Leto 2024 prinieslo opäť hromadu možností na cestovanie. Voľba padla na Transylvániu, ktorú sme navštívili v 6-člennej skupine priateľov, využijúc služby cestovnej kancelárie. Rumunská Transylvánia, v doslovnom preklade „Krajina za lesmi“ a známa aj pod pojmom Sedmohradsko (podľa nemeckého Siebenbürgen, 7 pevností/hradov: Bistrița, Brașov, Cluj, Mediaș, Sebeș, Sighişoara a Sibiu), je zo strednej Európy vzdialená sotva dve hodiny letu a napriek tomu ponúka rozsiahle oblasti takmer úplne nedotknutej horskej prírody, ktoré už roky priťahujú turistov.
Väčšie a historické mestá sú už o inom. Tu musím dopredu skonštatovať, že som bol milo prekvapený danou kultúrnou úrovňou a službami. Rovnako tak bol príjemný pohľad aj na pamiatkovú ochranu, ktorá je do veľkej miery zrkadlom kultúrnych hodnôt danej krajiny a úcty k minulosti. Rumunsko je v tomto smere ďaleko pred nami! A nielen v tomto. Radí sa už medzi vyspelé krajiny a jeho ekonomika patrí k najrýchlejšie rastúcim v Európskej únii.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Transylvánia stala súčasťou Uhorska, jej samostatný štatút bol zrušený a jedinými územnosprávnymi jednotkami sa stali župy. Rumunsko si následne v novodobých dejinách prešlo obdobím kráľovstva, ľudovej republiky, Ceaușescovej socialistickej republiky, až doputovalo po dnešné zriadenie.
Naša ďalšia cesta pokračovala do najnemeckejšieho mesta Rumunska - Sibiu (nemecky Hermannstadt, maďarsky Nagyszeben). Pomerne rozľahlé pohorie Cindrel, v nemčine nazvané podľa tunajšej významnej rieky Cibin, sa zdvíha prakticky pred bránami historického mesta Sibiu, ktoré tu asi žiadny rozumný turista nemôže vynechať. Ide o najstaršie sídelné centrum sedmohradských Sasov, ktorého ulice a uličky dodnes žijú čulým obchodným a kultúrnym ruchom. Z cestovateľského blogu Adama Vanečka som sa dozvedel, že Sibiu (prvá písomná zmienka z roku 1191) bolo na prelome 18. a 19. storočia a potom v 20. storočí hlavným mestom Transylvánie.
Historické jadro Horného a Dolného mesta s radom hodnotných stavebných pamiatok má osobitú atmosféru, ktorá mnohých návštevníkov doslova uchváti. Zbierka obrazov starých majstrov v Brukenthalskom paláci (dnes súčasť Národného múzea) patrí k expozíciám celoeurópskeho významu. Návštevu tohto paláca sme však nestihli.
Pred priblížením niektorých pamätihodností tohto mesta by som sa rád zamyslel nad jeho unikátnymi strechami, ktoré sú doslova stelesnením tradície. Bolo naozaj citeľné, že ľudia si v tomto meste vážia svoje strechy. Tieto strechy majú okrem svojej krásy aj jeden špecifický prvok - bdelé oči. „Oči Sibiu“, ako sa im hovorí, sú kľúčovou súčasťou architektonickej identity tohto mesta. Ide vlastne o strešné vikiere, ktoré sa na vás doslova „pozerajú“. Ten dojem sledujúcich očí je proste neuveriteľný. Kdekoľvek po meste kráčate, strechy vás sledujú.
Tieto „očné“ vikiere sa prvýkrát objavili už v 15. storočí, hoci väčšina z nich bola postavená až v storočí devätnástom. Ich primárnou funkciou bolo vetranie podkrovných priestorov domov, ktoré často slúžili na uskladnenie potravín a iného tovaru. Tieto vikiere tak umožňovali cirkuláciu vzduchu, čím udržiavali podkrovie chladné a suché.
