Cirkev a Utečenecká Kríza: Postoj a Reakcie

Utečenecká kríza je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje viacrozmerný prístup. Prezident Andrej Kiska sa stretol so sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi Cyrilom Vasiľom, pričom sa zhodli na tom, že utečeneckú krízu je potrebné riešiť tam, kde vzniká. Zároveň je podľa nich morálnou povinnosťou podať pomocnú ruku rodinám v ohrození života. Arcibiskup Vasiľ pre agentúru Sita povedal, že utečenecká kríza sa nedá zvládnuť jedným spoločným riešením.

Podľa slov arcibiskupa si Slovensko nemôže zakrývať oči pred problémami, ktoré sa týkajú Európskej únie. Európa by podľa vladyku Vasiľa mala pomáhať priamo v krajinách, ktoré sú poznačené krízami. Vďaka tomu by nútená, chaotická migrácia nemusela existovať.

Bratislavský arcibiskup Zvolenský sa v novoročnej kázni venoval utečencom a potrebe im pomôcť. Arcibiskup Zvolenký o. i. „Pán biskup Viliam Judák pozval do svojej diecézy 149 irackých kresťanov. V posolstve, ktoré adresoval svojim veriacim pred Vianocami, prosil, aby sa na tých miestach, na ktorých žijú, stali hlasom v prospech nespravodlivo prenasledovaných. Pridajme sa k tomuto hlasu. Prítomnosť prenasledovaných kresťanov môže byť pre nás duchovne veľmi obohacujúca.

Nielen preto, že sa pri nich snažíme napĺňať slová Svätého písma, ktoré nás pobáda konať skutky milosrdenstva: hladných kŕmiť, smädným dať piť, pocestných sa ujať, chorých navštíviť atď. Ale aj preto, že táto naša blízkosť nespravodlivo prenasledovaným robí náš zážitok viery konkrétnejším, hlbším, autentickejším. Zaujali ma slová jedného z dobrovoľníkov, mladého muža, otca rodiny, ktorý keď začal irackým kresťanom pomáhať, zo začiatku možno len „pre pokoj v rodine”, aby vyhovel svojej manželke, zrazu si uvedomil, že ak tým ľuďom chce naozaj pomôcť, potrebuje sa modliť, musí prestať hrešiť a nadávať a nemôže žiť vieru len povrchným spôsobom.

Nesústreďme sa len na obavy, vezmime novú situáciu ako príležitosť a využime ju pre dobro - naše vlastné i tých, ktorí potrebujú pomoc. Keď na nich pozeráme, môžeme si uvedomiť jednu vec, ktorá azda viacerým z nás uniká: ich túžby sú veľmi jednoduché. Nemajú prehnané ambície. Sú radi, že môžu byť s rodinou a dostať skromnú šancu na nový život. Nesústreďujú sa na seba. Upriamujú pozornosť na svoje deti, pre ktoré dúfajú v lepšiu budúcnosť. Mnohých vecí, ktoré my pokladáme priam za nevyhnutné, sa dokázali zriecť. S vierou upierajú pohľad na Boha.

Utečenecká Kríza v Nemecku: Výzvy a Integrácia

V štátoch Vyšehradu sa nemecká politika otvorených dverí nestretla s pozitívnou odozvou. Podľa štúdie nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov v Nemecku 31. 12. 2015 žilo 4,4 - 4,7 miliónov moslimov, čiže 5,4 až 5,7 percent obyvateľstva. Z tohto počtu do Nemecka prišla asi štvrtina po roku 2011, keď sa začala takzvaná Arabská jar. Mnohí však prišli aj z iných štátov, z Kosova, Bosny a Hercegoviny alebo Afganistanu. Migračná kríza sa začala, keď Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) došli financie a ďalej nedokázal zaobstarať dostatočnú stravu pre utečencov v utečeneckých táboroch, nieto ešte prijímať ďalších.

Zloženie moslimského obyvateľstva v Nemecku sa mení. V roku 2011 ešte 67,5 percent nemeckých moslimov pochádzalo z Turecka. Do konca vrcholu utečeneckej krízy 31. 12. Zmena zloženia moslimského obyvateľstva v Nemecku znamená aj zmenu dominantného výkladu islamu. Pod vplyvom Saudskej Arábie umiernenejšie výklady islamu ustúpili do úzadia a presadili sa fundamentalisti. Smutným príkladom je univerzita v Káhire, ktorá ako jedna z prvých univerzít islamského sveta pripustila k štúdiu aj ženy.

