Svetové kresťanské náboženstvo sa zrodilo z Božieho riadenia v svetovej ríši rímskej. Svojou širokou politickou štruktúrou mala ríša poskytovať svetovému náboženstvu pevný rámec pre výstavbu. Jej vysokú kultúru zas kresťanstvo malo nielen zošľachtiť, ale aj upotrebiť na svoje obohatenie a vývin. Po zdolaní začiatočných ťažkostí a nedorozumení kresťanstvo sa v rímskej ríši utešene vzmáhalo.
Svätá Monika a blahoslavená Alexia Le Clerc sú dve významné postavy v histórii katolíckej cirkvi, ktoré svojím životom a dielom zanechali hlbokú stopu. Ich príbehy sú inšpiráciou pre mnohých veriacich, ktorí hľadajú vzor v úprimnej viere, zbožnosti a oddanosti Bohu.
V minulých mesiacoch a rokoch sme mali častejšie príležitosť vyhlásiť za sväté a blahoslavené vychovávateľky ženskej mládeže. Všetky mali rovnaké poslanie, ktoré je i dnes aktuálne. Všetky totiž sledovali rovnaký cieľ, ale na jeho dosiahnutie volili rozdielne cesty, ktoré prispôsobovali rozličným okolnostiam, prostrediu, obdobiam a potrebám. A na tomto rúchu, ktoré zahaľuje zimou sa trasúce a zranené údy úbohého ľudstva, žiaria ony ako vzácne drahokamy a perly. Každá z nich má svoj osobitý lesk. Jedno však majú spoločné - boli to veľké duše. Veľkými ich urobil Boh, ktorý si ich od večnosti vyvolil. Veľkými sa stali tým, že pochopili svoje poslanie a jedinečné Božie myšlienky a úmysly prijali za svoje. Veľkými sú aj svojou odvahou, s akou prekonávali ťažké skúšky, ktoré Pán na ne dopustil, aby ich očistil od pozemského nánosu a svojím tvorivým a plodným pôsobením ich odlúčil od vlastného ja, aby sa skrze ne prejavila Kristova sila.
Svätá Monika
Svätá Monika sa narodila v Tagaste (v dnešnom Alžírsku) v roku 331 alebo 332 vo veriacej rodine, ktorá si dosť slušne žila. Ešte mladú ju vydali za Patrícia, pohana, ktorý po otcovi zdedil menšiu usadlosť a bol súčasne členom mestskej rady v Tagaste. Bola to statočná žena, vrúcnej viery, pevnej nádeje, veľmi nadaná. Mala zmysel pre potreby spoločného života, rada sa modlila a uvažovala o slovách Písma. Aj svojho muža získala pre Krista a vymodlila si obrátenie „oplakávaného“ syna Augustína. Zomrela blízko Ríma, v Ostii na Tibere, asi v októbri najneskôr však pred 13. novembrom v roku 385 vo veku päťdesiatpäť rokov, keď sa Augustín vracal so svojimi priateľmi do Afriky.
Boh doprial svätej Monike, že sa dočkala obrátenia svojho syna. Vyslyšal jej modlitby a slzy.
Keď sa priblížil deň, v ktorom mala opustiť svet, deň, o ktorom si vedel ty, ale nie my, stalo sa zaiste tvojím riadením, že sme zostali sami, opretí o oblok, z ktorého bolo vidieť do záhrady nášho domu. Rozprávali sme sa veľmi milo, zabúdali sme na to, čo bolo, a napínali sme zrak do diaľky, hľadali sme v prítomnosti Pravdy, v prítomnosti tvojej, aká bude večná blaženosť svätých, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ktorá do ľudského srdca nevstúpila. Ty, Pane, vieš, že keď sme toho dňa tak rozprávali, celý svet, so všetkými svojimi radosťami, stratil pre nás cenu. Matka vtedy povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, mňa už nič neteší na tomto svete. Neviem, čo by som ešte robila a načo by som tu bola, keď sa mi už splnila moja životná nádej. Jedna vec bola, pre ktorú som chcela ešte žiť na tomto svete, a to bolo, aby som ťa mohla uvidieť kresťanom katolíkom. V miere omnoho hojnejšej doprial mi to Boh, lebo vidím, že si nielen pohŕdol zemským šťastím, ale si sa stal sluhom Božím.
Asi štrnásť dní pred smrťou prežívala matka so synom v Ostii sladké vytrženia mysle, keď nakrátko okúsili múdrosť, ktorá všetko stvorila, a mohli sa jej dotknúť s bijúcim srdcom, ktoré zostalo upútané v prvotinách ducha. Jej sviatok sa v liturgii slávil už od 14. storočia vždy 4. mája. Dnes Cirkev slávi jej pamiatku 27. augusta. Jej pozostatky sú uctievané v Kostole sv.
