Reformovaná cirkev vo Veľkých Kapušanoch: História a vývoj

Reformácia, ktorá sa v Hornom Uhorsku šírila od 30. rokov 16. storočia, zasiahla aj územie Užskej stolice. Najprv sa presadil luteránsky smer, ktorý však v polovici storočia vystriedal švajčiarsky (neskôr kalvínsky) smer, predstavujúci tak u nás tzv. druhú reformáciu. Učenie Ulryka Zwingliho sa neujalo.

Mapa Európy v roku 1648.

Počiatky reformácie vo Veľkých Kapušanoch

VEĽKÉ KAPUŠANY prijali reformáciu veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Možno bol totožný s nasledujúcim, Andrejom Salánkim ( zo Šalánk v Ugočskej stolici), ktorý sa spomína r. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.

Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke. Najneskôr od poslednej štvrtiny 16. storočia.

Vplyvné osobnosti a šírenie reformácie v regióne

V období 16. storočia sa reformácia v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri. Títo kazatelia kratšie alebo dlhšie obdobie pôsobili v Blatnom Potoku ( Sárospataku) a mali vplyv aj na reformáciu miestnych zemepánov Perényiovcov, ale aj ostatných obyvateľov mestečka a jeho okolia.

Z Perényiho i jeho syna Gabriela (19.10.1532-7. alebo 28.7. 1567) sa stali oddaní prívrženci lutheranizmu. Šírili ho na svojich majetkoch. Zanietenosť Perényiho pre novú vieru dokazuje aj vydanie spevníka napísaného Štefanom Gálszécsim v Krakove roku 1536, ktorý bol venovaný práve Petrovi Perényimu a možno predpokladať, že bol ním aj fi nancovaný. O dva roky potom bola znova v Krakove vydaná ďalšia knižka, opäť spevník od Štefana Székely Benczédiho, aj tá s dedikáciou pre Perényiho.

Tu je však potrebné zdôrazniť, že Peter Perényi sa definitívne stal prívržencom Lutherovho učenia až koncom 40. rokov 16. storočia, kedy počas svojho viedenského väznenia viedol intenzívny písomný styk s Filipom Melanchtonom. Perényiho mecenatúra nad lutherskou reformáciou sa prejavila aj v oblasti školstva. Pravdepodobne už za jeho života sa začala transformácia triviálnej školy v Blatný Potoku na školskú ustanovizeň pôsobiacu v reformačnom duchu.

Zvyčajne sa za začiatok pôsobenia školy, na ktorú potom nadviazalo slávne reformované kolégium, udáva rok 1531. Dynamický rozvoj školy naštartoval práve Štefan Kopácsi, pôsobiaci v meste odroku 1549 a na poste rektora do roku 1558. Od polovice 16. storočia sa však na území Horného Uhorska, a v tomto smere hlavne na Zemplíne, začalo veľmi intenzívne šíriť švajčiarske reformačné učenie. Na platformu učenia švajčiarskych teológov postupne prešla väčšina lutherských kazateľov postupne zavádzajúcich do náboženského života prvky kalvinizmu.

K takýmto kazateľom patril Štefan Kopácsi, Pavol Wolfgang Thuri, Blažej Fabricius Szikszai, ale aj ďalší duchovní, v dôsledku čoho sa väčšina zemplínskych kazateľov na synode v juhozemplínskom meste Tarcal prihlásila ku kalvinizmu. Aj napriek veľkej snahe, Perényi nedokázal šírenie kalvínskeho učenia zastaviť, len na istú dobu spomaliť. s novým reformačným učením a snažil sa ich prinútiť k návratu k lutheranizmu. Keď ho teológovia nedokázali presvedčiť o správnosti svojho učenia, rozhodol sa dvoch z nich, Pavla Wolfganga Th uriho a Bernáta Soltiho poslať do Wittenbergu a Lipska, aby najväčšie teologické autority zaujali k ich názorom stanovisko.

Ďalší významný vplyv na šírení reformácie na Zemplíne boli Drugethovci. Po Perényiovcoch to boli v rámci stolice práve oni, ktorí sa v jej severných častiach, na svojich obrovských majetkoch, zaslúžili o rýchle šírenie a prijatie lutherského reformačného učenia, neskôr kalvinizmu. Prívržencami reformačných myšlienok sa už v 30. rokoch 16. storočia stali Štefan, Juraj ( jeho vnuk Juraj III. si zobral za ženu Katarínu Nádašdyovú dcéru čachtickej pani), Anton a Gabriel Drugethovci. Samozrejme, centrom reformačných aktivít sa stalo Humenné, ale rovnako úspešne šírili prostredníctvom svojich kazateľov reformáciu aj na svojich ostatných majetkoch.

