Od druhej polovice 30. rokov minulého storočia pociťovala Terchová akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho Božieho stánku. Kostol svätého Martina už kapacitne dlhšie nevyhovoval, pretože Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia vyše 5 tisíc obyvateľov. Spolu aj s vtedy samostatnou obcou Horná Tižina, ktorá patrila do terchovskej farnosti, išlo o 915 domácností, respektíve čísel domov. Pripomenieme, že v roku 1828 - čiže zhruba o sto rokov skôr - žilo v Terchovej v 425 domoch 3 427 obyvateľov.
Mladý kňaz Štefan Bitter upozorňoval a podnecoval veriacich, aby rozmýšľali o možnosti rekonštrukcie a zväčšenia starého, alebo o výstavbe nového, väčšieho a priestrannejšieho chrámu. Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. Následne po vzájomnej dohode s urbárskym výborom začal pracovať na zabezpečení nevyhnutných finančných zdrojov. Peniaze sa získali odpredaním hory Gbezová vo Vrátnej varínskej píle Ofa. Išlo o čiastku vo výške jeden milión stotisíc korún. Celkový rozpočet ale predstavoval sumu až tri milióny korún.
Po mimoriadne namáhavom vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového Božieho stánku. Realizáciu objektu zadávatelia zverili stavebnému družstvu Stavba z Banskej Bystrice. Pôvodne sa uvažovalo o zadovážení základného stavebného materiálu - kameňa - zo vzdialených Spišských vrchov. Vysoké finančné náklady (700 tisíc korún) však prinútili cirkevný výbor hľadať inú, vhodnejšiu alternatívu. Nakoniec sa ňou stal príležitostný lom vo Vrátnej (Tiesňavy). Obec takto ušetrila celé dve tretiny plánovaných nákladov.
Na jeseň 1944 už bola stavba kostola postavená, omietnutá a pokrytá škridlou. Začiatkom jari nasledujúceho roka však zasiahol krutý vír vojnového besnenia. Popolom ľahlo zhruba 150 obytných domov vrátane farskej budovy. Táto tragédia sa odohrala v noci z 8. na 9. a z 9. na 10. apríla 1945. Útočište poskytla hrubá stavba nového chrámu, kde našli poškodení obyvatelia prístrešie na ubytovanie i možnosť uskladnenia úrody. Ihneď po skončení vojny pristúpili veriaci k finálnym prácam.
Slávnostné posvätenie nového terchovského kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy arcibiskupa Eduarda Nécseya. Po jeho boku koncelebroval kanonik Štefan Bitter, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil o postavenie chrámu. Výnimočný akt konsekrácie si nenechalo ujsť množstvo veriacich, nechýbal dokonca ani filmový štáb!
Dňa 9. októbra 1949, XVIII. nedeľu po Turíciach, najdôstojnejší Dr. Eduard Nécsey, biskup, apoštolský správca Nitrianskej diecézy, nový kostol a hlavný oltár vo farnosti Terchová posvätil, do ktorého uložil ostatky (relikvie) svätých mučeníkov Klementa a Severína. Kostol je zasvätený ku cti svätých Cyrila a Metoda.
Všetky tri zvony sa preniesli zo starého kostola sv. Martina. Najstarší a najväčší, Juraj, je pôvodný, pochádzajúci ešte z prvej polovice 18. storočia. K slávnostnej konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda dochádza 8. 10. 1949 za prítomnosti nitrianskeho arcibiskupa Dr. Eduarda Néczeya. Po jeho boku slúžil sv. omšu otec myšlienky nového chrámu vdp. Štefan Bitter.
