V údolí rieky Čierňanky, ktorá pramení v Jablunkovskom medzihorí neďaleko slovensko-poľskej štátnej hranice, ležia tri dediny - Svrčinovec, Čierne pri Čadci a Skalité. Všetky tri boli založené počas kopaničiarskeho osídľovania horných Kysúc, v I. polovici 17. storočia.
Historický výskum za ostatných 20 rokov výrazne pokročil a postupne sa dopĺňajú, spresňujú a dokonca korigujú názory, publikované najmä v 80-tych rokoch minulého storočia. Dejiny územia a lokalít v povodí rieky Čierňanky tak nadobúdajú oveľa zaujímavejší a atraktívnejší charakter.
Osídlenie pred vznikom obcí
Územie okolo Čierňanky sa prvýkrát písomne, hoci nie výslovne, uvádza v listine Budínskej kapituly, obsahujúcej metáciu Varínskeho (Starohradského) hradného panstva. Časť tejto metácie hovorí aj o východnej časti Kysúc. Hranica viedla od ústia Kysuce do Váhu, popri Kysuci vystupovala až k hraniciam s Poľskom a odtiaľ sa stáčala k hraniciam Oravy. Niet pochýb, že takéto ohraničenie v sebe zahŕňalo aj oblasť okolo rieky Čierňanky, resp. jej východnú časť.
Priamu, výslovnú stredovekú zmienku nachádzame v známej metačnej listine chotára Krásna nad Kysucou z roku 1417, kde sa spomína potok pod názvom - Swrokpataka (Smolný potok). Práve tento Smolný potok sa v doterajšej historiografii považuje za dnešnú Čierňanku. Ďalšia stredoveká zmienka pochádza z roku 1438, z ohraničenia obcí Budatínskeho panstva, kde sa Čierňanka spomína ako caput Chethcze (prameň Čadce). Rieka Čierňanka je z hľadiska hydronymie pozoruhodnou a značne komplikovanou problematikou.
Počas stredoveku patrila pravdepodobne celá oblasť v povodí Čierňanky do chotára Krásna nad Kysucou. V priebehu 16. storočia prichádza na Kysuce obyvateľstvo, ktoré vtlačilo osídleniu celého regiónu nezmazateľnú pečať - valasi. Kompromisnou zmluvou v roku 1583, uzatvorenou medzi majiteľmi Strečna Deršfiovcami a budatínskymi Suňogovcami, si títo vymedzili sféru vplyvu v oblasti východných Kysúc. V tom istom roku sa úradník Budatínskeho panstva Filip Višňovský sťažoval úradníkovi tešínskej kňažnej v Jablunkove, že tešínski poddaní si postavili košiar na Svrčinovci a chcú tam pásť valašský dobytok. Píše, že tento majetok je odpradávna uhorský.
Dejiny troch pohraničných obcí v 17. i 18. storočí sú vzájomnými konfliktami preplnené a sú najsignifikantnejším momentom ich histórie v tomto období.
Vznik a vývoj obce Čierne
Obec dostala pomenovanie podľa hydronyma Čierny potok. Jeho motiváciou bolo pravdepodobne tmavé sfarbenie dna potoka. Podobné názvy motivované zmyslovým vnemom sú časté - Malá Čierna, Veľká Čierna, Šarišské Čierne a pod. Prvá písomná zmienka obce pochádza z roku 1638, kedy sa obec spomína medzi majetkami Budatínskeho panstva. Na Čierne sa vzťahuje aj sťažnosť tešínskych poddaných z roku 1641, ktorí sa svojej vrchnosti ponosujú na to, že na pol druhej míle od Čadce hore prúdom Čadce (dn. Čierňanky) sa stavia nová dedina. Podľa svedeckých výpovedí z neskoršieho obdobia bol prvým obyvateľom Čierneho nejaký Kužma.