Najväčšiu zásluhu v tomto smere mal Štefan Drugeth v polovici 16. v polovici 50. rokov 16. panstva späť do Humenného vrátil Štefan Drugeth. známe, že na svojom dvore v Užhorode mal za dvorného kazateľa kalvinizmu nakloneného duchovného. Je teda pravdepodobné, že po svojom návrate do Humenného si zobral svojho kazateľa so sebou, prípadne zamestnal kazateľa hlásiaceho sa ku kalvinizmu. Podporovateľkou reformácie bola aj samotná manželka Štefana Drugetha, Eufrozína Töröková, ktorej už ako vdove venoval svoje vytlačené kázne kazateľ Alber Kállai v roku 1599. Pod vplyvom Drugethovcov postupne prestúpili k reformácii obyvatelia im patriacich dedín a panstiev.

Pod ich vplyvom prešlo ku švajčiarskej reformácii aj niekoľko rusínskych dedín (Ľubiša, Udavské, Ohradzany, Zbudské Dlhé), aj keď sa ich obyvatelia nikdy nestotožnili s novou vierou a kanonické vizitácie opakovane zaznamenávali problémy duchovných s obyvateľstvom týchto dedín. Lóratfalvy Zsuzsanna -prababka II. Začiatok panstva Rákócziovcov v Zemplínskej stolici začína až začiatkom 17. storočia, kedy v roku 1616 došlo k sobášu Juraja Rákócziho s dcérou majetného zemplínskeho magnáta Michala Lorántffyho, Zuzanou. Obidvaja manželia boli oddanými prívržencami reformovanej viery a tak, keď sa po sobáši stal ich sídlom Blatný Potok, začalo vďaka ich podpore obdobie rozkvetu reformovanej cirkvi nielen v meste, ale aj vôbec v celom južnom Zemplíne.

Zuzana Lorántffyová bola jednou z najvzdelanejších žien svojej doby a celý život venovala mnoho úsilia a nemalú finančnú podporu hlavne na pozdvihnutie reformovanej školy v Blatnom Potoku. Zlaté obdobie zažilo reformované kolégium práve v 50. rokoch, keď na jej pozvanie prišiel v roku 1650 pôsobiť a realizovať svoje pedagogické koncepcie slávny pedagóg Ján Amos Komenský. Vďaka tomu sa popri Debrecíne stal Blatný Potok ( Sárospatak) jedným z najvýznamnejších centier uhorského kalvinizmu a vôbec celej oblasti Predtisia, kde patrila aj Zemplínska stolica.

V Blatnom Potoku pôsobil Ján Amos Komenský štyri roky a na jeho popud a s finančnou podporou kňažnej bola v meste založená tlačiareň pod vedením nemeckého tlačiara Juraja Rhenia. Tá existovala až do roku 1671, keď bola pred jezuitmi prevezená do Debrecína. V Blatnom Potoku bolo počas týchto rokov vytlačených okolo 70 kníh. Zlatý vek“ reformovanej cirkvi v Zemplíne, resp. hlavne jej južnej časti patriacej do majetku Rákócziovcov sa skončil po smrti Zuzany Lorántffyovej, a to paradoxne kvôli jej neveste Žofii Báthoryovej ( babka II. Františka Rákocziho) a jej synovi Františkovi I. Rákóczimu.

Žofia Báthoryová kvôli sobášu s Jurajom II. Rákóczim (synom Zuzany Lorántffyovej) formálne prestúpila na kalvínsku vieru. Po smrti svojho manžela v roku 1661 spolu so svojím synom konvertovala späť na katolícku vieru a postupne na svojich majetkoch rozvinula horlivú rekatolizačnú činnosť. Ďalšou aristokratkou, ktorá vyvíjala podobné aktivity bola Eufrozína Drugethová, manželka krajinského sudcu Štefana Báthoryho.

V roku 1580 dala vo Vranove postaviť pre tamojších reformovaných kostol a následne založila aj školu, reformované gymnázium, ktoré malo šíriť humanistické vzdelanie v protestantskom duchu. Eufrozína spolu s manželom založila tlačiareň v abovskej obci Vizsoly, ktorá sa preslávila vydaním prvej úplnej Biblie preloženej do maďarského jazyka v preklade Gašpara Károlyiho roku 1590, na vydanie ktorého samozrejme s manželom prispela.

Štefan Báthory okrem toho, že bol podporovateľom reformácie, sa snažil na svojich majetkoch zabezpečiť aj pokojné spolunažívanie veriacich dvoch protestantských konfesií, teda luteranizmu a kalvinizmu. Na rozdiel napríklad od Perényiovcov, ktorí okrem lutherskej konfesii nestrpeli na svojich majetkoch šíriteľov kalvínskej reformácie, Báthory akceptoval náboženské vyznanie svojich poddaných. Napriek tomu, že sám bol prívržencom kalvinizmu, na jeho majetkov v okolí Vranova a Skrabského žili lutherskí veriaci slovenskej etnicity.