Jej životný príbeh je svedectvom o sile modlitby a vytrvalosti vo viere. Svätá Monika je patrónkou matiek, ktoré sa modlia za obrátenie svojich detí.
Blahoslavená Alexia Le Clerc
Bl. Alexia Le Clerc sa narodila 2. februára 1576 v Remiremonte, v Lotrinsku. Pre kanonisky sv. Na Vianoce 1597 sa celkom zasvätila Božej službe. Alexia sa vyznačovala pokorou, pevnou vierou, vytrvalosťou v mnohých súženiach a skúškach, veľkou láskou k chudobným. Zomrela 46-ročná vo svojom kláštore v Nancy.
Kým u väčšiny týchto duší pozorujeme najprv Božiu výzvu, potom skúšku a napokon skutky, ktoré dovŕšili Bohom plánované dielo, u Alexie vypĺňali tieto tri etapy celý jej život: povolanie k osobitnej úlohe sa jej odhaľovalo len postupne; čoraz mučivejšie skúšky ju sprevádzali až do konca života a očisťovali, zoceľovali a posväcovali ju uprostred apoštolskej práce a kontemplatívnej sústredenosti; vlastné dielo sa uskutočňovalo podľa Božieho plánu, ktorý sa každým dňom črtal jasnejšie a vernejšie. A toto dielo mali uskutočňovať duše celkom odpútané od sveta a kontempláciou vnútorne zjednotené s Kristovým životom.
Jej život bol príkladom pokory, trpezlivosti a lásky k blížnemu. Blahoslavená Alexia Le Clerc je patrónkou učiteľov a vychovávateľov.
Augustín a jeho cesta k Bohu
V Miláne vtedy spravoval biskupský úrad Ambróz, kňaz Bohu milý a ľuďmi milovaný. Augustín chodil často na jeho kázne, v ktorých Ambróz vysvetľoval Božie slovo, a on ho pozorne počúval. Predtým sa ako mladík dal zviesť manichejskou sektou v Kartágu. Preto počúval pozornejšie než ostatní, čo sa bude hovoriť o heréze, či za nich alebo proti nim. Dobrotivým Božím riadením tento kňaz preberal otázky, týkajúce sa práve tohto bludu. Tak sa Augustín poúčal a pôsobením Božieho milosrdenstva pomaly opúšťal blud. Potom, keď sa utvrdil v katolíckej viere, zrodila sa v ňom túžba po raste v zbožnosti, takže cez blížiace sa veľkonočné sviatky bol pokrstený. Hneď nato sa zriekol všetkého svetského, po čom túžil: prestal mať záujem o manželstvo, o pokračovanie rodu, o majetok a prestal dychtiť po ľudskom uznaní. Rozhodol sa, že bude slúžiť Bohu so svojimi priateľmi.
Snažil sa patriť do malého stáda, o ktorom Pán povedal: Neboj sa, malé stádo, lebo sa vášmu Otcovi zaľúbilo dať vám kráľovstvo. Predajte čo máte, a dajte to ako almužnu. Zaobstarajte si mešce, ktoré sa netrhajú, nepominuteľný poklad v nebi. Snažil sa plniť, čo na inom mieste Pán povedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebi. Zamýšľal postaviť na základe viery nie drevo, trávu alebo slamu, ale zlato, striebro a drahé kamene. Vtedy mal tridsať rokov; mal už len matku, ktorá sa k nemu primkla, a z jeho úmyslu slúžiť Bohu mala väčšiu radosť než z možných vnúčat; otec mu už zomrel skôr. S Božou pomocou sa rozhodol, že sa preplaví do Afriky, do svojho domu na vlastnom statku spolu s inými známymi a priateľmi, ktorí boli oddaní Bohu rovnako ako on. Keď tam došli a prispôsobili sa, takmer počas troch rokov žil pre Boha s tými, ktorí sa k nemu pripojili, vypustil z hlavy svetské starosti, postil sa, modlil sa, konal dobré skutky a rozjímal o Božom zákone vo dne v noci.
Dostalo sa mi Božieho milosrdenstva, pretože som konal z nevedomosti v nevere. Preto sa bohato rozhojnila milosť nášho Pána a s ňou viera a láska v Kristovi Ježišovi. Z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť ku mne nebola bez úžitku. Preto sa bohato rozhojnila milosť nášho Pána a s ňou viera a láska v Kristovi Ježišovi.
Prvých desať kníh rozpráva o mojom živote. (Aug. Lib. II. Retract. c. Priznáva sa k nerestiam svojho detstva a chlapčenstva.
Citáty sv. Augustína:
- Veľký si, Pane, a veľmi chvályhodný; veľká je Tvoja moc a múdrosť Tvoja je nekonečná.
- Stvoril si nás pre seba a nepokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe.
- Kto Ťa však môže vzývať, keď Ťa nepozná?
- Pane, kiežby som Ťa hľadal vzývaním a vzýval Ťa vierou!
