Keď Ježiš vzal na seba telo človeka, zobral na seba zároveň každé fyzické i emocionálne prežívanie situácií, ktoré zažívame každý deň. Hnev, strach, úzkosť, radosť, pokoj, potešenie. Tento článok sa zameriava na momenty, kedy Ježiš plakal, a snaží sa pochopiť hĺbku jeho súcitu a lásky.
V evanjeliách nachádzame niekoľko príkladov, kedy Ježiš prejavil hlboké emócie, vrátane plaču. Tieto momenty nám umožňujú nahliadnuť do jeho srdca a pochopiť jeho súcit s ľudským utrpením. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.
07. Vzkriesenie Lazara
1. Plač nad Lazárom
Jedným z najznámejších príkladov je Ježišov plač nad hrobom svojho priateľa Lazára. 1 (KAT) Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 (KAT) Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 (KAT) Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ 4 (KAT) Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5 (KAT) Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6 (KAT) Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 17 (KAT) Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18 (KAT) Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19 (KAT) a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20 (KAT) Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21 (KAT) Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22 (KAT) Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23 (KAT) Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24 (KAT) Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 25 (KAT) Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26 (KAT) A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27 (KAT) Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ježiš zbadal hrob svojho blízkeho priateľa Lazára a v tejto situácii plače s tými, ktorých miluje a ktorí práve smútia. Ježiš tu preukazuje pravý súcit a trpí spolu so svojimi priateľmi, plače pri pohľade na takú náročnú situáciu. Táto časť Písma nám pripomína lásku, ktorou nás miluje Boh - ako svojich adoptívnych synov a dcéry, a to, akú bolesť cíti, keď nás vidí trpieť. Avšak aj v tejto situácii nájdeme svetlo vo tme.
19. Ježiš plakal po rozhovore s Lazárovými smútiacimi sestrami Martou a Máriou a po tom, čo videl všetkých smútiacich. Až na to, že Ježiš prišiel do Betánie, aby vzkriesil Lazára z mŕtvych. Človek by si teda myslel, že Ježiš bude v tejto búrke smútku sebavedomým, radostným pokojom. Ale on „zachvel sa v duchu“ (J 11:33) a plakal.
Dôvody Ježišovho plaču nad Lazárom:
- Hlboký súcit s trpiacimi.
- Žiaľ nad pohromou hriechu a smrťou, ktorá je jeho dôsledkom.
- Cena, ktorú mal zaplatiť za Lazárovo vzkriesenie a večný život.
- Vedomie, že vzkriesenie Lazára povedie k urýchleniu jeho vlastnej smrti.
2. Plač nad Jeruzalemom
Ďalším významným momentom je Ježišov plač nad Jeruzalemom. 28 (KAT) Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. 29 (KAT) Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov 30 (KAT) so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31 (KAT) A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“ 32 (KAT) Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 (KAT) Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ 34 (KAT) Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 (KAT) Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36 (KAT) Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. 41 (KAT) Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním 42 (KAT) a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
Ježiš zbadal Jeruzalem a tento pohľad mu vohnal slzy do očí, pretože videl hriechy jeho minulosti, prítomnosti i budúcnosti - a to mu zlomilo srdce. Boh ako milujúci Otec nechce, aby sme sa od neho odvrátili, a želá si, aby sme sa k nemu pritisli čo najbližšie. Často však jeho objatie odmietame a volíme si vlastné cesty.
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiežby si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
Dôvody Ježišovho plaču nad Jeruzalemom:
- Žiaľ nad odmietnutím Božieho posolstva.
- Predvídanie budúceho utrpenia a zničenia mesta.
- Láska a túžba po spáse pre obyvateľov Jeruzalema.
3. Slzy v Getsemanskej záhrade
List Hebrejom hovorí o Ježišových slzách v Getsemanskej záhrade. On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Podľa Listu Hebrejom boli tieto slzy spojené s autentickou modlitbou, ktorú Boh vyslyšal. Hoci nie je nutné počas modlitby plakať, úprimné slzy nám pripomínajú, že Boh si želá, aby sme mali kajúce a skrúšené srdce. Chce, aby naše modlitby boli vyjadrením toho, kým naozaj sme, a nie aby sa iba kĺzali po povrchu. Inak povedané, modlitba by mala prechádzať celým naším bytím, a teda aj našimi emóciami.
Význam Ježišových sĺz v Getsemanskej záhrade:
- Vyjadrenie hlbokej úzkosti a strachu pred utrpením.
- Dôkaz autentickej modlitby a odovzdanosti do Božej vôle.
- Pripomienka, že Boh si želá, aby sme sa k nemu obracali s celým naším srdcom.
Záver
Ježišove slzy sú mocným svedectvom jeho súcitu, lásky a solidarity s ľudským utrpením. Tieto momenty nám ukazujú, že Boh nie je vzdialený a neosobný, ale hlboko sa zaujíma o naše bolesti a trápenia. Nech nás Ježišove slzy inšpirujú k tomu, aby sme aj my boli súcitní, milosrdní a ochotní zdieľať bremená s našimi blížnymi.