Aby zabránil prípadným resp. existujúcim konfliktom, inicioval v roku 1597 stretnutie predstaviteľov kalvínskej cirkvi do Sátoraljaújhelyu, aby sa vyriešila pokojná koexistencia oboch konfesií.

Obdobie protireformácie a obnova cirkevného života

REFORMOVANÝ CIRKEVNÝ ZBOR VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH existoval bez významnejších zmien až do poslednej tretiny 17. storočia. Jeho likvidácia je spojená s rekatolizačnou činnosťou Žofie Báthoryovej po potlačení Wesselényiho sprisahania. K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V TOM OBDOBÍ, V ROKU 1681, ZÍSKALA KAPUŠIANSKA REFORMOVANÁ FARNOSŤ KOSTOLÍK V MALÝCH KAPUŠANOCH, KTORÝ SA V ZMYSLE POSLEDNEJ VôLE JÁNA MOKCSAYHO STAL RODINNOU HROBKOU MOKCSAYOVCOV.

Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolíckej farnosti.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, skratka RKC, je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus. Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania maďarskej národnosti. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.

Od 1. 1918 - po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. Reformovaná cirkev teologicky vyznáva kalvinizmus. Za prameň viery považuje Bibliu a za podklad vierouky Druhé helvétske vyznanie a Heidelberský katechizmus. Verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za sviatosti považuje krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov, reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej. Veria že vo Večeri Pánovej príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej.

V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne sochy ani obrazy. RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Historicky je RKC dvojjazyčná. Západokošický seniorát, od 1. Východokošický seniorát, od 1.

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Náboženské pomery v Čičarovciach v 18. storočí

V 18. storočí sa v Čičarovciach utvorila náboženská štruktúra, ktorá pretrvala aj nasledujúce storočia. V dedine popri sebe žili protestanti (kalvíni a ojedinelí luteráni), rímskokatolíci, veriaci východného obradu a židovskí veriaci.

V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi.

Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany. Po vzniku farnosti so sídlom vo Veľkých Kapušanoch farnosť Čičarovce tvorili filiálky v Beši, Ižkovciach, Krišov, Mokča a Vojany. Začiatkom 60. rokov 19. storočia bola na konci dediny vybudovaná Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie (jej výstavbu zabezpečil čičarovský rímskokatolícky farár Ladislav A. Molnár).

V roku 1914, resp. v roku 1915 čičarovský rímskokatolícky farský úrad spravoval tunajšiu ľudovú školu, Spolok Srdca Ježišovho, Ružencovú spoločnosť a Pokladnicu sv. Antona, miestny gréckokatolícky farský úrad mal v správe ľudovú školu a Ľudový spolok.

Čičarovská reformovaná (kalvínska) farnosť

V prvej tretine 18. storočia do čičarovskej kalvínskej farnosti užského seniorátu patrili veriaci z obcí Vojany, Beša a Ižkovce. Napriek neľahkej situácii sa farnosť udržala aj v ďalších rokoch, o čom svedčia vizitácie zo 60. a 70. rokov uvedeného storočia.

Kalvínsky murovaný kostol bol v priebehu 18. a 19. storočia niekoľkokrát opravovaný.

V priebehu 18., resp. 19. storočia sa do obce prisťahovali aj obyvatelia židovského vierovyznania, ktorí patrili do veľkokapušianskej židovskej náboženskej obce.

Počet veriacich v Čičarovciach podľa jednotlivých náboženstiev:

Štatistiky mesta Veľké Kapušany

Mesto Veľké Kapušany k 31. decembru 2023 evidovalo 8431 obyvateľov. Prisťahovalo sa 85 občanov, odsťahovalo sa 150 občanov. Počet žien, v roku 2023 bol vo Veľkých Kapušanoch 4445. Počet mužov, v roku 2023 bol vo Veľkých Kapušanoch 3986. V predproduktívnom veku (0-15 rokov) bolo vo Veľkých Kapušanoch 1098 občanov. V produktívnom veku (15-62 rokov), bolo 2753 žien a 2667 mužov. V poproduktívnom veku (+62 rokov) bolo 1109 žien a 804 mužov. Narodilo sa 51 občanov. Počet zomrelých občanov v roku 2023, bolo 95.

Do základných škôl (ZŠ) v pôsobnosti mesta Veľké Kapušany nastúpilo 910 žiakov. Žiakov prvého ročníka je spolu 95, do materských škôl (MŠ) nastúpi 185 detí.

Mesto Veľké Kapušany je zásobované pitnou vodou z Pobodrožskej vodárenskej sústavy. Vodovod je v dĺžke 19 500 m. Mesto je ďalej plynofikované - rozvoj plynu je v dĺžke 23,95 km a má vybudovanú kanalizačnú sieť v dĺžke 1 600 m.

Mapa okresov Slovenska.

tags: #reformovana #cirkev #velke #kapusany