Naopak v roku 1662 sa obec uvádza medzi príslušnosťami hradného panstva Strečno, kde sa píše, že je novopostavená a je ešte v lehote. Od roku 1638, kedy sa Čierne prvýkrát spomína ako dedina do roku 1662 je časový interval 24 rokov. V roku 1652 potvrdili príslušnosť Čierneho k Budatínu niekoľkí svedkovia z dediny Lúky pri Divine, ktorí tam, ako služobníci panstva rúbali drevo a pripravovali krokvy. V záležitosti vpádov a násilnosti zo strany svojich sliezskych susedov adresovali poníženú žiadosť svojmu zemepánovi Gašparovi Suňogovi richtári a poddaní z obcí Čadca, Raková, Staškov, Horelica, Svrčinovec, Čierne a Skalité, opäť v roku 1654.
Až budatínsky urbár z roku 1690 uvádza aj Čierne, ale bez povinností, s konštatovaním, že dedina sa začala stavať v roku 1645 ( čo nie je celkom presné. Azda až od roku 1645 začala plynúť novej obci lehota ) a zárubníci nedávali nijaké dávky pretože boli v lehote. Ohodnotenie panstva Strečno z roku 1696 sa zmieňuje o 30 sedliackych usadlostiach, z ktorých bolo 11 opustených. V obci bola panská krčma i mlyn. Hodnota obce, resp. jej strečnianskeho podielu bola určená na 4033 zlatých.
Náboženské dejiny a kostoly
Podobne ako pri politických dejinách obcí sa prezentovali rôzne teórie o náboženskom živote tunajších obyvateľov, vzniku farností, či stavbách kostolov. Všetky tri obce patrili od svojho vzniku do evanjelickej farnosti v Čadci, vytvorenej v roku 1620. V roku 1674 sa medzi 9 dedinami patriacimi ku katolíckej farnosti Čadca, spomínajú aj Czerne, Skalite a Stwrczinowecz. Prvý drevený kostol bol, podľa prameňov, postavený v roku 1693 v Skalitom a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný skalitský kostolík bol malý, postavený na spôsob kaplnky a mal jeden zvon. Z tohto dôvodu bol na mieste starého, postavený nový, drevený kostol v roku 1723.
Nový drevený kostol v Skalitom bol dlhý asi 15 m a široký o málo viac ako 11 m. Do nového kostola bol zaobstaraný aj nový oltár dedikovaný úcte patróna sv. Jána Krstiteľa. Na sviatok Všetkých svätých 1723 bol nový kostol v Skalitom slávnostne požehnaný čadčianskym farárom. Súčasný, murovaný kostol bol v Skalitom postavený v rokoch 1787-1793. Dôležitým dátumom pre obce Skalité a Čierne bol rok 1749, kedy bola v Skalitom erigovaná farnosť, ku ktorej patrili aj Čierne a Oščadnica. Táto samostatnosť novej farnosti nevydržala dlho, pretože v roku 1760, bola farnosť Skalité, na 12 rokov, znova pripojená k Čadci. Rozhodnutím cirkevnej vrchnosti sa opätovne osamostatnila v roku 1772 a farárom sa stal Jozef Otrokóci.
Na konci 18. storočia sa výrazne zmenila organizačná štruktúra katolíckej cirkvi na Kysuciach. Tak vznikla v roku 1796 nová farnosť v Čiernom, ku ktorej bol pripojený Svrčinovec. Podľa vizitácie poslúžilo drevo zo starého skalitského kostola i fary na stavbu týchto stavieb v Čiernom. Prvý kostol v Čiernom bol veľmi jednoduchý, mal jeden zvon, spočiatku bol tiež veľmi skromne vybavený. Nový, súčasný chrám sv. Ignáca z Loyoly bol vo farnosti postavený v roku 1888. Ako posledná bola realizovaná stavba, v tom čase filiálneho, kostola Ružencovej Panny Márie vo Svrčinovci. Stavať sa začalo v roku 1936 a 5. júla 1945 bola novostavba slávnostne vysvätená kanonikom Štefanom Krautmannom. Na prahu nového milénia, 1. júla 2001 bola vo Svrčinovci zriadená farnosť.
