História a Vývoj Kostolov v Košiciach

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby.Mesto má viac ako 40 kostolov.

Preskúmajte ich bohatú históriu a architektonické zaujímavosti, ktoré svedčia o duchovnom a kultúrnom dedičstve tohto regiónu.

Dóm svätej Alžbety

Dóm svätej Alžbety je najväčší a najvýchodnejší gotický chrám v Európe, ktorého stavba začala na konci 14. storočia po požiari pôvodného chrámu a trvala až do roku 1508.

Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi.Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu.Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230.Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete.Pri tejto príležitosti bol kostol upravovaný v druhej polovici 13. storočia v gotickom štýle.Kostol si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne.Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.

Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884.Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m².Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu.Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 bol vhodnou príležitosťou na stavbu nového okázalého chrámu, ktorý by zodpovedal významu stredovekých Košíc.

Košický obchod a remeslá prežívali po udelení početných privilégií mestu anjuovskými panovníkmi obdobie konjunktúry.Bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály s aktívnou podporou panovníka Žigmunda Luxemburského.Ten na ňu venoval polovicu výnosov košického tridsiatku.Stavbu výrazne podporovala i pápežská kúria.V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu.Všetkým pútnikom, ktorí prispeli na košický Dóm, mali byť odpustené hriechy v takom rozsahu, v akom boli odpustené návštevníkom Chrámu svätého Marka v Benátkach alebo kaplnky Porciunkuly v Assisi.

Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi 1380 (požiar starého kostola) a 1402 (prvá písomná zmienka).Prvá fáza stavebných prác trvala do roku 1420.V tejto etape bol kostol stavaný prv ako päťloďová bazilika.Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu.Ako prvé sa začali stavať južné polygonálne apsidy bočných lodí.Nasledovala stavba južného obvodového múru, južného portálu a západnej steny, kde rozostavali prvé dve poschodia oboch veží vtiahnutých do pôdorysu chrámu.

Na chráme pracovala v tomto období vyspelá stavebná dielňa - huta s väzbami na sliezsku gotiku, ktorá sa už na konci 14. storočia podieľala na výstavbe františkánskeho kostola v severnom kvartáli mesta.Z roku 1411 existuje zmienka o majstrovi Mikulášovi a z roku 1420 o Žigmundovom dvornom architektovi Petrovi z Budína.Výraznú zmenu v koncepcii výstavby katedrály priniesla nová stavebná dieľňa - huta po roku 1420.Pre nedostatok písomných prameňov zostáva vedúci architekt huty anonymný.Päťloďová dispozícia bazilikálneho typu sa javila v čase neskorej gotiky už ako zastaraná.

Snaha o vertikálnosť, odľahčenie hmoty a priestrannosť chrámu viedli k vybudovaniu trojloďovej katedrály, pričom zásadnou inovatívnou zmenou plánu bolo pridanie k hlavnej lodi rovnako vysokej priečnej lode.Táto bola situovaná netradične do stredu dĺžky hlavnej lode (v porovnaní s obvyklým krížením na styku so svätyňou), čím sa vytvoril unikátny centrálny halový priestor.Do druhej stavebnej fázy spadá sochárska výzdoba portálov hlavnej a priečnej lode inšpirovaná gotickými dielami v Prahe a Krakove, ktorá predstavuje ukážku vrcholného gotického kamenárskeho umenia európskeho formátu.Vplyv parléřovskej huty pôsobiacej pri pražskej Katedrále svätého Víta, Václava a Vojtecha v druhej polovici 14. storočia sa prejavil aj pri tvorbe kráľovského oratória a naň vedúcich združených točitých schodov.Motív kružbového zábradlia oratória a kamennej pavlače nad sakristiou sú tiež pražské.Ďalej sa pokračovalo na výstavbe severného obvodového múru, polygonálnych apsíd severnej bočnej lode (paralely južných apsíd) a osembokých horných poschodí Žigmundovej veže.Na konci druhej stavebnej fázy bola katedrála pripravená na zaklenutie, a starý kostol bolo preto potrebné strhnúť.Dočasnú funkciu košického farského kostola prevzal paralelne budovaný, ale už okolo roku 1400 dokončený Kostol svätého Michala (dnes nazývaný kaplnkou).

Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou.Jednotlivé symetrické útvary klenbových polí boli navzájom odlišné a neprekrývali sa z jedného poľa do druhého.Do tejto stavebnej fázy spadá i pôdorysne najmladšia časť - svätyňa a sakristia.Dokončovala sa Žigmundova veža, v roku 1453 na jej piatom poschodí nechali vytesať novoudelený prilepšený erb mesta od kráľa Ladislava Pohrobka.Rok 1462 vytesaný nad vstupným portálikom do veže je rok ukončenia prác na veži.

Po dostavbe Žigmundovej veže sa všetka pozornosť sústredila na dostavbu južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na stavbu dómu Matejovi Korvínovi.Táto bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie ako severná veža Dómu, pretože došlo k výmene stavebnej hute.Zároveň sa dokončoval južný štít a portál, na ktorom badať mnoho prvkov pripomínajúcich Matejovu donačnú štedrosť.

Od obdobia okolo roku 1464 do roku 1490 pôsobil na stavbe Dómu svätej Alžbety kamenár, ktorého meno uvádzajú historické pramene ako majster Stephan Lapicidus alebo Maister Steffen Staimecz werkmaister zu Khassaw.Bol chránencom kráľa Mateja a v meste vlastnil dielne s vlastnými pracovníkmi.Jeho vynikajúca povesť mu zaručila aj zákazku na stavbe nového chrámu v Bardejove v rokoch 1464 - 1465.Majster Štefan vystaval v košickom Dóme bočné kaplnky, ktoré pôvodne na plánoch nefigurovali.Financovali ich bohaté meštianske rodiny.V roku 1475 bola postavená Kaplnka svätého Kríža senátorom Augustom Cromerom, v roku 1477 Kaplnka Panny Márie rodom Satmáryovcov a ku koncu toho istého storočia i dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa pri severnej stene Dómu.

Z vnútorného zariadenia je dielom majstra Štefana kamenné pastofórium a pravdepodobne aj reliéf svätej Alžbety na stene sakristie.Štvrtá etapa výstavby katedrály spadá do obdobia vlády Mateja Korvína, ktoré prialo rozvoju umeleckých diel.V tejto dobe bol Dóm zariadený bohatým gotickým mobiliárom, z ktorého sa dodnes mnoho nedochovalo.Zachoval sa však hlavný oltár svätej Alžbety z rokov 1474 - 1477 od neznámeho umelca.

Po smrti kráľa Mateja nastali v Uhorsku boje o trón, počas ktorých poľsko-litovský regent Ján Albrecht v roku 1491 obliehal Košice a prvýkrát v dejinách ich delostrelecky ostreľoval.Dóm ostal ťažko poškodený.Jeho obnovou bol poverený Nikolaus Krompholz z Nisy.Asistoval mu prizvaný staviteľ Václav z Prahy.Podľa dochovaných nápisov na rímse západného priečelia spadajú opravné práce do rokov 1496 - 1498.V rokoch 1496 - 1497 opravili Žigmundovu vežu, krov a štíty.Veža dostala hodiny.Pod ich vedením bolo dokončené aj presbytérium v roku 1508, ktorý sa pokladá za ukončenie výstavby Dómu.Dokladá to pergamenový zvitok s uvedeným rokom a menom staviteľa Kromholza nájdený v pilieri presbytéria po veľkej rekonštrukcii Dómu v roku 1908.

V roku 1556 zachvátil Košice rozsiahly požiar, ktorý poškodil aj Dóm.Zhorela strecha dómu aj s krovom a veľká časť vnútorného zariadenia.Potrebné opravy uskutočnil staviteľ Stanislav z Krakova, tesárski majstri Juraj a Gabriel a kamenár Matej.Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov.Tí ho vlastnili až do roku 1604, kedy ho násilne obsadili katolíci a jágerská kapitula, ktorá našla v meste útočisko od roku 1597.Incident sa stal jednou z hlavných rozbušiek následného protihabsburského povstania Štefana Bočkaja, ktorý venoval Dóm do rúk kalvínom.Jágerskej kapitule sa Dóm vrátil až v roku 1671 rozhodnutím cisára Leopolda I.Vtedy vykonali na Dóme nevyhnutné opravy a umiestnili doň kapitulný poklad.Počas povstania Imricha Tököliho v rokoch 1682 - 1685 prešiel Dóm opäť do rúk protestantov.Na Žigmundovej veži nahradili katolícky kríž pozláteným kohútom.V roku 1685 sa Dóm dostal natrvalo do vlastníctva katolíkov.Jágerská kapitula bola zmocnená potrestať tých košických mešťanov, ktorí v priebehu povstania olúpili katedrálnu pokladnicu o monštrancie, kalichy a iné klenoty.