Keď bola definitívne ukončená stavba kostola, pristúpilo sa k vyhotoveniu hlavného oltára. Ako materiál poslúžili spišský travertín a ónyx. Realizáciu i nainštalovanie hlavného oltára zabezpečilo formou daru obci Potravné družstvo Terchová - dedina pod vedením Jozefa Ondruša-Kováčika. Drevorezba korpusu pochádza z dielne chýrnych rajeckých majstrov, zoskupených okolo Jozefa Pekaru (jeho najväčším a najznámejším rezbárskym dielom je monumentálny Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej). V hlavnej chrámovej lodi sa nachádza vo dvoch radoch 23 symetricky umiestnených, esteticky pôsobivých masívnych lavíc. Stolársky majster Peter Manca z Dolného Kubína ich zhotovil z červeného smreka, ktorý pre nový kostol veľkoryso daroval gróf Majlát z Gbelian.
Tri chrámové lode oddeľujú od seba mohutné okrúhle stĺpy. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Pri stĺpoch sú však členené klenbovými výstužami sedlového tvaru. Obloky na kostolnom obvode a veži sú obdĺžnikovo-hranatého tvaru, deleného na tretiny. Kamenný obklad zdobiaci základy chrámu, ako i vonkajšie rohy jednotlivých lodí a múrov kostolnej veže vyhotovili terchovskí kamenári. Dvojmanuálový organ dodala firma Rieger z Krnova. Nainštalovali ho v roku 1952 a obsahuje 30 registrov s 2 471 píšťalami.
Kostolné zvony majú názvy: Svätý Michal Archanjel (1765 - najstarší), Umieračik (1921), Sedembolestná Panna Mária a Svätý Martin (oba 1930). V súčasnosti sa vo veži nachádza dvojica hodinových zvonov. Menší odbíja štvrťhodiny, väčší oznamuje celú hodinu. Vežové hodiny skonštruovala firma Mašek zo Železného Brodu (hodiny sa museli ručne naťahovať každý deň). Na sklonku sedemdesiatych rokov - 12. júla 1979 - zabezpečil Okresný priemyselný podnik Vyškov na Morave dodanie nového typu vežových hodín na elektrický pohon.
Interiér kostola prešiel v ostatných rokoch podstatnými premenami. Interiér prešiel plynutím času mnohými zásadnými premenami či zmenami. Pripomenieme, že jeho súčasťou sa napríklad stala drevená Krížová cesta - dielo tvorivých rúk a umu rajeckých rezbárov. Štrnásť plastík Krížovej cesty nainštalovali 16. novembra 1975. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky patrónov chrámu (a zároveň spolupatrónov Európy) svätých Cyrila a Metoda od Štefana Hanuliaka. Tí istí rajeckí rezbárski majstri zhotovili aj štýlové drevené spovednice (1977). Rok predtým vytesali terchovskí kamenári podľa návrhu architekta (a katolíckeho kňaza v jednej osobe) Ferdinanda Foltána obetný stôl. Ako materiál opätovne poslúžil kvalitný kameň z Tiesňav. Tvorcom reliéfu je Štefan Hanuliak za výdatnej podpory Jozefa Meška a Františka Muchu. Konsekrácia oltára sa konala 9. októbra 1976. Posviacku vykonal vtedajší nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor za účasti viacerých kňazov z okolia a veľkého množstva veriacich. Do systematicky modernizovaného interiéru kostola vhodne a najmä funkčne zapadli bočné lavice s čalúnenou sedacou plochou; rozšírili sedaciu kapacitu na 850 miest. Lavice zhotovil Štefan Hanuliak, čalúnil ich Jozef Holúbek. Teplovzdušné vykurovanie, ktoré bolo zavedené v roku 1978, definitívne odstránilo opakujúce sa problémy so zabezpečovaním adekvátnej teploty. O dva roky neskoršie (1980) rajeckí rezbári obnovili sakristiu.
Bočné steny chrámu vypĺňajú sochy týchto svätcov: Dominika Savia, Márie Goretti, Jozefa, Júdu Tadeáša, Terezky Ježiškovej (Terézia z Lisieux) a Antona Paduánskeho. Vľavo od hlavného oltára, v bočnej lodi, sa nachádzajú sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Najsvätejšieho Srdca Panny Márie, medzi ktorými je veľký obraz Božieho milosrdenstva.