| Obec | Prvá písomná zmienka | Založenie farnosti | Postavenie súčasného kostola |
|---|---|---|---|
| Skalité | 1638 | 1749 | 1787-1793 |
| Čierne | 1638 | 1796 | 1888 |
| Svrčinovec | 1638 | 2001 | 1936-1945 |
Obce v povodí rieky Čierňanky majú veľmi zaujímavú a pohnutú históriu, hoci patria v rámci Kysúc k tým mladším. Prakticky od svojho vzniku dlhé desaťročia čelili rôznym sporom a násilnostiam zo strany Tešínskeho kniežatstva, ale aj zo strany poddaných susedného panstva. Strategická pohraničná poloha ich priam predurčovala na vytvorenie akéhosi „nárazníkového“ pásma. Zásadne ovplyvnila ich dejiny, ale nie výlučne v negatívnom zmysle. K pozitívam patrili možnosti vzájomného obchodu, obohacovania sa kultúrnych prostredí a pod.
Kysucká kultúra
Už v polovici 14. storočia vznikla dedinka, pomenovaná „Povrazník“ (Kötelverö). Vznikla na mieste terajšej Starej Vsi. Dedina Povrazník pustne a zaniká, keď v druhej polovici 15. storočia prenikajú do lesov severného Gemera rusínski Valasi so svojimi stádami. Rusíni namiesto Povrazník tu zakladajú obec, ktorá sa spočiatku menuje len „Lehota“, potom „Štítnická Lehota“ (Csetnek-Lehota) a do 17. Meno obce „Lehota“ označuje jej výsadné valašské postavenie (ius valachale). Obyvatelia, v prevažnej väčšine Rusíni, neplatili dežmu (desiatok), ale dávali pánom len mericu (= 54,29 litra) bryndze, 2 syry a určité množstvo hrubého súkna. Obec mala v 17. storočí najviac sedliakov, menej želiarov a domkárov.
Pre obrovské dane sa mnohé rodiny koncom 17. storočia vysťahovali z Lehoty. Rusíni sa poslovenčujú až v 18. storočí, na začiatku ktorého (1709-1710) zúril v Lehote mor, na ktorý zomrelo 450 ľudí. Obyvatelia Čiernej Lehoty sa stali evanjelickými kresťanmi, pravdepodobne v 15. storočí pod vplyvom husitov, ktorí pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa obsadili mnohé časti Slovenska. V roku 1733 mali už Lehoťania postavenú kamennú vežu a jeden nadobudnutý zvon. Pri vizitácii superintendenta Juraja Ambrosiho dňa 2. decembra 1741 sa zistilo, že Čierna Lehota má už dva zvony (väčší vážil 470 funtov /= 230,77 kg/) a pri kostole postavenú školu s dvoma izbami, v ktorej už od roku 1738 učil rechtor Ondrej Felicides. V roku 1773 prikročili ku stavbe nového, už kamenného terajšieho kostola, namiesto starého dreveného, ktorý používali 75 rokov.
Ukrutnými rokmi Čiernej Lehoty sú roky 1793 a 1814, kedy pri veľkom požiari v obci zhoreli všetky cirkevné budovy, kostol s vežou, škola i fara, a roky 1799 a 1805, kedy hroznými prívalmi bola spustošená celá obec. Tento kostol stavali ešte za vlády Márie Terézie. O 20 rokov po postavení tohto kostola, dňa 11. mája 1793, vypukol požiar, ktorý za hodinu a pol zničil celú obec. Odvtedy sa Čierna Lehota stále zdokonaľovala a stavala.
Kultúrne tradície a život v obci
V minulosti pri rôznych slávnostiach, ale aj na jarmokoch v Štítniku, Jelšave, Revúcej, ale aj v Slavošovciach sa dali návštevníci rozpoznať podľa charakteristického kroja. Bežný ženský kroj z Čiernej Lehoty pozostával zo širokej, po členky siahajúcej sukne. Na oplecku bol kamizol, tento bol zväčša zo zamatu. Do kostola ženy chodili v slávnostnom kroji, iný bol kroj pre domáce práce a iný na bežné nosenie. Mužský kroj pozostával z bielych vlnených nohavíc z ovčej vlny, ďalej z bielej ľanovej košele, čiernej zástery a čierneho kamizola. V súčasnosti sa kroje už v obci nenosia, nájdu sa ešte v niektorej truhlici, alebo v skrini starých materí.