Oči Sibiu
„Oči Sibiu“ sa časom stali mocným symbolom s rôznymi legendami, ktoré sa ku nim začali viazať. Jedným z populárnych príbehov je, že oči boli zámerne navrhnuté nemeckými osadníkmi, aby sa ľudia cítili byť sledovaní. Tento pocit neustáleho pozorovania mal každého udržať v mravnej bezúhonnosti. Preto sa tieto „strešné oči“ stali ešte znepokojivejšími počas vlády komunistického diktátora Ceaușesca. Jeho režim bol známy svojím prísnym dohľadom a večne bdelé oči striech Sibiu akoby dokonale zapadali do tiesnivej atmosféry tej doby. Takže, keď sa niekedy ocitnete v Sibiu, dožičte si ten znepokojujúci a zároveň fascinujúci pohľad do očí týchto nemých svedkov dejín. Pretože tieto oči všetko vidia, no nič neprezradia.
Spomínaný cestovateľský bloger Adam Vanečko veľmi prehľadne rozčlenil jednotlivé pamiatky Horného mesta (Orașul de sus), ktoré tvoria 3 námestia, prepojené niekoľkými stredovekými uličkami:
- Na Veľkom námestí nájdeme: Rímskokatolícky kostol sv. Trojice, Poľnohospodársku banku, Palác Brukenthal a Vežu mestskej rady.
- Na Malom námestí je zas Most klamstiev (prvý železný most v Rumunsku), Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera a Farmaceutické múzeum.
- Námestie Alberta Hueta „hostí“ Evanjelickú katedrálu sv. Márie a Historické múzeum dom Altemberger.
Ďalej vieme v Sibiu obdivovať stredoveké opevnenie, Prírodovedné múzeum a nádhernú Ortodoxnú katedrálu sv. Trojice.
Ortodoxná Metropolitná katedrála Svätej Trojice
Pristavil by som sa pri troch sakrálnych objektoch troch kresťanských denominácií. Po ulici Strada Nicolae Balsescu, a cez ďalšie úzke uličky, sa viete dostať k ortodoxnej Metropolitnej katedrále Svätej Trojice (Catedrala Sfânta Treime; Catedrala Mitropolitană din Sibiu). Jej interiér je doslova zhmotnením Byzancie, vystavaný a vyzdobený po vzore konštantínopolského chrámu Hagia Sofia. Do tejto druhej najväčšej katedrály Rumunska sme v tichosti a s pokorou vstúpili, bozkom som si uctil vystavenú ikonu a potom len so zatajeným dychom sledoval všetky tie nádherné mozaiky a ikony.
Tento pravoslávny chrám bol postavený v rokoch 1902 až 1906 na mieste gréckeho kostola z rokov 1797 až 1799, ktorý dovtedy slúžil ako biskupská katedrála. Prispel na ňu samotný rakúsky imperátor i guvernér Sedmohradska. Ikonostas pochádza z dielne z Bukurešti a nádhernú maľbu Krista Pantokratora vytvoril umelec Octavian Smilgeschi z neďalekej obce Ludos.
Ortodoxná Metropolitná katedrála Svätej Trojice
Do tretice viete v Sibiu nájsť aj protestantskú (luteránsku) Katedrálu sv. Márie (Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria; nemecky Evangelische Stadtpfarrkirche). Ide o reprezentatívnu gotickú stavbu Transylvánie, v ktorej vieme nájsť najväčší organ v juhovýchodnej Európe a 67 unikátnych náhrobkov. Súčasná podoba chrámu je po prestavbe v roku 1520 na štruktúre starej románskej baziliky z 12. storočia. Na severnej stene chóru je krásna freska zobrazujúca Ukrižovanie, v ktorom je umiestnených množstvo biblických a historických postáv. Obraz vytvoril maliar Johannes de Rosenau v roku 1445.
Po obede sme sa presunuli do mesta Brašov, kde sme mali na dve noci vybavené ubytovanie…