- Čo je teda Boh môj? Čo, pýtam sa, ak len nie Pán Boh?
Je to radostná udalosť, že Augustínove „Vyznania“, toto azda najkrajšie dielo svetovej literatúry, týmto prekladom dostávajú sa aj do slovenskej spisby. Daj, Bože, aby sa „Vyznania“ hojne čítaly, hojnejšie chápaly!
Duchovné bohatstvo sv. Sv. Augustín bol v stredoveku vodcom myšlienkového sveta, a to pred sv. Tomášom vodcom jediným. Aj po stredoveku, až po naše časy, je autoritou, ku ktorej sa viac-menej ustavične vracia duchovné úsilie, aby sa ňou dalo usmerňovať a oplodňovať. Osobnosť sv. Augustína má niečo neodolateľne a nevysloviteľne príťažlivého, jedinečne sympatického, čo sa cez storočia o nič nezmenšilo. Duchovný borca heroických rozmerov, otvorený zápasník s duševnými prúdmi, hľadajúci ustavične pravdu, no pritom úplne reálny, zemi blízky človek, - taká postava imponovala po všetky časy každému. Pochybnosť, či možno vôbec nájsť pravdu, stupňovala sa uňho neraz až skoro do zúfalstva, no milosť Božia ho posilňovala, že nesmie stratiť dôveru a rovnováhu. Práve tým úporným hľadaním pravdy, hrdinským zápasom s ľudskou krehkosťou a chybami, citlivou bázňou pred hriechmi a konečným uspokojením v milosti Božej poskytuje sv. Augustín nevyčerpateľné bohatstvo duševných hodnôt. Prekonal a prežil všetko, čo v ľudskom osude možno zažiť. Dosiahol najvyššie vrcholce ľudských možností, ale aj sostúpil tak hlboko, ako len krehký človek môže upadnúť. Prežil všetku biedu a úbožosť človeka, ale aj celú geniálnosť a tvorivosť. Dokonalé poznanie ľudskej osudovosti, ťažké borenie sa za pravdou urobilo sv. Augustína až františkánsky pokorným. Pochopil každého, aj bludára, a nikoho ľahkomyseľne neodsúdil. Aj o donatistoch, svojich zarytých nepriateľoch, vyslovil sa naozaj po augustínovsky: „Nech vás odsudzujú a zatracujú tí, čo nikdy neskúsili, ako ťažko je hľadať pravdu.“ Sv. Augustín je jeden z najkresťanskejších a najzbožnejších ľudí, akých človečenstvo doteraz poznalo. Jeho celý život krútil sa okolo Boha. Hľadal Ho, túžil po Ňom skôr, než by si to bol uvedomil. A keď Ho po svojom obrátení našiel, bol mu Boh bližší a prirodzenejší ako hocičo iné na svete. Sv. Augustín je stelesnením katolíckej myšlienky, katolíckej syntézy. Stáva sa tým nielen všestrannosťou svojho ducha, ktorý sa dotkol všetkých otázok a problémov, nielen preto, že harmonicky spojil špekuláciu s mystikou, ale najmä preto, že súladne spojil najosobnejšiu zbožnosť s absolútnou vernosťou k Cirkvi. (Roma laocuta-causa finita.) V ňom sa viaže správny subjektivizmus s nestranným objektivizmom. Podľa Augustína nič nemá ceny, za čím nestojí človek s celou svojou osobnosťou. No meradlom vecí predsa nie je človek, ale Ježišom splodená ustanovizeň ľudského spasenia - Cirkev. Tým Augustín určil navždy jedine správny smer a postup všetkým ľuďom, ktorí sa chcú vhĺbiť do ťažkej otázky ľudského spasenia. Kto to neuhádol a nedodržal, nevyhnutne skĺzol na bludné cesty. Nazrieť do hĺbok tohto duchovného obra, oboznámiť sa s jeho ojedinele sympatickou osobnosťou bolo stálou túžbou od dôb sv. Augustína až dodnes.
Svoj duševný profil nakreslil Augustín vo „Vyznaniach“, písaných okolo roku 400. Sú velebným chválospevom, najkrajšou symfoniou, ktorá odznela z úst človeka o Stvoriteľovi. Sú súčasne najvernejším obrazom ľudskej krehkosti, úprimnými dejinami nespokojného ľudského srdca. A kto by nezatúžil poznať dejiny ľudského srdca?
Citáty z Biblie:
- Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.
- Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž.
- Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista ukrižovaného.
- Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo.
- Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh. Ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna.
- Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti.
Svätá Monika a blahoslavená Alexia Le Clerc sú príkladom toho, ako viera a zbožnosť môžu premeniť život a inšpirovať iných k nasledovaniu Krista. Ich príbehy sú povzbudením pre všetkých, ktorí hľadajú hlbší zmysel života a túžia po spoločenstve s Bohom.