Stravovali sa striedmo a pomerne zdravo. Celodenná strava bola skromná, na raňajky nemali mlieko a kávu, ale zemiakovú stravu, halušky a polievku, najčastejšie fazuľovú a tiež šír s bryndzou. Bývalo sa v domoch postavených obvykle z kameňa, neskôr z valkov. Strechy boli pokryté slamou, šindľami a až neskôr bridlicou. Pec v rodinnom dome mala aj dva komíny, slúžila nielen na varenie, ale aj na pečenie chleba a posúchov, zväčša kukuričných. Dedina bola známa už od začiatku ako pastierska. Keď sa vyháňal dobytok, zvod oznamovali pastieri trúbami, ale aj plieskaním krátkeho biča s kitajkou. Mladé dievky v zime chodili priasť, kde im dali izbu. Šli tam aj chlapci. Pri páraní peria sa dedina a rodiny zvolávali, za prácu obvykle dávali 2 grajciare, chlieb a čaj. U bohatších aj mlieko a vypiť.
História osídlenia a názvu obce Lehota
Úradným jazykom bola latinčina, no zapisovanie mien a názvov obcí a chotárov bolo chaotické. Preto je dnes problémom zorientovať sa v našej histórii, ku ktorej sa my sami správame nevšímavo, k svojej histórii nemáme skoro žiadnu úctu. Začiatkom XIV. storočia v období panovania Matúša Čáka Trenčianskeho (1260-1321), vtedajšieho veľmoža slovenského, pána Váhu a Tatier, sa zakladali usadlosti pod vplyvom šoltýskej kolonizácie.
Erb obce Čierna Lehota
Názvy sídiel, ako aj rodové mená napovedajú, že v tejto oblasti sa pôvodne usadzovali starí Maďari. Naše územie bolo osídlené slovanským etnikom len riedko. Najstarší zakladateľský rod, ktorý je dodnes prítomný v Újlaku a Lehote je maďarský rod Bakó. Obyvateľom, ktorí sa zaoberali týmito prácami bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala 10 až 15 rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol aj názov našej obce. Výnimku z daní mali vtedy viaceré usadlosti, o čom svedčí aj počet obcí, ktoré majú vo svojom názve "Lehota". Na Slovensku sa zachovalo celkom cca 44 Lehôt, v Čechách cca 265. Dátum vzniku obce je uvedený rok 1303. Tento dátum sa prvý krát uvádza v 70-rokoch 20. storočia. Prvá podložená nepriama písomná zmienka o našej obci je z roku 1381. Je teda reálne, že bola založená už skôr. Územie daroval kráľ tomuto starému uhorskému rodu za zásluhy v Tatarských bojoch a za hrdinské správanie sa vo vojne proti kráľovi Otakarovi križiackej vojne už r. 1275.
Naša obec sa najprv nazývala Lehothka, keď sa spomína v r. 1456 ako majetok hradu Hlohoveckého. Neskôr ju nazvali Aba Lehota (po pôvodnom zakladateľovi), potom Lehotha (r. 1773). Staršia pečať znázorňuje klasy, strapec hrozna a monogram A. L., ktorá sa však nezachovala. Nová zobrazuje Ježišov krst a legendu "Pecsat oszadi Abba Lehota" 1823. V roku 1715 prijal uhorský snem zákon o zavedení stáleho vojska v Uhorsku a vyberaní každoročnej vojenskej dane (contributionale). Kvôli jej správnemu rozvrhnutiu boli v rokoch 1715 a 1720 vyhotovené celokrajinské súpisy daň platiaceho obyvateľstva. V nich boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery.