V prvom rade však nejde len o náboženskú, ale o sociálnu otázku. Experti už dlhšie upozorňujú, že výpovedná hodnota uvedených štatistík je veľmi otázna. Hlavným dôvodom je, že na rozdiel od katolíckej a evanjelickej cirkvi alebo aj židovskej komunity v Nemecku nespadá moslimská komunita pod inštitút cirkevnej dane. Podľa nemeckého práva sa cirkvi financujú z malého podielu príjmu svojich členov, ktoré pre cirkvi zbiera štát. Z tohto dôvodu väčšina čísel vychádza z počtu ľudí, ktorí pochádzajú z prevažne moslimských štátov a ich potomkov. Tento spôsob však nezohľadňuje niekoľko tisícok Nemcov, ktorí každý rok konvertujú na islam, najmä však fakt, že často veľká časť utečencov z moslimských štátov sú nemoslimovia.

Aký je reálny dosah utečeneckej krízy? Dnes v Nemecku žije 1,8 milióna utečencov, celkový počet cudzincov v Nemecku dosahuje 10,9 milióna. Tristotisíc z nich sa ešte nachádza v azylovom konaní, to znamená, že stále nie je jasné, či majú nárok na azyl. Prudký nárast zahraničného obyvateľstva znamenal aj nárast nezamestnanosti tejto skupiny. Mnohí sa museli najskôr naučiť po nemecky, podiel zamestnaných cudzincov zo štátov mimo EÚ klesol zo 74 percent v októbri 2013 na necelých 30 percent vo februári 2017. Podľa Spolkovej agentúry pre prácu si necelá polovica utečencov našla prácu, z toho však 44 percent vykonáva len pomocné činnosti alebo sa nachádza vo výuke, ako uvádza Handelsblatt. 460 000 utečencov v júli 2020 ešte stále hľadalo prácu.

Nezanedbateľná časť mladších utečencov začala v Nemecku štúdium, 24 000 študentov v Nemecku pochádza z ôsmich štátov, odkiaľ je väčšina utečencov, teda zo Sýrie, Afganistanu, Iraku, Nigérie, Eritrey, Iránu, Pakistanu a Somálska. Najväčšou skupinou sú Sýrčania, ktorých podľa dát z roku 2018 v Nemecku študovalo 8618. Počet zahraničných študentov je však v skutočnosti ešte väčší, než ukazujú štatistiky, keďže cudzinci, ktorí nadobudli nemeckú maturitu, spadajú do kategórie „Bildungsinländer“. Táto skupina tvorí ďalších 120 000 študentov.

V roku 2015 nemecká spoločnosť jasnou väčšinou stála na strane Merkelovej. V kolektívnej pamäti bola prítomná aj tragédia Évianskej konferencie z roku 1938, keď sa medzinárodná komunita nedokázala dohodnúť na prijatí židovských utečencov z Nemecka. Druhou spomienkou bola vojna v Juhoslávii, keď Nemecko zažilo svoju prvú „utečeneckú krízu“. Aj vtedy prišli státisíce ľudí, medzi nimi mnohí moslimovia, ktorí dodnes žijú v Nemecku a podarilo sa im začleniť do spoločnosti. Dnes aj vtedy časť spoločnosti Merkelovej otvorenie brány odmietala. V roku 2015 asi 38 percent Nemcov zastávalo názor, že by Nemecko malo prijať menej utečencov, tento postoj dnes zastáva 40 percent, teda zhruba rovnaký podiel. Na druhej strane však prudko klesol podiel ľudí, ktorí si myslia, že by Nemecko malo spraviť pre utečencov viac, z 23 na 11 percent.

Pri všetkých týchto údajoch však nemožno zabudnúť, že sa nemecká politika v posledných piatich rokoch podstatne zmenila. Horná hranica mala zaviesť fixný limit, koľkých utečencov Nemecko prijme na ročnej báze. To však nič nemení na skutočnosti, že dnes prichádza do Nemecka už len zlomok počtu utečencov, ktorý prúdil do krajiny pred piatimi rokmi. Druhým dôvodom je séria migračných zmlúv, ktoré EÚ uzavrela s mnohými štátmi v okolí. Najznámejšia je pritom zmluva s Tureckom, kde podľa UNHCR žije asi 3,6 milióna utečencov zo Sýrie. Turecký prezident Erdoğan už viackrát hrozil jej vypovedaním, Turci tak získali možnosť vydierať Úniu. Zatiaľ však zmluva funguje a je efektívna.

