História Gréckokatolíckej Cirkvi a Farskej Administratívy na Východnom Slovensku

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku, ktorá sa prelína s kultúrnym a národnostným vývojom Rusínov. Táto cirkev prešla zložitým vývojom, od Užhorodskej únie v roku 1646 až po obdobie útlaku počas komunistického režimu a následnej obnovy po roku 1968.

Počiatky a Vývoj Gréckokatolíckej Cirkvi

Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi siahajú do roku 1646, kedy 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode uznalo autoritu rímskeho pápeža Inocenta X. na sviatok sv. Juraja. Biskup Juraj Jakušič im výmenou za to povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom pred 378 rokmi vznikla v Užhorode Gréckokatolícka cirkev.

Užhorodská únia

Formovanie Gréckokatolíckej Cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.

Zamoščská Synoda a Jej Dôsledky

Prijatie Zamoščskej synody v roku 1726 bolo vrcholom týchto snáh. Táto synoda sa konala v poľskom meste Zamość a jej cieľom bolo postupne odstraňovať rozdiely medzi latinským a gréckym obradom. To viedlo k odstraňovaniu ikonostasov, zavádzaniu bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvaniu prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby. Všetci kňazi z celej eparchie museli postupne odsúhlasiť závery synody. Dekanátne stretnutia, na ktoré boli kňazi pozvaní, poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal

Vizitácia Františka Barkóczyho a Upevnenie Postavenia Cirkvi

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku pochádzajú z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý v roku 1749 navštívil Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu. Gréckokatolícka cirkev si upevnila svoje postavenie po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Územný rozsah Mukačevskej eparchie bol taký rozsiahly, že jej eparcha bol nútený rozdeliť územie na tri vikariáty: marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu stal Prešov.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Prešovský Sobor a Obnova Cirkvi

Počas prvej a druhej svetovej vojny Gréckokatolícka cirkev nerušene sídlila v Prešove. V roku 1950 bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná a jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K obnove cirkvi došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke Matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených ako špecifikum gréckokatolíckych matrík.

Jazyk a Osud Matričných Kníh

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. storočia vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Mnohé matričné knihy boli zničené počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, keďže množstvo gréckokatolíckych fár sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a mohli byť ukryté veriacimi. Matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827, sa javia ako nádej pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1844

Matriky Gréckokatolíckych Farností

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík gréckokatolíckych farností, ich stav zachovania a poznámky o prípadnej existencii chýbajúcich matrík:

Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

Cirkevný Život v Komáranoch

V kontexte gréckokatolíckych farností je zaujímavý aj príklad obce Komárany. Prvá písomná zmienka o gréckokatolíckych veriacich v obci pochádza z rímskokatolíckej kanonickej vizitácie farnosti Soľ z 12. júla 1749. Predpokladá sa, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr, nadväzujúc na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska. Komárany patrili pod vranovský dištrikt, farnosť v Čičave a do tejto farnosti prináležia dodnes ako samostatná fília.

V 19. storočí sa viac ako 50 percent obyvateľstva hlásilo ku gréckokatolíkom. Najväčšiu ujmu utrpeli gréckokatolíci v období pôsobenia pravoslávnych kňazov, kedy mnohí veriaci dali deti krstiť v rímskokatolíckych kostoloch a aj iné kresťanské obrady vykonávali rímskokatolícki kňazi. Komáranski gréckokatolíci sa desiatky rokov pokúšali riešiť svoj problém neexistencie vlastného chrámu v obci. V roku 1995 začala stavba chrámu, ktorý bol 27. júla 1997 vysvätený a zasvätený sv. Anne.

Súčasnosť Obce Hlinné

Prvá písomná zmienka o obci Hlinné je z roku 1333. V 18. - 19. storočí sa obyvatelia zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. V rokoch 1890 - 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Po 2. svetovej vojne sa v obci navštevujú žiaci základnú školu 1. stupňa 1. - 4. ročníka. V obci sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, pravidelne sa pripravujú Obecné slávnosti sv. Juraja.

V obci sa nachádzajú dve spoločnosti: Greenform, s. r. o., Hlinné, Lykotex Slovakia, s. r. o.. V roku 2013 pri príležitosti sviatku Pamiatky zosnulých sa obec podieľala na výrobe smútočných vencov spoločne s 20 rómskymi ženami.

Gréckokatolícka cirkev má v Hlinnom dlhú a zložitú históriu, ktorá je úzko spätá s politickými a spoločenskými zmenami v regióne.

Zoznam kňazov pôsobiacich v Hlinnom:

• 1733 - 1764 Alexej Andrejko
• 1764 - 1778 Andrej Petrik (2) - excur. z Beloveže
• 1779 - 1800 Damián Čisárik
• 1800 - 1826 Ignác Čisárik
• 1826 - 1840 Michal Rubič
• 1841 - 1842 Alexander Podhájecký - excur. z Beloveže
• 1842 - 1852 Andrej Staurovský (*1808)
• 1852 - 1852 Anton Vislocký
• 1853 - 1862 Vasiľ Marťák
• 1862 - 1863 Andrej Petrašovič
• 1863 - 1884 Teodor Barankovič (*1821)
• 1885 - 1898 Juraj Mihalič
• 1899 - 1905 Alexander Čisárik (*1867)
• 1905 - 1908 Gabriel Marťák - excur. z Bardejova
• 1908 - 1919 Emil Šemetkovský
• 1919 - 1950 Anton Košč
• 1972 - 1973 Mikuláš Kašpar
• 1973 - 1983 Gejza Seman
• 1984 - 1986 Jozef Gduľa - excur. z Nižného Tvarožca
• 1986 - 1992 Michal Čižmár
• 1992 - 1995 Vladimír Capcara
• 1995 - 2002 Ľuboslav Pulščák
• 2002 - 2004 Peter Borza
• 2004 - 2013 Stanislav Jalčak
• 2013 - ?
• 2006 - 2008 Alfonz Bocko
• 2016 - ?

tags: #andrejova #greckokatolicka #farnost