chodiť listy na biskupský úrad, nikto mi nič robiť nebude. Cirkev rieši len to, čo je verejné.
Biskupi v Južnej Amerike minulý rok podporili vysvätenie ženatých mužov za kňazov v Amazonskej oblasti. Bol však potrebný súhlas pápeža, dalo sa očakávať, že pápež to neschváli. Bol som veľmi sklamaný a prekvapený, že v záverečnom dokumente - exhortácii Querida Amazonia, ktorý podpisuje pápež, nie je o svätení ženatých ani zmienka. Amazonská synoda znamenala svetielko nádeje. Na druhej strane zmeniť osem storočí zabehnutú tradíciu si vyžaduje „drive“, aký naozaj nemožno očakávať od 90-ročného starčeka.
Jestvuje ultrakonzervatívne tradicionalistické krídlo, ktoré Františka neuznáva už teraz. On je pontifex - budovateľ mostov, je zodpovedný za jednotu cirkvi. Zrejme danú situáciu vníma tak, že ešte nie je ten správny čas, asi nechce riskovať rozštiepenie Cirkvi. Zákulisné politické ťahy sú aj vo Vatikáne. Napríklad spomínaný dokument obsahuje pasáže, ktoré sú isto Františkove - cítiť jeho rukopis, ale potom zrazu strih a prejde sa do suchého úradníckeho štýlu, až je do očí bijúce, že niekto tam urobil zásah.
Pápež František a Róbert Bezák
Propaganda a manipulácia v Katolíckej cirkvi
Pripomeňme si, že slovo propaganda vzniklo z názvu úradu Sacra congregatio de propaganda fide, teda posvätná kongregácia pre šírenie viery, čo bolo kolégium kardinálov zodpovedných za misijnú činnosť katolíckej cirkvi a potláčanie vplyvu reformácie. Úrad vznikol v roku 1662.
História hovorí, že prvými propagandistami boli katolícki kňazi. Propagandou sa nazývalo rozširovanie katolíckej viery. Zaoberali sa tým kňazi pomocou vtedajších prostriedkov komunikácie.
Chvály, alebo "konferencie" (ako tomu hovoria tiež) sú najsilnejšie náboženské páky manipulácie. Cieľom je nejakým pútavejším spôsobom osloviť mladých ľudí k náboženstvu. Dôležitý prvok manipulácie je tiež samozrejme navodenie pútavej, tranzovej atmosféry, čo najviac posilniť prvok davovej psychózy, funkcia rečníka - hypnotizéra je tiež veľmi dôležitá. A asi najsilnejšia páka je manipulovať ľudí prostredníctvom emócii, navodenie dojímavej atmosféry, aký je Ježiš užaný keď za nás zmorel, akú má k nám Pánbožko lásku, atď. Hudba prvok citov a emócii znásobuje. Náboženský fanatizmus je tam silný - idú z toho ťažké negatívne energie.
Medzi salámové metódy vymývania mozgov na konferenciách alebo chválach patria tzv. svedectvá, kde niektorí bežní rádoví kresťania s publika, ktorí sú vopred dohodnutí a pripravení majú svedectvo. Svedectvo má kresťan ktorí si o sebe myslí, že je "obrátený" a "prebudený", a hovorí o tom ako mu "úžasne" zmenil Ježiš život "k lepšiemu" po tom ako sa stal aktívnym kresťanom a o tom aký bol jeho život pred tým bez Ježiša hrozný a katastrofálny. Alebo svedectvo môže byť o tom ako sa mu stal v živote "zázrak" v "mene Ježiša". Samozrejme všetko je to len podvod a manipulácia. Je to len úbohá demonštrácia náboženského fanatizmu a slepej viery, že náboženstvo im zmenilo život k lepšiemu. Samozrejme cieľom svedectva je pritiahnúť čo najviac ľudí k náboženstvu a upevniť vzťah k náboženstvu.
