Dňa 4. októbra 2022 uplynulo 140 rokov od úmrtia Juraja Slotu, rímskokatolíckeho kňaza, publicistu, redaktora, pedagóga, šíriteľa osvety, vzdelanosti a organizátora národného života. Jeho rozsiahla činnosť zanechala trvalú stopu v slovenskej kultúre a cirkvi.
Kostol vo Voderadoch, kde Juraj Slota pôsobil ako farár.
Život a štúdium
Narodil sa 24. marca 1819 v Rajci v roľníckej rodine. Mal deväť súrodencov, z ktorých viacerí zomreli počas cholerovej epidémie v roku 1831. Dospelosti sa dožila len sestra Mária. Otec mu zomrel keď mal 11 mesiacov a matka sa druhýkrát vydala za kuchára v zemianskej rodine Pongrácovcov. Ľudovú školu navštevoval v Rajci, kde sa učil hre na husle a spevu, františkánske gymnázium s vyučovacím jazykom latinským v Žiline, benediktínske v Bratislave.
Po smrti matky zanechal štúdium a učil sa za sadzača v tlačiarni Trattner-Karolyi. Kvôli túžbe po vzdelaní z učenia vystúpil a odišiel na gymnázium v Gyöngyösi. Tu sa naučil plynule po maďarsky a zdokonalil sa v latinčine. Gymnaziálne štúdia ukončil v Žiline. Usiloval sa o prijatie do františkánskeho rádu, ale neúspešne. Rok študoval filozofiu na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Teológiu študoval v seminári v Brne. Tu sa zoznámil s viacerými osobnosťami českého národného obrodenia a naplno sa u neho prebudilo národné cítenie.
Pôsobenie na Morave a v Banskej Bystrici
V rokoch 1842-44 pôsobil ako kaplán v Moutniciach. Šíril osvetu a vlastenectvo medzi mládežou. Mladých učil národné piesne a požičiaval im knihy. Ovplyvnený bol názormi Jána Kollára, s ktorým si aj dopisoval. V rokoch 1844-51 pôsobil v Šaraticiach. Bol zakladateľom filiálky Jednoty katolíckej, člen Matice českej a Dědictví sv. Cyrila a Methoděje.
V roku 1852 si ho k sebe do Banskej Bystrice povoláva biskup Štefan Moyses, ktorý ho ustanovil za profesora na katolíckom gymnáziu (najprv pôsobil ako suplent). Stal sa aj kazateľom žiakov gymnázia. Vyučoval latinčinu, prírodopis, československý jazyk a náboženstvo. Od roku 1853 bol nemecký katedrálny kazateľ. V meste založil hudobnú školu a zaoberal sa pedagogikou. V kostole zaviedol cyrilometodskú slávnosť. Pričinil sa o poslovenčenie banskobystrického gymnázia.
Vysoké pracovné zaťaženie a časté nepohodlné cestovanie mu zhoršili zdravotný stav. Liečil sa v Korytniciach.
Účasť na národnom živote
Juraj Slota bol prítomný pri všetkých najvýznamnejších udalostiach národného života. V roku 1861 účastník Memorandového zhromaždenia v Turčianskom sv. Martine, v roku 1863 iniciátor púte na Velehrad, kde aj kázal (hlavná myšlienka jeho reči bola „Viera a národnosť“), v roku 1863 účastník cyrilometodských slávností v Selciach, kde po kázni Štefana Závodníka predniesol druhú kázeň, spoluzakladateľ Matice slovenskej, jej významný spolupracovník a člen výboru. Organizoval zbierku na Dom Matice slovenskej. Spolu s J. M. Hurbanom bol v roku 1866 členom delegácie na oslavách M. Š. Zrínskeho v Záhrebe. Podieľal sa na založení katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom (1869). Na jeho chod prispel sumou 100 zlatých. V roku 1870 stál pri zrode Spolku sv. Vojtecha. Bol zvolený za jeho správcu a stal sa pevným pilierom pre tento spolok. Vydavateľskou činnosťou šíril osvetu medzi slovenských katolíkov.
Pôsobenie vo Voderadoch
Vyčerpaný prácou odchádza v roku 1878 zo Spolku sv. Vojtecha a stáva sa farárom v Dolných Voderadoch. Vymenovaný je za dekana farnosti Pusté Voderady a školského inšpektora v dištrikte Veľké Kostoľany. Aj tu venuje svoj záujem kultúrnemu a národnému životu. V roku 1881 sa zúčastnil slovanskej púte do Ríma, kde kázal po slovensky v chráme sv. Klementa.
Juraj Slota zomrel 4.10.1882 v nemocnici v Leopoldove. Jeho smrť hlboko zasiahla jeho dlhoročného priateľa Štefana Závodníka. Český časopis Ruch vyslovil smútok nad jeho skonom: „Slovanstvo bude truchliti, neboť ztrácí z nečetného zástupu svých mužů, svých energických zástanců, hostitelů, ohnivých, výmluvných řečníků a národovců obětavých jednoho s prvních.
Literárna činnosť
Juraj Slota uverejňoval články aj pod pseudonymami: Rajecký, Chrástka. Počas pôsobenia na Morave písal príležitostné a oslavné básne. Vydal ilustrovanú knižku mravno-výchovných veršov pre deti Zrcadlo maličkých a dielo Píseň ke mši svaté, ktorú venoval šaratickej farnosti. Svojimi článkami prispieval do Moravských novín, Týdenníku, Včely. Od roku 1854 bol redaktor katolíckeho časopisu pre cirkev a školy Cyril a Method. Od roku 1860 redigoval pedagogický časopis Slovenský národný učiteľ. Spočiatku vychádzal v českom jazyku. Druhý ročník vychádzal v hattalovskej úprave slovenského jazyka s prílohou Škola domáca a prílohou pre mládež Zrkadlo malučkých. Redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský, po Pavlovi Blahovi prebral redigovanie Katolíckych novín. Písal aj básne ovplyvnené klasicizmom, väčšinou v češtine, vlastenecky zamerané, ale nájdu sa aj ľúbostné. Na sklonku života mu vyšla zbierka básni Jiřího Sloty Rajeckého Básnické spisy.
Juraj Slota bol vynikajúci rečník. Svojimi kázňami a publicistickou činnosťou bojoval aj proti alkoholizmu.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #voderady