V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho.Najviac poškodená zostala najmä jeho západná a južná strana.Po získaní mesta nechal Rákoci chrám v držbe katolíkov.Počas 18. storočia sa priebežne opravovali a skrášľovali jednotlivé časti katedrály.V druhej polovici 18. storočia mal kostol 14 oltárov (v porovnaní so súčasnými desiatimi).Barokovo-rokokovú helmicu s vyhliadkovou ochodzou dostala Žigmundova veža po požiari v roku 1775.

Po storočiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova Dómu potrebná už na začiatku 19. storočia.V roku 1834 postihlo územie mesta zemetrasenie, v roku 1845 bolo zaplavené, pričom povodeň siahala až ku chrámu, ktorého dlažba sa na niektorých miestach prepadla.Pod vplyvom novogotického hnutia, šíriaceho sa v súvislosti s dostavbou katedrály v nemeckom Kolíne nad Rýnom, prevzal iniciatívu nad celkovou obnovou kostola biskup Ignác Fábry a zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku Imrich Henszlmann.

V roku 1857 bol založený Spolok kostola svätej Alžbety, ktorého členovia prispievali na opravu katedrály.Tá sa konala v rokoch 1856 - 1863 pod dohľadom Cisársko-kráľovskej centrálnej komisie na ochranu a obnovu stavebných pamiatok a asistoval pri nej sám Henszlmann.Práce viedli stavitelia Karol Gerster a Ladislav Frey.Fábryho rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru.Naopak neodstránila dôležité statické narušenie konštrukcie Dómu, ktoré bolo v tom čase už zjavné.Niektoré piliere boli vychýlené zo svojej osi.Ich základy stáli na vrstve štrku presiaknutej spodnou vodou.Praskliny v klenbách a na rebrách pri rekonštrukcii zamietli maltou alebo vyklinovali drevom.Neodborný postup mal za následok, že po víchriciach v roku 1875 zostala katedrála v takmer havarijnom stave.Klenbovému systému hrozilo zrútenie.

Na neblahý stav košického Dómu upozorňoval uhorskú vládu vtedajší biskup Ján Perger.V roku 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia, ktorej funkciu tajomníka zastával Košičan Imrich Henszlmann.Veľká rekonštrukcia Dómu, realizovaná v rokoch 1877 - 1896, sa stala jednou z priorít pamiatkovej komisie a financovaná bola prevažne uhorskou vládou zo štátneho rozpočtu.

Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný profesor stredovekej architektúry na budapeštianskej Technickej univerzite, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky, Imrich Steindl.Na základe prasklín v klenbách usúdil, že rozloženie pilierov v lodi je hlavnou príčinou havarijného stavu statiky chrámu.Vypracoval úplne novú puristickú projekciu prestavby Dómu, pričom došlo k prebudovaniu katedrály z trojloďovej na päťloďovú pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád v bočných lodiach.Tvarom originálne stredoveké hviezdicové klenby tak hlavných, ako aj bočných lodí boli prebudované na sieťové.Starý chór bol odstránený, na jeho mieste Steindl vybudoval jeho predĺženú repliku s väčším počtom pilierov.Ďalšie zásahy sa týkali aj exteriéru - úprava obvodových múrov a štítov lodí, oporných pilierov, chrličov, ríms a okenných kružieb.Výrazne bola obnovená plastiková výzdoba portálov a vymenená striežka Matejovej veže.Neskorogotická Kaplnka svätého Jozefa na severnej strane bola odstránená ako slohovo nečistá.Vytvorená bola neogotická vežička na krížení hlavnej a priečnej lode (sanktusovník).

Pôvodným Steindlovým plánom bolo prestavať všetky negotické prímesi na katedrále.Navrhoval nahradiť rokokovú helmicu Žigmundovej veže osemhranným ihlanom s bohatou kamenárskou výzdobou.Počítal aj s dostavbou Matejovej veže v štýle objemných katedrálnych veží nemeckej neogotiky.Tieto zámery však pamiatková komisia odmietla a požadovala čo najúspornejšiu výmenu starých kamenných častí za nové.Regotizácia veží sa nerealizovala aj pre nedostatok finančných prostriedkov.Táto skutočnosť sa odrazila pri hľadaní čo najlacnejšieho stavebného materiálu.Pri výmene oporného systému svätyne v rokoch 1878 - 1882 bol použitý lacný, ale nekvalitný pieskovec z kameňolomu pri obci Spišské Vlachy.Jeho rýchlo zvetrávajúci povrch mal za následok, že už v 20. rokoch 20. storočia museli byť fiály a chrliče zo svätyne odstránené, pretože ohrozovali chodcov na Hlavnej ulici.Pri ďalších prestavbách po roku 1882 bol použitý už kvalitný pieskovec z Králikov pri Banskej Bystrici.