Ortodoxní šamani pripúšťajú, že aj v kresťanstve sa môže udiať "zázrak" alebo "uzdravenie". Samozrejme je to veľmi vzácny úkaz. Ľudia si silou viery podľa šamanov vytvorili nejakú pseudobytosť - teda náboženskú predstavu Boha. V najnižších astránych dimenziách (je to stále o niečo vyššia dimenzia ako fyzický svet) v okolí planéty Zeme, sú schopní aj šamani vidieť takúto pseudobytosť, ktorú si ľudia kolektívnym vedomým sami vytvorili. Nakoľko ľudia túto pseudobytosť neustále kŕmia energiou, táto entita môže mať aj určitú silu a občas urobiť aj nejaký "zázrak".
Každý kto je aspoň trochu nadpriemerne duchovne vyspelý a nie je príliš ľahko hypnotizovateľný a manipulovateľný, musí z týchto kresťanských excesov cítiť negatívne energie. A pripomínam že všetky tie videá, čo robí hudobná skupina eSPe a združenie GODZONE patria oficiálne pod katolícku cirkev.
Konferencie sú veľmi drahé akcie na ktorých si pán Slovák zarobí ťažké prachy, hoci Ježiš hlásal chudobu. Pán Slovák je aj majiteľom obchodu s náboženskou symbolikou, predáva kričká, bundy, šiltovky, atď, s rôznymi agitačnými evanjelizačnými nadpismi,ktoré hlavne robia reklamu jeho náboženským akciám. Všetky obchodné produkty predáva za astronomicky vysoké ceny. Zo svojej evanjelizačnej činnosti robí ťažký nemorálny biznis a ešte ho k tomu aj ťažkými prachmi podporujú rôzni sponzori. Zmanipulovaní otroci jeho sekty si za astronomické ceny kupujú produkty z jeho obchodu. A vedenie Katolíckej cirkvi (biskupi), pod ktorú pán Slovák patrí, mu jeho nemorálnu, manipulačnú a biznis-úžernú činnosť krásne toleruje.
II. vatikánsky koncil: Zlom alebo pokračovanie?
V poslednej dobe možno registrovať aj na kresťanských stránkach viacero negatívnych vyjadrení na margo II. vatikánskeho koncilu. Dáva sa mu za vinu, že podnietil oslabenie vplyvu Katolíckej cirkvi, tiež že prehĺbil morálny úpadok katolíkov vo všeobecnosti alebo sa vyskytujú ďalšie obvinenia týkajúce sa ustupovania z kresťanských zásad práve po II. vatikánskom koncile.
II. vatikánsky koncil sa konal v druhej polovici búrlivého 20. storočia. Predchádzali mu búrlivé šesťdesiate roky so svojou sexuálnou revolúciou. Tej zas predchádzali dve svetové vojny, ktoré zanechali značné jazvy na tvári sveta. Nemožno si myslieť, že tvár sveta zostane po vojnách s takým dosahom nepoznačená. Množstvo rozpadnutých rodín, rodín kde najmä otcovia zahynuli vo vojne, prípadne rodín, ktoré mali ruky poškvrnené krvou zabitých v tejto mašinérii sa takmer s istotou muselo odraziť na následnom vývoji vo svete. Netreba zabúdať na ofenzívu komunizmu, ktorá trvala počas celého dvadsiateho storočia takmer po celom svete. Bol to ťažký boj. Zrejme nikdy predtým nebola Cirkev pod takým veľkým tlakom.
No a napokon najsilnejšia a najefektívnejšia zbraň proti Cirkvi sa rozšírila takisto predovšetkým v druhej polovici 20. storočia - médiá. Všetko toto, od nacionalizmu cez sexuálnu revolúciu až po mediálny boom má za následok súčasný stav v akom sa i Katolícka cirkev - tým myslím predovšetkým veriacich, nachádza. Viniť za to dnes II. vatikánsky koncil je podľa mňa ak nie priamo chybou, tak minimálne veľmi odvážne. Som presvedčený, že i pri Druhom vatikánskom koncile bola Katolícka cirkev vedená Duchom Svätým.
Dnes vedieme v západnej spoločnosti zrejme predovšetkým boj s hedonizmom a médiami. Na prvý pohľad možno nerovný boj, lebo napríklad médiá sú mocná zbraň na vymývanie mozgov a šírenie zla. Ale môže to byť i silný nástroj na šírenie dobra. Veľa závisí práve na nás ako kresťanoch nakoľko sa dokážeme angažovať a zároveň zriekať v prvom rade v spomenutých oblastiach, ale aj vo svojej súčasnej kariére a profesii pre Božie veci a až potom pre naše a cudzie záujmy.
