Kláštor Najsvätejšej Trojice vo Vranove nad Topľou - Lomnici je miestom s prísnou klauzúrou, kde žijú gréckokatolícke sestry redemptoristky zo ženskej rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa. Ich bežný život je naplnený modlitbami, rozjímaním a prácou. Kláštor otvorili iba v máji minulého roka.
Mníšky prišli na Slovensko v decembri 2002 z materského kláštora v Bielsko-Biała v Poľsku. Ich prechodným domovom sa stala budova starej gréckokatolíckej fary v Sačurove, kde boli do ukončenia výstavby nového kláštora. Sestra Alena sa na svoju duchovnú službu pripravovala v Poľsku desať rokov.
História rehole sa začala 13. mája 1731 v Scale v Taliansku. Zakladateľkou rehole bola ctihodná matka Mária Celeste Crostarosa. Ich charizmou je predovšetkým neustála modlitba, evanjeliová pohostinnosť, práca, otvorenosť pre ľudí, ktorí tu môžu prichádzať na rozhovor a odchádzať duchovne posilnení.
Napriek tomu, že žijú v kláštore mimo bežného diania, zaujímajú sa o veci verejné. Sestry sú v produktívnom veku od 30 do 50 rokov a preto budúcnosť štátu im nie je ľahostajná. Voľbu hlavy štátu považujú za dôležitú.
V priebehu prvých dvoch mesiacov sa KPÚ Prešov podarilo objaviť sedem zvonov s pamiatkovými hodnotami vo zvoniciach a vežiach kostolov Prešovského kraja. Šesť zvonov bolo lokalizovaných v sakrálnych objektoch gréckokatolíckej cirkvi, jeden v rímskokatolíckom kostole.
Najstarší zo zvonov
Najstarší zvon je inštalovaný vo veži r. k. Kostola Najsvätejšej Trojice v obci Slovenská Kajňa (okr. Vranov nad Topľou). Ide o nesignovaný gotický zvon z prelomu 14./15, resp. 15./16. storočia, zdobený plastickými linkami. Podľa kampanológa Juraja Gembického je možné pripísať zvon spišskonovoveskému okruhu dielne majstra Konráda a jeho nasledovníkov.
Zvyšná šestica zvonov je mladšia, pochádzajúca z 18. a 19. storočia. Najstarší z tejto skupiny je barokový zvon z obce Kolbasov (okr. Snina), ktorý bol uliaty v roku 1749. Inštalovaný je v drevenej zvonici, nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti tunajšieho gr. kat. Chrámu Troch Svätiteľov. Vo zvonici mu robia spoločnosť dva mladšie zvony - neskorobarokový z roku 1777 a novoklasicistický z roku 1894.
V súčasnosti poznáme meno iba zvonolejára, ktorý ulial najmladší z trojice zvonov. Bol ním významný rumunský zvonolejár českého pôvodu Antal (Anton) Novotný, ktorý v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia odlieval zvony v rumunskom meste Temešvár (Timişoara). Podľa Juraja Gembického pravdepodobne išlo o miestnych (regionálnych) dobových zvonolejárov, pôsobiacich v regióne Zemplína, prípadne zvonolejárov z oblasti dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny.
Výnimočnosť zvonov z Kolbasova spočíva predovšetkým v tom, že sú intaktne zachované (vrátane pôvodných sŕdc a hláv), a tiež v tom, že si zachovali ručné zvonenie. Intaktne zachované zvony s ručným spôsobom zvonenia sa nachádzajú aj vo vežiach gréckokatolíckych chrámov v obciach Legnava (okr. Stará Ľubovňa) a Šarišský Štiavnik (okr. Svidník).
Neskorobarokový zvon visiaci vo veži gr. kat. Chrámu Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Legnave bol uliaty v roku 1771. Aj keď ide o nesignovaný zvon, podľa Juraja Gembického je možné na základe zaradenia do obdobia (1771), spolu s komparáciou typu použitého písma (latinský majuskulný nápis) a reliéfu (Bohorodička) pri podrobnejšom doskúmaní v budúcnosti, hľadať možnú súvislosť s produkciou niektorej zo zvonolejárskych dielní, pôsobiacich v 18. storočí na východnom Slovensku.
Klasicistický zvon situovaný vo veži gr. kat. Chrámu sv. Michala archanjela v Šarišskom Štiavniku bol uliaty v roku 1809. Jeho autormi boli členovia významných prešovských zvonolejárskych rodín - Pavol Schmitz a František Lecherer.
Posledný z „objavených“ zvonov sa nachádza vo veži gr. kat. Chrámu Zoslania Svätého Ducha v obci Vavrinec (okr. Vranov nad Topľou). Ide o klasicistický zvon z roku 1791, ktorý ulial významný prešovský zvonolejár Ján Lecherer. Na rozdiel od predošlých zvonov z gréckokaolíckych lokalít, zvon z Vavrinca je elektrifikovaný a má novú oceľovú hlavu. Jeho výnimočnosť spočíva predovšetkým v tom, že ide o pravdepodobne posledný zvon, ktorý ulial Ján Lecherer (zomrel v roku 1792). Od väčšiny zvonov tohto zvovolejárskeho majstra sa vavrinecký líši tým, že autor pri jeho signovaní nepoužil celé krstné meno ale iba jeho skratku (IOA).
S výnimkou zvonu Antala Novotného z roku 1894 nebol žiaden zo zvyšných „objavených“ zvonov uliaty pre súčasné sakrálne objekty. Gotický zvon bol do veže r. k. Kostola Najsvätejšej Trojice v obci Slovenská Kajňa premiestnený pravdepodobne z dnes už zatopeného r. k. Kostola sv. Františka Serafínskeho v Dobrej nad Ondavou, zvony z gréckokatolíckych lokalít boli uliate pre chrámy, ktoré sa v daných obciach nachádzali v 17., resp. 18. storočí.
Rusínsky magazín - Potoky (SK), dokumentácia zvonov
Ďalšie pamiatky vo Vranove nad Topľou
Vo Vranove nad Topľou sa nachádza Bazilika Minor, ktorá predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. Interiér kostola bol upravený v 18. storočí. Zaujímavým dielom je baroková kazateľnica. Dnes je sídlom r. k. farského úradu na mieste bývalého františkánskeho kláštora z 15. storočia. V roku 1672 vo Vranove začali pôsobiť otcovia rádu pavlínov.
Rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi je centrom samostatnej farnosti v južnej časti mesta. Bol konsekrovaný 17. novembra pápežom Jánom Pavlom II. Nachádza sa tu vzácne barokové súsošie sv. Františka a barokové súsošie sv. Antona Paduánskeho.
Židovský cintorín bol založený v 18. storočí. Náhrobné kamene pochádzajú z 19. storočia.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky bol postavený v rokoch 1905 - 1910 v štýle tzv. E. sedmohradskej ľudovej architektúry a orientálnej symboliky.
tags: #klastor #najsvatejsej #trojice #vranov