Hlavným stavbyvedúcim veľkej rekonštrukcie Dómu bol v rokoch 1877 - 1880 Jozef Weber, ktorý viedol aj práce na regotizácii Chrámu svätého Egídia v Bardejove.V rokoch 1880 - 1896 bol hlavným stavbyvedúcim viedenský staviteľ Fridrich Wilhelm Fröde.Dozor nad stavbou mal rakúsky architekt Friedrich von Schmidt, ktorý v tom čase novogoticky upravoval Dóm svätého Štefana vo Viedni a hrad Karlštejn v Čechách.Potom, čo hlavný architekt - von Schmidtov žiak - Imrich Steindl začal pracovať na budove budapeštianskeho parlamentu (v roku 1885), stal sa jeho nástupcom Otto Sztehló.Tento architekt už pri rekonštrukcii Matejovej veže uplatnil konzervačnú metódu, na rozdiel od puristickej metódy jeho predchodcu.Od novogotických prestavieb bola uchránená Žigmundova veža, Matejova veža (okrem striežky), vnútorné strany obvodových múrov, stredoveké portály s reliéfmi, kamenný inventár interiéru a celá svätyňa (iba interiérová časť).

Slávnostné posvätenie - konsekrácia - novozrekonštruovaného Dómu jágerským arcibiskupom Jozefom Samassom sa konalo pri príležitosti miléniových osláv príchodu Maďarov do vlasti v roku 1896.Do tohto roku sa datuje aj početné novododané neogotické zariadenie chrámu (oltáre, sochy, obrazy), ktoré pre košickú katedrálu zakúpil darom uhorský klérus, predovšetkým košický biskup a mecenáš Žigmund Bubics.

V roku 1906 postavili pod severnou bočnou loďou novú katedrálnu kryptu podľa projektu Frigyesa Schuleka pre uloženie prenesených pozostatkov kniežaťa Františka II. Rákociho a jeho spoločníkov z Turecka.

V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.Samotné vyhlásenie podnietilo následnú pamiatkovú starostlivosť o túto vzácnu stavbu, ktorej stav nebol uspokojivý.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Seminárny kostol svätého Antona Padovského (Františkánsky kostol)

Druhý najstarší svätostánok v Košiciach je Seminárny kostol svätého Antona Padovského, známy aj ako Františkánsky kostol.Pôvodne to bol gotický chrám, ktorý v 14. storočí nechala postaviť rodina Perényiovcov, dnes má však barokovú fasádu.

Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405.Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov.Kláštor s kostolom sa stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.

V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní.V roku 1650 sa rehoľníci vrátili a dostali nazad kláštor a svätyňu svojho kostola.

Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boli františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola.Sami si odbavovali liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára.V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol.

Počnúc rokom 1718 prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. a mesta Košíc.Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle.Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista.

Kláštor a kostol sa stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa.Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony.V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom.Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.

V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom.Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu.V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy.Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.

Architektonické Zaujímavosti

Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu.Pre nezhody s košickým magistrátom nechali kostol v Košiciach nedokončený a odišli do Barce, kde sa zapojili do stavby kostola.

Pôvodne gotický kostol prešiel barokovou prestavbou.To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa zachovalo niekoľko gotických reliéfov, prvý zobrazuje ukrižovanie Krista.Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty.Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou.Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov.

Pri vstupe dovnútra zaujme barokový interiér z rokov 1760 až 1770.Výnimočne vysoké sú sochy na oltári.Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov.Pre oltár je typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského.Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger.Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža.

Krypty Františkánskeho Kostola

V minulosti mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt.Prvá bola zriadená pod svätyňou.Do tejto krypty bol v roku 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy.Druhá veľká krypta bola uprostred lode, zriadená v roku 1723.Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.

Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach.Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého.Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku generála Gotfrieda Jána Sternthala.Pri bráne odpočíva Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster (†1758).

Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo.Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855.

Pochovaní vo Františkánskej Krypte (1729-1777)

tags: #kostol #sv #rodiny #kosice