V r. 1752 tu bývalo 130 rodín, poddaní obrábali 225 kopáčov (takmer 8 ha) vlastných viníc a 76 kopáčov panských (cca 2,67 ha). Uzovičovci dali postaviť kostol v r. 1755. „Svätá studnička" bola od roku 1873 rušným pútnickým miestom (ako aj dnes), terajšia Kaplnka Panny Márie bola postavená v roku 1927. Počet obyvateľov v r. 1812 - 630, v r. 1863 - 626, v r. 1921 - 1225. Ľudia v Lehote sa živili prevažne poľnohospodárstvom. Okrem obilia pestovali hlavne konope, ktoré bolo využité na výrobu konopného plátna a povrazov, ale hlavne lisovali z konopných semien olej, ktorý nakupovali aj olejkári vandrujúci po Europe ako liečitelia. Z toho pochádza pomenovanie Lehoťanov ako „olejári“. V Lehote boli dvaja kováči. Každý rok sa volil hlavný kováč - pravdepodobne preto, aby sa zachovala kvalita diel. V r. 1848 bolo poddanstvo zrušené a zem, ktorú poddaný obrábal mu bola pridelená ako majetok.
Evanjelický kostol v Čiernej Lehote
Turistické atrakcie v okolí Čiernej Lehoty
- Slavošovský tunel: Nedokončený železničný tunel v Stolických vrchoch, ktorý je dnes obľúbenou turistickou atrakciou.
- Ochtinská aragonitová jaskyňa: Svetový unikát zapísaný na zozname UNESCO s vzácnymi aragonitovými útvarmi.
- Lyžiarske stredisko Ski Rejdová: Stredisko vhodné pre lyžiarov všetkých úrovní s možnosťou požičania snežných skútrov.
- Hrad Jelšava: Zrúcanina hradu s krásnymi výhľadmi na okolie.
Čierna Lehota je malebná obec na Slovensku, situovaná v okrese Rožňava v prostredí Revúckej vrchoviny. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1551 a jej história je úzko spojená s valaskou kolonizáciou a neskôr s pálením dreveného uhlia a prácou v okolitých lesoch a hámroch. Dominantou obce je Evanjelický kostol z roku 1773, ktorý je ukážkou typickej sakrálnej architektúry tohto regiónu. Ak hľadáte odpoveď na otázku, kam v Čiernej Lehote, najlepšou voľbou je okolitá príroda. Husté lesy Revúckej vrchoviny sú ako stvorené na turistiku, cyklistiku či hubárčenie.
Okolie obce Čierna Lehota skrýva viacero zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Len niekoľko kilometrov od obce sa nachádza svetový unikát, Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname UNESCO. Neďaleko leží aj obec Slavošovce, známa nedokončeným železničným tunelom, ktorý je dnes obľúbenou turistickou atrakciou. Za návštevu určite stojí aj majestátny kaštieľ v Betliari s rozsiahlym anglickým parkom alebo historické centrum mesta Rožňava.
Obec leží v Strážovských vrchoch, v Zliechovskej pahorkatine. Leží na konci doliny, ktorú vytvorila rieka Bebrava vo svojom hornom toku. Obec bola založená v 13.storočí na zákupnom práve. Prvýkrát sa územie obce písomne spomína v roku 1296. Samotná obec sa spomína v roku 1389 ako Cherna Lehota.Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom, spravovali ju dedičný richtári. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou šindľa, dosák a tkáčstvom. V roku 1709 - 1710 zomrelo na mor 450 ľudí, v roku 1828 mala obec 108 domov a 931 obyvateľov. V 19. storočí začali pracovať aj v papierňach v Slavošovciach. Chotár je zväčša nižšia hornatina, na juhovýchode vrchovina a tvoria ho granodiority, kremenité diority a žuly. Temer celý je zalesnený smrekom s prímesou buka. Na vrchu Kohút rastie karpatský endrmit. Kostol evanjelicky klasicistický z roku 1774 s oltárom so začiatku 19. storočia. Murované domy s valbovou strechou pod tvrdou krytinou s otvorenými dvormi a hĺbkovým radením hospodárskych stavieb sú z 19. storočia.