Prípad Róberta Bezáka a Ondreja Prostredníka
Slovenská katolícka cirkev sa dodnes nezbavila tieňa, ktorý na ňu vrhá prípad neprávom odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Trnavský arcibiskup Róbert Bezák popudil katolícku cirkevnú hierarchiu svojím ľudským a slobodomyseľným prístupom k veriacim, ale aj nezmieriteľným postojom k prešľapom svojho predchodcu. Za veci, ktoré sa normálnemu človeku zdajú prirodzené, ho 2. júla 2012 pápež Benedikt XVI. odvolal.
Obľúbený kňaz, ktorý pôsobil aj v Radvani, odkiaľ ho vytiahol bystrický biskup Rudolf Baláž, odvtedy nemôže slúžiť omše. Dnes učí náboženstvo a etiku na petržalskom Bilingválnom gymnáziu C. S. Smutné je, že okrem časti veriacich a niekoľkých osobností sa odvolaného Bezáka nezastal nikto zo slovenských biskupov. Urobili to len českí biskupi s kardinálom Miloslavom Vlkom u nového pápeža Františka, ale ani to nepomohlo.
Evanjelický teológ Ondrej Prostredník vystúpil na Dúhovom pochode v Bratislave 19. augusta 2017. Otvorene hovoril v mene tých kresťanov, ktorí nesúhlasia s nepriateľským názorom cirkví na LGBTI komunitu. „Prichádzam preto, aby som hovoril za tých v kresťanov, ktorí nezdieľajú ten názor cirkví, ktorý väčšinou počujete ako oficiálny názor cirkví a ktorý je veľmi nepriateľský voči LGBTI komunite. Ľudí, ktorí podporujú požiadavky tejto komunity, je v našej spoločnosti v cirkvách dosť.
Tvrdá odpoveď evanjelických biskupov nenechala na seba dlho čakať. Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania rozhodol, že Prostredníkovi odoberie kanonickú misiu. Od 15. júna 2018 tak nemôže vyučovať na fakulte. „Ondrej Prostredník zneužíva postavenie docenta Evanjelickej bohosloveckej fakulty a akademickú slobodu vedeckého bádania na bezprecedentné ovplyvňovanie názorov najmä mladých veriacich a študentov teológie na postupné plazivé implantovanie názorov, ktoré sú v rozpore so stanoviskom Evanjelickej cirkvi a. v.
V stanovisku zboru biskupov sa uvádza, že ľudia sú mediálnymi výstupmi Ondreja Prostredníka pobúrení, ale existujú stovky ľudí, ktorých zase poburuje stanovisko zboru biskupov. Ondrej Prostredník potom verejne vystúpil aj v Banskej Bystrici na pochode proti fašizmu 7. októbra 2017. „Štvrtého novembra sa však ukáže, či je tých ľudí naozaj tak veľa, aby Marian Kotleba dostal stopku. Už nebude platiť Za Boha za národ, ale Náš Boh je láska, nebojme sa!
Medzi týmito dvomi bezprecedentnými prípadmi cirkevnej „inkvizície“ je istý rozdiel. Kým Róberta Bezáka odvolal pápež bez možnosti akejkoľvek obrany, Ondrej Prostredník sa proti stopke, ktorú mu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dali evanjelickí biskupi, mohol odvolať na cirkevný súd.
Záver
Katolícka cirkev je komplexná inštitúcia s bohatou históriou a silným vplyvom na spoločnosť. Otázky spojené s celibátom, homosexualitou a manipuláciou sú stále aktuálne a vyžadujú si otvorenú a kritickú diskusiu. Prípad Róberta Bezáka a Ondreja Prostredníka poukazujú na vnútorné rozpory a výzvy, ktorým cirkev čelí v modernom svete. Je dôležité, aby veriaci boli slobodní v zmýšľaní a nenechali sa ovplyvňovať fanatikmi.