V rokoch 2015 a 2016 bolo dokopy podaných 1 222 194 žiadostí o azyl, v rokoch 2018 a 2019 počet žiadostí ročne nepresiahol dvestotisíc. Pre nemeckú spoločnosť bol najväčším šokom nárast sexuálneho násilia. Hoci väčšina násilia tohto typu sa deje v domácnostiach, počet skupinových znásilnení výrazne narástol. Podiel cudzincov medzi obvinenými dosahuje v tejto kategórii 15 percent. Podľa odborníkov zvýšená kriminalita medzi utečencami súvisí s tým, že spadajú do „rizikových skupín“. Nadpriemerný podiel kriminálnikov spadá do kategórie mladých mužov pod tridsať rokov, aj preto pri nižšom priemernom veku utečencov (o 15 rokov) oproti celkovej populácii sú prišelci nadpriemerne často kriminálni.

Utečenci čakajú v rade na registráciu v registračnom centre pre migrantov a utečencov v nemeckom Passau 15. septembra 2015.

Dnes si nemálo Nemcov myslí, že Nemecko zvládlo utečeneckú krízu „stredne“, tento názor zastáva 32 percent opýtaných. Jedna pätina si myslí, že Nemecko zvládlo krízu zle, ďalších 22 percent si myslí, že Nemecko situáciu zvládlo veľmi zle. Po piatich rokoch možno povedať, že sa určite nesplnili proroctvá večných optimistov, ktorí snívali o bezproblémovom spolunažívaní ľudí s veľmi odlišným kultúrnym pozadím. Kto dnes vidí väčšie nemecké mesto, nájde nemeckú krčmu vedľa kebabu, vietnamskú kuchyňu vedľa tureckého zelovocu. Kto videl Nemecko pred desiatimi rokmi, vie, že to takto funguje už dávno.

Nemecký Spolkový migračný úrad má už presnejší obraz o štruktúre utečencov, ktorí v priebehu minulého roka prišli do Nemecka. Potvrdzuje sa dojem, podľa ktorého do Európy utekali azda ani nie vždy najnúdznejší, ale najmä najsilnejší. Lenže tá najťažšia úloha pred Nemcami ešte len stojí: ako tieto státisíce nových obyvateľov integrovať do pracovného trhu, pokiaľ možno čo najrýchlejšie? Podľa viacerých správ nemeckých médií sú tamojšie úrady aj napriek obrovskému nasadeniu preťažené, mnohí utečenci sa ani po dlhých mesiacoch čakania nedostali na poriadne jazykové kurzy.

Utečenecká Kríza a Latinská Amerika

My na Slovensku rozmýšľame o migrácii často v medzicivilizačnom meradle: predstavujeme si napríklad blízkovýchodných moslimov, ktorí masovo prichádzajú do (post)kresťanskej Európy. No migračné krízy čoraz viac vznikajú aj medzi katolíckymi krajinami navzájom. Hoci zo stredoeurópskej perspektívy sa latinskoamerické národy zdajú takmer zameniteľné, v skutočnosti medzi nimi existujú veľké rozdiely. Len tento týždeň informovala agentúra Reuters o rekordných počtoch ľudí z Nikaraguy, ktorí sa vlani uchádzali o azyl v susednej Kostarike. Žiadosť podalo len za rok 2021 až 53-tisíc ľudí. V päťmiliónovej Kostarike na území zhruba ako Slovensko tvoria Nikaragujci 10 až 15 percent obyvateľstva. Zvýšený príliv imigrantov je spájaný s autoritatívnym štýlom vládnutia ľavicového nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu.

Ani skutočnosť, že Nikaragua a Kostarika sú susedné národy, hovoriace rovnakým jazykom - španielčinou -, neznamená, že integrácia prisťahovalcov je jednoduchá. Asi najväčšia utečenecká kríza v Latinskej Amerike vznikla okolo Venezuely. Hoci ide o krajinu s najväčšími známymi náleziskami ropy na svete, jej ekonomiku rozvrátila politika prezidenta Nicolása Madura, ktorá viedla k hyperinflácii a vymiznutiu základných tovarov z regálov obchodov. Venezuela má 28 miliónov obyvateľov. UNHCR odhaduje, že asi 6 miliónov opustilo krajinu.

