Kremnica, známa ako mestská pamiatková rezervácia, sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických pamiatok. Medzi ne patrí aj františkánsky kláštor s kostolom, ktorý predstavuje významnú súčasť kultúrneho dedičstva mesta.

Panoramatický pohľad na Kremnicu.
História a založenie kláštora
Prví františkáni prišli do Kremnice 26. decembra 1649 z kláštora v Hlohovci za podpory arcibiskupa Juraja Lippaya. Ich hlavnou úlohou bola rekatolizácia mesta a okolitých obcí. Prvé dni františkáni bývali v arcibiskupskom mlyne, ktorý stál pred hradbami mesta.
2. januára 1650 sa presťahovali na námestie do Pizetarovského domu, v ktorom začali slúžiť prvé omše pre hŕstku katolíkov, keďže kostoly v tom období patrili evanjelikom. Františkáni v západnej časti námestia kúpili dva meštianske domy pre kostol a kláštor sv. Františka z Assisi. Základný kameň kostola a kláštora bol posvätený 16. februára 1653 a do kláštora sa františkáni nasťahovali 18. apríla toho roku.
Architektúra a vývoj
Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 - 1660. Kláštor bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya. Hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia.
Treba povedať, že niektoré časti kláštora sú dnes v katastrofálnom stave. Zároveň je to ale veľká výzva toto chátranie zastaviť a zvrátiť. Niet však pochýb o tom, že kláštor je z hľadiska histórie a architektúry naozaj úchvatný objekt, ktorý môže patriť po obnove ku klenotom mesta.

Františkánsky kláštor v Kremnici.
Činnosť Františkánov v Kremnici
Ako vyzerala činnosť Františkánov v Kremnici v priebehu storočí? Ich hlavnou činnosťou bolo pomáhať ľuďom, venovať sa chudobným a chorým. Tiež pôsobili v meste ako vychovávatelia a učitelia chudobnej mládeže, ktorú vzdelávali niekedy aj na vlastné náklady. V roku 1679 im bola pridelená farnosť špitálskeho Slovenského kostola aby ju dočasne spravovali pre nedostatok katolíckych kňazov.
Významní boli preto, lebo si svojím pôsobením v meste a u ľudí vybudovali veľký rešpekt a úctu tým, že sa im venovali, pomáhali, hrávali s deťmi a dospelými veriacimi divadlá a chodili spolu na rôzne výlety. Nerobili rozdiely či je ten človek bohatý či chudobný, katolík či evanjelik.
Františkáni spolu s veriacimi z Kremnice a okolia hrávali rôzne divadlá, ktoré si františkáni často písali a režírovali. K týmto predstaveniam si často krát sami vyrábali kulisy či šili oblečenia. Prvá písomná zmienka o františkánskych divadlách pochádza z roku 1769. Divadlá sa vtedy hrávali v jednom dome pri vtedajšej škole. Neskôr sa už divadlá hrávali aj v samotnom kláštore. V divadlách účinkovali deti a mládež a tiež dospelí veriaci. Tieto divadlá boli medzi veriacimi veľmi obľúbené.
Knižnica Františkánov
Františkáni získavali knihy do ich vlastníctva postupne, buď im ich niekto daroval alebo si ich kupovali sami zo svojich prostriedkov. Prvá zmienka o františkánskej knižnici pochádza z roku 1753 a nachádzala sa v západnej časti kláštora. V roku 1929 františkáni túto knižnicu presťahovali z tejto časti kláštora na chodbu 1. poschodia, južnej časti kláštora. Nachádzala sa tam do roku 1950, kým ju nepresťahovali do Bellovho domu na námestí po zrušení rehole komunistami.
Nedá sa presne určiť koľko kníh obsahovala, ale okolo tých 10 000 kusov obsahovať mohla. Knihy boli písané v nemčine, slovenčine, maďarčine a latinčine.
Františkánska knižnica obsahovala okolo 10 000 kníh.
Obnova a súčasnosť
V júli 2008 vznikla myšlienka na báze dobrovoľníckej činnosti na obnove kláštora, ktorú zastrešovala farnosť Kremnica. Myšlienka bola, že by sa svojpomocne, v rámci dobrovoľníctva začal čistiť kláštor. Táto akcia sa konala každý rok počas prvého týždňa v lete a stretávali sme sa takto pravidelne do roku 2018. V súčasnosti to už nefunguje.
V roku 2013 ukončili historicko - architektonický výskum, ktorý je podkladom pre začatie obnovy Národnej kultúrnej pamiatky a keďže ide o cennú kultúrnu pamiatku, radi by jej dali v budúcnosti zmysluplné využitie.
V prvej etape sa zameriame na čistenie suterénov a zabezpečenie proti vlhkosti. Je nevyhnutné to vyriešiť, lebo práve tu vidíme jeden z problémov. V minulosti sa totiž porušili jarčeky a potôčiky v podloží, prostredníctvom ktorých sa objekt v minulosti odvodňoval. Netýkalo sa to iba kláštora, takéto odvodňovacie kanáliky máme aj v iných meštianskych domoch na námestí.
Áno, chceme do neho postupne vnášať život a sprístupňovať ho pre Kremničanov aj pre turistov. Na prízemí, ktoré je prístupné z námestia, by mali vzniknúť priestory, upravené pre návštevnícke centrum a zároveň by tu bol vstup do štvorcového nádvoria ( kvadrum), kde sa nachádzajú dookola arkádové chodby. Ak v tejto fáze vyjdú finančné zdroje, upraví sa chodba, omietky a fasády kvadrumu, prípadne sa osadia okná.
V komplexe, kde kedysi žili rehoľníci, by tiež malo vzniknúť zariadenie pre seniorov.
V súčasnosti sa plánuje využitie kláštora na hotelové bývanie apartmánového typu, s mini reštauráciou a info pointom, kde získa návštevník informácie o kláštore a začnú sa tu prehliadky. Veľmi zaujímavá historická sála bude po obnove opäť patriť kultúrnym a spoločenským účelom práve tak, ak to v minulosti robili aj františkáni.

Obnova františkánskeho kláštora v Kremnici.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1649 | Príchod prvých františkánov do Kremnice |
| 1653 | Posvätenie základného kameňa kostola a kláštora |
| 1660 | Dokončenie stavby kláštora a kostola |
| 1732 | Rozšírenie kláštora |
| 1758 | Rozšírenie kostola o loretánsku kaplnku |
| 1753 | Prvá zmienka o františkánskej knižnici |
| 1950 | Zrušenie rehole komunistami a presťahovanie knižnice |
| 2008 | Začiatok dobrovoľníckej obnovy kláštora |
Verím, že už áno, ale pred nejakými ôsmymi rokmi by som povedal, že povedomie o histórii kláštora, najmä v mladšej generácii nebolo veľké. Pri rôznych udalostiach a akciách, kedy bol kláštor sprístupnený verejnosti ľudia často reagovali na tento komplex pozitívne, až milo prekvapene, čo sa im objavilo pred očami, aký nádherný priestor, ktorý si dodnes uchováva svoje Genius Loci. Som rád, že sa kláštor plánuje obnoviť. Je to skvost, ktorý tu v meste máme a môžu nám ho závidieť aj ďalšie mestá. Nezaslúžil si takýto osud aký ho postihol.
Kremnica, s bohatou banskou a mincovníckou históriou, ponúka návštevníkom jedinečnú možnosť spoznať kultúrne dedičstvo regiónu. Františkánsky kláštor s kostolom je jedným z kľúčových prvkov tohto dedičstva, ktorý si zaslúži pozornosť a ochranu.
tags: #kremnica #kostol #frantiskanov #klastor