História Gréckokatolíckej Cirkvi a Farskej Administratívy na Východnom Slovensku

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku, ktorá sa prelína s kultúrnym a národnostným vývojom Rusínov. Táto cirkev prešla zložitým vývojom, od Užhorodskej únie v roku 1646 až po obdobie útlaku počas komunistického režimu a následnej obnovy po roku 1968.

Počiatky a Vývoj Gréckokatolíckej Cirkvi

Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi siahajú do roku 1646, kedy 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode uznalo autoritu rímskeho pápeža Inocenta X. na sviatok sv. Juraja. Biskup Juraj Jakušič im výmenou za to povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom pred 378 rokmi vznikla v Užhorode Gréckokatolícka cirkev.

Užhorodská únia

Formovanie Gréckokatolíckej Cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.

Zamoščská Synoda a Jej Dôsledky

Prijatie Zamoščskej synody v roku 1726 bolo vrcholom týchto snáh. Táto synoda sa konala v poľskom meste Zamość a jej cieľom bolo postupne odstraňovať rozdiely medzi latinským a gréckym obradom. To viedlo k odstraňovaniu ikonostasov, zavádzaniu bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvaniu prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby. Všetci kňazi z celej eparchie museli postupne odsúhlasiť závery synody. Dekanátne stretnutia, na ktoré boli kňazi pozvaní, poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.

OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal

Vizitácia Františka Barkóczyho a Upevnenie Postavenia Cirkvi

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku pochádzajú z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý v roku 1749 navštívil Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu. Gréckokatolícka cirkev si upevnila svoje postavenie po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Územný rozsah Mukačevskej eparchie bol taký rozsiahly, že jej eparcha bol nútený rozdeliť územie na tri vikariáty: marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu stal Prešov.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Prešovský Sobor a Obnova Cirkvi

Počas prvej a druhej svetovej vojny Gréckokatolícka cirkev nerušene sídlila v Prešove. V roku 1950 bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná a jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K obnove cirkvi došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke Matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených ako špecifikum gréckokatolíckych matrík.

Jazyk a Osud Matričných Kníh

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. storočia vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Mnohé matričné knihy boli zničené počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, keďže množstvo gréckokatolíckych fár sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a mohli byť ukryté veriacimi. Matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827, sa javia ako nádej pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1844

Matriky Gréckokatolíckych Farností

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík gréckokatolíckych farností, ich stav zachovania a poznámky o prípadnej existencii chýbajúcich matrík:

Sídlo farnostiOkresFarnosť viedla matriky od rokuV Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od rokuZoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v PrešovePoznámkaMožná existencia chýbajúcej matriky?
AndrejováBJ17521831N, S, Z 1752-1830ešte v r. 1931 existovaliÁNO
BajerovceSB17701825N, S, Z 1770-1824ÁNO
BanskéVT18171817S, Z 1817-1831ÁNO
BecherovBJ18191819žiadnez fil. Regetovka a OndavkaNIE
BecherovBJ17851841N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818NIE
BelovežaBJ17531753žiadneNIE
BežovceSO17891789žiadneNIE
Blatné RevištiaSO17761832N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831ÁNO
BlažovPO17401812N, S, Z 1740-1811ÁNO
BodružalSK17801823N, S, Z 1780-1822čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojnyNIE
BokšaSP18071819N 1807-1818, S, Z 1807-1845ÁNO
BorovML17941811S 1794-1816, Z 1794-1810ÁNO
BrezničkaSP1754-N, S, Z 1754-1895zničené v období 1. sv. vojnyNIE
BrusnicaSP17981831N 1798-1830, S 1797-1832, Z 1797-1830NIE
BrusnicaSP17681831N, S, Z 1768-1796pravdepodobne zničené v období 2. sv. vojnyÁNO
CabovVT18101882N, S, Z 1810-1881zničené v období 2. sv. sv. vojnyNIE
ČabinyML17991799žiadneNIE
ČemernéVT17971831N, S 1797-1830NIE
ČemernéVT17971831Z 1797-1830ÁNO
ČertižnéML17921819N 1792-1818, S, Z 1792-1820ÁNO
ČičarovceMI17891789žiadneNIE
ČičavaVT17871787žiadneNIE
ČirčSL17531753žiadneNIE
ČukalovceSV17801882N, S, Z 1780-1881ÁNO
ĎačovSB17771844N, S, Z 1777-1843ÁNO
DavidovVT17261780N, S, Z 1726-1779ÁNO
DrienicaSB18141846N, Z 1814-1845, S 1814-1859ÁNO
DrienicaSB17631814N, S, Z 1763-1813v r. 1890 sa už nespomínajúÁNO
DubováSK1752-N, S, Z 1752-1895ÁNO
DúbravkaMI17941807Z 1794-1806ÁNO
DúbravkaMI17601807N 1760-1806, S 1756-1806NIE
ĎurďošVT17601847N, S, Z 1760-1846ÁNO

Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

Cirkevný Život v Komáranoch

V kontexte gréckokatolíckych farností je zaujímavý aj príklad obce Komárany. Prvá písomná zmienka o gréckokatolíckych veriacich v obci pochádza z rímskokatolíckej kanonickej vizitácie farnosti Soľ z 12. júla 1749. Predpokladá sa, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr, nadväzujúc na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska. Komárany patrili pod vranovský dištrikt, farnosť v Čičave a do tejto farnosti prináležia dodnes ako samostatná fília.

V 19. storočí sa viac ako 50 percent obyvateľstva hlásilo ku gréckokatolíkom. Najväčšiu ujmu utrpeli gréckokatolíci v období pôsobenia pravoslávnych kňazov, kedy mnohí veriaci dali deti krstiť v rímskokatolíckych kostoloch a aj iné kresťanské obrady vykonávali rímskokatolícki kňazi. Komáranski gréckokatolíci sa desiatky rokov pokúšali riešiť svoj problém neexistencie vlastného chrámu v obci. V roku 1995 začala stavba chrámu, ktorý bol 27. júla 1997 vysvätený a zasvätený sv. Anne.

Súčasnosť Obce Hlinné

Prvá písomná zmienka o obci Hlinné je z roku 1333. V 18. - 19. storočí sa obyvatelia zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. V rokoch 1890 - 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Po 2. svetovej vojne sa v obci navštevujú žiaci základnú školu 1. stupňa 1. - 4. ročníka. V obci sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, pravidelne sa pripravujú Obecné slávnosti sv. Juraja.

V obci sa nachádzajú dve spoločnosti: Greenform, s. r. o., Hlinné, Lykotex Slovakia, s. r. o.. V roku 2013 pri príležitosti sviatku Pamiatky zosnulých sa obec podieľala na výrobe smútočných vencov spoločne s 20 rómskymi ženami.

Gréckokatolícka cirkev má v Hlinnom dlhú a zložitú históriu, ktorá je úzko spätá s politickými a spoločenskými zmenami v regióne.

Zoznam kňazov pôsobiacich v Hlinnom:

  • 1733 - 1764 Alexej Andrejko
  • 1764 - 1778 Andrej Petrik (2) - excur. z Beloveže
  • 1779 - 1800 Damián Čisárik
  • 1800 - 1826 Ignác Čisárik
  • 1826 - 1840 Michal Rubič
  • 1841 - 1842 Alexander Podhájecký - excur. z Beloveže
  • 1842 - 1852 Andrej Staurovský (*1808)
  • 1852 - 1852 Anton Vislocký
  • 1853 - 1862 Vasiľ Marťák
  • 1862 - 1863 Andrej Petrašovič
  • 1863 - 1884 Teodor Barankovič (*1821)
  • 1885 - 1898 Juraj Mihalič
  • 1899 - 1905 Alexander Čisárik (*1867)
  • 1905 - 1908 Gabriel Marťák - excur. z Bardejova
  • 1908 - 1919 Emil Šemetkovský
  • 1919 - 1950 Anton Košč
  • 1972 - 1973 Mikuláš Kašpar
  • 1973 - 1983 Gejza Seman
  • 1984 - 1986 Jozef Gduľa - excur. z Nižného Tvarožca
  • 1986 - 1992 Michal Čižmár
  • 1992 - 1995 Vladimír Capcara
  • 1995 - 2002 Ľuboslav Pulščák
  • 2002 - 2004 Peter Borza
  • 2004 - 2013 Stanislav Jalčak
  • 2013 - ?
  • 2006 - 2008 Alfonz Bocko
  • 2016 - ?

tags: #andrejova #greckokatolicka #farnost