Moravský Svätý Ján je obec ležiaca približne 5 kilometrov od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 od štátnej hranice s Českou republikou.
I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.
Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. st.
Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Obec bola na prelome 19. a 20. st.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu.
Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V roku 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok či husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau.
K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 až 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Sakrálne a svetské pamiatky
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ.
Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše.
Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
Začiatkom apríla 1945 sa front priblížil aj do blízkosti našej obce. Obyvatelia ukrývali potraviny a cennejšie predmety, budovali si úkryty v domoch a záhradách. Priame vojenské akcie sa však nakoniec Moravskému Svätému Jánu vyhli.
Nemecké jednotky opustili obec 5. apríla 1945, predtým ale zničili most cez potok Lakšár a poškodili železničnú trať medzi zastávkami Moravský Svätý Ján a Sekule. Presunuli sa však za rieku Moravu, kde si vybudovali silné opevnené postavenia pozdĺž jej brehov pri Hohenau.
Prvé jednotky Červenej armády prišli do obce 6. apríla 1945 ráno. Patrili k 2. ukrajinskému frontu. Časť jej jednotiek prenasledovala ustupujúcich Nemcov, časť sa ubytovala po domoch v obci. Boje o prechod rieky Moravy boli tvrdé a mnoho príslušníkov Červenej armády v nej padlo. Ranených odvážali do kaštieľa, kde zriadili poľnú nemocnicu.
Pre potreby Červenej armády potom vykonávali rôzne pomocné práce aj obyvatelia obce, predovšetkým prepravu nákladov poťahmi, ale aj úpravou cesty k rieke Morave, kde vojenské jednotky vybudovali provizórny most. Aj most cez potok Lakšár a železnicu provizórne opravili.
Významné udalosti a roky
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1449 | Najstaršia písomná zmienka o obci |
| 1540-1550 | Usadenie Habánov v obci |
| 1840-1851 | Výstavba Kostola sv. Jána Krstiteľa |
| 1866 | Výstavba kaštieľa grófom Zicshim |
| 1945 | Oslobodenie obce Červenou armádou |
| 1970 | Dokončenie výstavby zdravotného strediska a požiarnice |
| 1989 | Pochod slobody k rieke Morave |
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Moravskom Svätom Jáne