Popri výtvarných podobizniach patrónov kostola evokujú cyrilo-metodskú tematiku aj pôsobivé okná. Sú na nich prostredníctvom leptov vyobrazené motívy z cyrilometodského obdobia našich dejín. Autorom tohto zaujímavého projektu je páter Emil Prokop. Aspoň v stručnosti si priblížime témy na jednotlivých oknách: Veľkomoravské posolstvo kniežaťa Rastislava žiada byzantského cisára Michala III. o poslanie učiteľov kresťanskej náuky v slovienskej reči. Cisár Michal III. vyhovel žiadosti Veľkomoravanov a posiela na ich územie bratov Konštantína-filozofa a Metoda. Veľkomoravské knieža Rastislav víta v roku 863 príchod byzantskej misie. Konštantín s Metodom krstia v Nitre našich predkov. Pápež Hadrián II. prijíma v Ríme oboch vierozvestov, ktorí okrem apológie vlastného učenia priniesli so sebou aj ostatky pápeža svätého Klementa. Pápež Hadrián II. schválil preklady Svätého písma a liturgie v slovienskom jazyku. Dňa 14. februára 869 dlhodobo chorľavý Konštantín zomiera. (Medzičasom vstúpil do jedného z gréckych kláštorov v Ríme a prijal podľa kláštorných regúl nové meno, ktoré sa malo začínať hláskou jeho občianskeho mena - teda „K“. Po grécky znelo Kyrillos, čo v latinizovanej forme dostalo podobu Cyrillus a v slavinizovanej forme sa ustálilo ako Cyril.) Pápež Hadrián II. menoval Metoda za pápežského legáta pre Veľkú Moravu a Panóniu, vysvätil ho ...
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc ostatných rokov v Terchovej je betlehem, ktorý v predvečer najkrajších sviatkov roka inštalujú v miestnom rímskokatolíckom kostole zasvätenom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Je dielom tunajších chlapov, rezbárov, konštruktérov, elektromechanikov, ktorí vložili kus vlastného fortieľu i voľného času do tohto, dnes už široko - ďaleko známeho projektu. Nápad vytvoriť symbolický betlehem sa zrodil pred Vianocami roku 1976. Jeho autorom bol známy dedinský rezbár Štefan Hanuliak, ktorý spolu s priateľmi Jozefom Holúbkom a Štefanom Krištofíkom pripravili na Vianoce uvedeného roku miestnym veriacom milé prekvapenie. Spoločné dielo skoncipovali do troch častí. Prvú predstavuje „stará“ Terchová so svojimi remeslami a charakteristickým koloritom, druhú miesto Ježišovho narodenia „skromný“ Betlehem, a tretiu „prepychový“ Jeruzalem. Postavičky z plastov postupom času nahradili figúrky z lipového dreva. Bola to myšlienka miestneho duchovného, vdp. Jozefa Šabu. Zhruba od konca 70. rokov sa konštruktéri orientujú výlučne na lipové drevo. Po smrti Štefana Hanuliaka nadviazali na ušľachtilú myšlienku, so spomenutými majstrami, jeho synovia, Jozef, Ján, František a ich menovec Ján Hanuliak. Každým rokom možno na terchovskom betleheme obdivovať niečo nové. Pribúdajú náboženské výjavy z Betlehema i Jeruzalema, atmosféru historickej Terchovej evokujú ďalšie ľudové remeslá a dielničky majstrov. A aká bude konečná podoba diela, to vedia iba terchovskí ľudoví umelci.
V terchovskom Kostole sv. Cyrila a Metoda to už 29-krát ožilo 25. decembra zvukmi muzikálu. Terchovský ľudový muzikál Jasličková pobožnosť s hlavným motívom narodenia Ježiša Krista pravidelne uvádzajú na 1. sviatok vianočný v miestnom kostole. Účinkujúci, ktorí predstavujú všetky generácie Terchovčanov, vystupujú v tradičných krojoch a kostol pri tejto príležitosti navštevujú okrem domácich aj hostia zo zahraničia. Program pôvodne tvorili zväčša starí terchovskí betlehemci, ženy a muži, dnes pod režisérskou taktovkou Rudolfa Patrnčiaka vystupuje súbor so širokým základom 130 účinkujúcich. Predstavenie obsahuje typické terchovské zvyky, scénky a koledy.
