V kresťanskom živote zohráva Božia milosť kľúčovú úlohu. Je to dar, ktorý nám umožňuje prekonávať prekážky, rásť vo viere a žiť život, ktorý je Bohu milý. Avšak, ako môžeme skutočne pochopiť a aplikovať túto vzácnu milosť v našom každodennom živote?
Ježišova Kázeň na vrchu začína tzv. blahoslavenstvami a ďalej rozoberá šesť starozákonných prikázaní. Ďalej hovorí obšírnejšie o siedmich spôsoboch správania sa a postojoch, ktoré znamenajú základné piliere skutočného kresťanského spôsobu života. Dlho vyučuje o z milosrdenstva prameniacej almužne, odpúšťaní, modlitbe, pôste, o materiálnom živote a vystríha nás pred kritizovaním a falošnými prorokmi.
Dalo by sa o tomto všetkom napísať celú sériu vyučovaní, ale chcem vyzdvihnúť jednu vec, ktorá platí pre všetky tu spomenuté slová. Tento odkaz bol pre Neho takým dôležitým, že ho vyhlasuje aj ako povzbudenie, ale aj ako príkaz, aby sme „neboli ako farizeji“, ktorí sa pred svetom ukazujú v inom svetle, akými v skutočnosti sú. Ježiš vyzdvihuje nasledovné: „aby sme boli úprimní, hodnoverní, priami, takí, ktorí sa aj v osobnom živote, vo svojej ‚komôrke‘ správajú kristovsky“.
Celé to znamená, že je bezpochyby dôležité mať život postavený na skale, ktorý ustojí aj tie najťažšie skúšky, ale samo osebe to nestačí, pokiaľ je to len zdanlivé a nepramení to priamo zo srdca, ale z vypočítavosti, pre uskutočnenie vlastných záujmov, z nutnosti vyhovieť alebo zo strachu.
V súvislosti s postojom kritizovania a posudzovania poukazuje na to, že v mnohých prípadoch osoby, ktoré si o sebe myslia, že sú tzv. „spravodlivé“, práve oni sa snažia svoje morálno-duchovné nedostatky zakryť, samozrejme, neúspešne, pretože možno ich okolie si to ani nevšimne, ale Boh vidí všetko. Preto Ježiš odporúča takýmto ľuďom prehodnotenie svojho života a úprimné pokánie.
Popri všetkom Majster upriamuje našu pozornosť aj na falošných prorokov a nebezpečenstvo zlých spoločností a zaujímavým spôsobom vyzdvihuje to, že ich poznávacím znamením je, že sa ukazujú v inom svetle, akými v skutočnosti sú.
Toto zasľúbenie znamená aj to, že v časoch pred príchodom Mesiáša v Písme predpovedané vonkajšie skúšky, ako sú vojny, zemetrasenia, hladomory, teror, prenasledovania kresťanov nebudú znamenať až také výzvy, ako vnútorné javy podkopávajúce hodnovernosť a pravosť kresťanského života.
Nie je náhoda, že novozmluvné proroctvá, ktoré naznačujú trendy posledných čias vo vnútri cirkvi, označujú pokrytectvo ako najväčší problém. „Ale Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia démonických, pokryteckých, falošných učiteľov, ktorí majú poškvrnené svedomie…“ (1Tim 4,1-2).
V druhom liste sa tiež v proroctvách o posledných časoch zdôrazňuje: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí (…) Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať.
Pavol jednoznačne poukazuje na to, že jedným z hlavných problémov pred príchodom Ježiša Krista bude pokrytectvo v cirkvi. Podstatou bude toto klamstvo: človek sa bude javiť svojmu okoliu inak, akým v skutočnosti je, ako ho pozná Boh, kedy ho v súkromnom živote v skrytosti pozoruje.
V Matúšovom evanjeliu v podobenstve o pšenici a kúkoli Ježiš priamo tvrdí, že v posledných časoch (v žatve) bude pokrytectvo znamenať taký vážny problém, že Boh priam drasticky zasiahne a v spolupráci s anjelmi (sluhami) oddelí od synov Božieho kráľovstva (pšenica) tých, ktorí len tak vyzerali, ale v skutočnosti konali zlo (kúkoľ).
„Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu.
Počas dozrievania sa tieto rastliny ťažko rozoznávajú, preto zakázal Hospodár, aby ich predčasne vytrhali, pretože počas toho by mohli vytrhať aj pšenicu. Počas žatvy sa už dajú zreteľne rozlíšiť tieto plodiny, kúkoľ spália, pšenicu zhromaždia do stodoly.
Teraz ešte trvá proces dozrievania: počas doby nápravy cirkvi je Boh určitú dobu trpezlivý. Hoci pozná všetky tajomstvá kresťanov pokrytcov, ktorí žijú dvojakým spôsobom života, neuplatňuje na nich súd. Nech to nikoho z nás nepomýli, príčinou čakania je totiž jediný dôvod - možnosť obrátenia sa. Preto Boh nedovolí anjelom likvidovať spomedzi pravých veriacich pokrytcov, aby mali možnosť obrátiť sa a skrze Božiu milosť sa ešte zmenili na pšenicu. To, že pokrytcov stíha tvrdý trest, vidíme na dramatickom príbehu Ananiáša a Zafiry.
Veriaci manželia v skutočnosti nedali almužnu pre chudobných jeruzalemského zboru z milosrdenstva, ale preto, aby získali dobrú mienku a pozíciu pred apoštolmi a členmi zboru. Problémom nebolo to, že z predaja svojej nehnuteľnosti odovzdali len istú čiastku, ani to by nebol problém, keby si ponechali celú získanú sumu peňazí - ako to vyplýva aj zo slov apoštola Petra - ale Boží hnev vyvolala tá skutočnosť, že sa tvárili tak, ako keby odovzdali celú sumu.
V Matúšovom evanjeliu v 24. kapitole sa učeníci pýtali Ježiša, aké bude znamenie Jeho príchodu a konca sveta. Ako odpoveď Ježiš udáva medziiným nasledujúce podobenstvo: „Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel: tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Mt 24,44-51)
Upozornenie sa vzťahuje opäť na posledné časy, kde vystupuje zlý sluha, ktorého hlavným problémom, ba až tragédiou je pokrytectvo. Pán domu ho ustanovil do zodpovednej pozície, no on ju nenaplnil a jeho čestná úloha zostala zdanlivou. Ba priam naopak: voči spolusluhom sa správal kruto a žil hýrivým spôsobom života, pokým sa jeho pán nevrátil.
Z Ježišových slov je zjavné, že pokrytci majú zvláštny koniec - rozpoltenie, plač a škrípanie zubami. To druhé sa vzťahuje na to, že pokrytci sú aj v pekle zvlášť oddelení, kde je plač a škrípanie zubami. Aj v podobenstve o kráľovskej hostine čítame, kam vyhodia hosťa, ktorý nemá slávnostné svadobné rúcho, čo znamená spravodlivé skutky svätých, čo je skutočný, autentický kresťanský spôsob života.
Vykladači Biblie sa zhodujú v tom, že list laodicejskému zboru v knihe Zjavení charakterizuje cirkev pred príchodom Pána Ježiša Krista. Mesiáš tu neudáva ako hlavný problém samotné pokrytectvo, ale kvalifikovaný sebaklam: hovorí tu o takých ľuďoch, ktorí podvádzajú nielen svoje okolie, ale aj samých seba, až napokon veria, že ich hriešny život je vskutku dobrý.
„Anjelovi cirkevného zboru laodicejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, vychovávam a trestám.
Vlažný kresťan laodicejského zboru má tragicky mylné sebahodnotenie - myslí si o sebe, že je vierohodným, dobrým kresťanom - Boh sa však na neho pozrie zhora a skonštatuje, že „v skutočnosti je úbohý a má vážne problémy“. Hoci život takéhoto človeka je jedno obrovské klamstvo - oklame seba aj svojich blížnych, ba snaží sa sústavne podvádzať aj samotného Boha - Ježiš sa ho nevzdáva. Práve naopak, pokarhanie a výzva k pokániu sú dôkazom Jeho lásky. K náprave je ale bezpochyby potrebné ohňom prepálené zlato, biele rúcho a očná kolýriová masť. Je dôležité opätovné získanie vytrvalej a úprimnej viery aj v skúškach a z toho prameniaci skutočný kresťanský život.
„Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.“ (Mt 6,6) Naša budúcnosť a kvalita našich pozemských rokov a to, ako budeme úspešní, alebo neúspešní, nezávisí od toho, čo robíme na verejnosti, ale od toho, ako konáme vtedy, keď nás nik nevidí, jedine Boh.
O pokrytcoch Ježiš hovorí, že „vzali svoju odplatu“ - a ak sa neobrátia, ich zdvojený život roztriešti celý ich budúci osud, podobne ako strom, na ktorom ešte zvonka nič nevidno, ale zvnútra už začal proces práchnivenia, ktorého skolí prvá víchrica.
Ježiš hovorí: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol založený na skale. A každý, kto počúva tieto slová, a neplní ich, podobný bude mužovi - bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku.
Podľa predpovedí Pána Ježiša Krista prídu na Zem pred zmenami doby ťažké dni a len tí veriaci sa zachránia, ktorí vydržia všetko. Kresťania, ktorí pozorne čítajú Božie slovo, dobre poznajú toto podobenstvo a jeho odkaz na konci Kázne na vrchu. Vonkajšie výzvy dokážeme prežiť bez vážnejších škôd, keď náš dom - teda náš život - je postavený na silný základ, no počúvanie a poznanie Majstrových slov ešte samo osebe neznamená, že sme stavali na skalu, pretože počuté je potrebné aplikovať aj v praktickom živote.
Toto prehlásenie platí na všetky slová Pána Ježiša - ale nemôžeme si nevšimnúť, že toto podobenstvo odznelo na konci série kázní. Konkrétne dané zasľúbenie platí na to, keď človek žije dennodenne podľa týchto slov, potom môžu prísť do života prívaly, víchrice a záplavy - zostane pevne stáť.
Reálne rozmýšľame o svete a o živote v ňom vtedy, keď počítame aj s tzv. „prírodnými katastrofami“ - o nich totiž Ježiš netvrdil, že domy postavené na skale budú každopádne ušetrené. Ba čo viac, podľa biblických proroctiev sa právom môžeme domnievať, že v posledných časoch bude ľudstvo stáť pred najťažšími výzvami. Svetové problémy dnešnej doby a minulých rokov - hospodárska kríza, terorizmus, kríza, migrácie atď. - naznačujú, že už v súčasnosti žijeme v zložitej a ťažkej dobe.
Nie je však dôvod na strach a paniku, pretože Pán Ježiš zasľúbil, že pre toho, kto postaví svoj dom na skale, sa aj počas najhorších vonkajších okolností uvoľní Božia stabilizujúca milosť.
Je dôležité si uvedomiť, že skutočná viera sa prejavuje nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Nestačí len počúvať Božie slovo, musíme ho aj žiť. To znamená byť úprimní, hodnoverní a priami vo všetkom, čo robíme. Musíme sa snažiť žiť tak, ako by sme žili, keby nás videl Ježiš Kristus.
Ak chceme, aby bol náš život postavený na pevných základoch, musíme sa vyhýbať pokrytectvu. Musíme sa snažiť byť takí, akí sme aj v skrytosti, vo svojej „komôrke“. To znamená, že musíme byť úprimní voči sebe aj voči Bohu. Musíme sa snažiť žiť život, ktorý je Bohu milý, a nie život, ktorý je milý len ľuďom.
Pamätajme si, že Božia milosť je dar, ktorý nám bol daný zadarmo. Avšak, tento dar si vyžaduje našu aktívnu účasť. Musíme sa snažiť žiť život, ktorý je hodný tejto milosti. Musíme sa snažiť rásť vo viere, prekonávať prekážky a byť svedkami Božej lásky vo svete.