Zaujímavosťou je, že 50-miliónová Kolumbia, ktorá dlho čelila násiliu narkobarónov i vojne s ľavicovými gerilami FARC, má vlastný vnútroštátny problém s presídlencami. Keď sa v jednej vete spomenú imigrácia a Latinská Amerika, väčšina ľudí si predstaví hranicu medzi Mexikom a Spojenými štátmi americkými. No už to nie sú len chudobní mexickí vidiečania, ktorí sa chcú dostať za lepším životom v USA. Na začiatku decembra 2021 pápež František kondoloval pozostalým pri príležitosti autonehody na juhu Mexika. Nákladiak s 200 migrantmi havaroval - o život prišlo 53 z nich. Obete pochádzali hlavne z Guatemaly a Hondurasu. Iným cieľom migrantov je Čile. Zo severu prekračujú jeho hranicu utečenci z Venezuely, ale tiež obyvatelia chudobnejšej Bolívie. Priťahuje ich politická stabilita i vyššia životná úroveň.

Utečenci putujú smerom do Maďarska po vystúpení z vlaku v Botove na chorvátsko-maďarskej hranici 16. októbra 2015. Ich kroky smerujú do Nemecka a ďalších krajín západnej Európy.

Pápež František a Výzvy na Humánny Prístup

Pápež František pred niekoľkými dňami vystúpil v populárnej talianskej večernej talk-show Che tempo che fa (Aká je doba) moderátora Fabia Fazia. Okrem tém ako starostlivosť o stvorenie, modlitba, priateľstvo či vojna na Ukrajine, ktorú pápež prirovnal k biblickému príbehu o Kainovi a Ábelovi, sa zhovárali aj o utečeneckej otázke. František opäť pranieroval „trestuhodné zaobchádzanie“ s ľuďmi, ktorí najskôr trpia v rukách prevádzačov, aby napokon skončili niekde v „koncentračných táboroch“ v Líbyi, alebo pokračujú do Európy, riskujúc život plavbou po Stredozemnom mori. Podľa pápeža treba migranta vždy súčasne „uvítať, sprevádzať, povzbudiť a integrovať“.

Pápežove opakované výzvy na humánny a ústretový prístup voči migrantom sú pre mnohých z nás ťažkým sústom na prehltnutie. Dá sa vzniesť argument, že ak európske štáty signalizujú prílišnú otvorenosť napríklad voči migrantom z Afriky, v skutočnosti to podnieti viac ľudí, aby sa vydali na strastiplnú cestu Saharou a ďalej po Stredozemnom mori. Niektorí sa pápežov zvláštny záujem o utečencov snažia vysvetliť jeho rodinnou skúsenosťou. Zabúdať netreba ani na to, že František je rímsky biskup, nachádza sa teda mimoriadne blízko koridoru, cez ktorý utekajú ľudia z Afriky do Európy. Sám pápež na túto súvislosť upriamil pozornosť svojou historickou návštevou na stredomorskom ostrove Lampedusa v roku 2013.

Potom je tu kresťanské učenie, ktoré by mal prirodzene pápež zosobňovať. Biblia na viacerých miestach Starej i Novej zmluvy explicitne vyzýva na pohostinnosť a dobré zaobchádzanie s cudzincami. „Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech vám je ako domorodec. „Lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, mocným a hrozným, ktorý nikoho neuprednostňuje a neprijíma úplatky; prisluhuje právo sirote i vdove, miluje cudzinca a dáva mu chlieb i odev. No asi najpôsobivejšie sú Ježišove slová o poslednom súde v 25. kapitole Matúšovho evanjelia. „Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta.

Katolícke národy Latinskej Amerike teda čelia výzve migrácie medzi sebou. Pápež František, ktorý pochádza z Argentíny, si tieto pohyby zrejme dobre uvedomuje.

Symbolicky na Deň detí vystúpi aj Mária Vigľašová, koordinátorka advokačných aktivít projektu MIND, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita s finančnou podporou EÚ s cieľom lepšieho porozumenia migrácii na Slovensku. Prečo práve na deň detí, vysvetľuje manažérka projektu MIND Irina Adamova: „Terajšia detská utečenecká kríza je najhoršia od druhej svetovej vojny. Na celom svete bolo takmer 50 miliónov detí vykorisťovaných, nútených utiecť pred brutálnym konfliktom a extrémnou chudobou. V Charite sa nemôžeme ľahostajne prizerať ako sa topia deti v Stredozemnom mori. Nemôžeme pasívne sledovať, keď ľudia riskujú svoj vlastný život a zomierajú v chladiacich boxoch.

tags: #cirkev #a #jej #postoj #k #uteceneckej