Terchovský kostol s cyrilometodským patrocíniom predstavuje skutočnú architektonickú dominantu tejto malebnej doliny. Stal sa vyhľadávaným miestom pre návštevníkov okolitého kraja.
Terchová sa stala členom Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti. Mať však v obci dva kostoly, to sa za komunizmu nepovoľovalo. „Preto keď sa jeden vysvätil, druhý musel zostať ‚na periférii‘, hoci stál hneď vedľa, oba boli v areáli farskej záhrady. Keďže jeden z nich museli zatvoriť, rozhodli sa pre Kostol sv. Martina. Kostol dostalo do správy jednotné roľnícke družstvo a slúžil ako hospodárska budova. „Tak začal chradnúť, až sa dostal do takého štádia, že sa narušila statika a orgány vtedajšej moci rozhodli, že ho zrovnajú so zemou. Kostol padol deň pred Vianocami, 23. decembra 1980. Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami. Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní. Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90. rokoch sa patrocínium „dostalo do ulíc“.
„Príchod pátra Šaba do Terchovej priniesol nový pohľad. Počas návštevy nás Terchovou sprevádzal Marián Zajac, spoluorganizátor Cyrilo-metodských dní. Posolstvo vyslal páter Šabo 1. „Keď sa na to pozrieme, páter Šabo je rodák z Obýc pri Zlatých Moravciach, blízko Nitry. Z oblasti, ktorá žila cyrilo-metodskou tradíciou. Čerpal z nej a uvádzal ju do života,“ vysvetľuje riaditeľ miestneho kultúrneho strediska Rudolf Patrnčiak. Podobne kanonik Štefan Bitter, rodák z Mojmíroviec pri Nitre.
„Keď povieme Cyrilo-metodské dni, v prvom rade mi napadne, že mám veľkú úctu k tým, čo boli na samom začiatku myšlienky patrocínia sv. Cyrila a Metoda. Lebo to bola na tú dobu úžasná vec,“ netají svoj obdiv Rudolf Patrnčiak. „Či už to boli vitráže okien, sochy svätcov na priečelí a mnohé iné prejavy úcty patrónov kostola. Potom prišla možnosť zorganizovať aj niečo verejné a to už bolo ako škrtnutie zápalky,“ usmieva sa riaditeľ. „A vyšlo to. Okrem pátra Šaba sa s Cyrilo-metodskými dňami spájajú aj mená ako Milan Opálka, akademický maliar, ktorý zanechal umelecké stopy po celej Terchovej.
„Pretože dramaturgia reflektovala nielen históriu, ale aj nové trendy v cyrilo-metodskej tematike a široké posolstvo nielen na poli viery, ale aj v edukácii,“ vysvetľuje Marián Zajac. „Tradíciou je, že podujatie sa končí veľkým galakoncertom v diecéznej svätyni. Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu.
„Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie,“ konštatuje Marián Zajac. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť. Betlehem má tri časti: Terchovú so svojimi remeslami, Jeruzalem a výjavy z Písma a Betlehem, rodisko Ježiša. Lákadlom turistov je jednoznačne terchovský pohyblivý betlehem. „Je to dielo tunajších rezbárov a konštruktérov. S nápadom zrealizovať ho však prišiel rezbár Štefan Hanuliak. Do roku 1995 býval najprv rozložený len počas vianočných sviatkov, potom bol opäť zložený a uložený v terajšej Kaplnke sv. Ale keďže sa ľudia na betlehem pýtali aj počas roka, snažili sa mu Terchovčania nájsť miesto, na ktorom by mohol byť po celý rok.
tags: #terchovsky #kostol #hral #knaz