Na začiatku všetkého stála Biblia. Baptistický kazateľ William Miller sa venoval podrobnému a dôkladnému štúdiu Svätého Písma. Na základe proroctiev knihy Daniel a niektorých novozákonných textov dospel k presvedčeniu, že druhý príchod Ježiša Krista na túto zem sa blíži.
Spolu so svojim stúpencami sa výpočtami dopracoval k presnému dátumu - 22. októbru 1844. Mnohí z nich sa vzdali svojho pozemského majetku a s nádejou očakávali veľkú udalosť. Nič, čo by bolo ich očiam badateľné sa však neudialo. Nastalo sklamanie. Niektorí sa vrátili do svojich pôvodných cirkví, iní na vieru v Boha zanevreli.
Ďalším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali.
Pri vzniku adventizmu stálo niekoľko vedúcich osobností. Joseph Bates, James White a Ellen G. Whiteová, ktorá zohrala významnú úlohu v oblasti duchovného vodcovstva. Vďaka vedeniu Svätým Duchom reagovala na mnoho oblastí, v ktorých bolo treba nájsť odpovede. Postupne sa formovali i základné vieroučné body adventistov, ako svätenie soboty, ako siedmeho dňa oddeleného Pánom Bohom, trojjedinosť Boha a samozrejme i hlásanie a očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista.
Ďalšie významné prvky vierouky, ako správny vzťah k vlastnému telu ako chrámu Ducha Svätého, krst ponorením, alebo neoddeliteľnosť tela a duše sa postupne vyformovali do základných 28 vieroučných bodov.
Samotná Cirkev adventistov siedmeho dňa bola založená 21. mája 1863 so sídlom v Battle Creek, v americkom štáte Michigan. Neskôr sa sídlo premiestnilo do Takoma Parku (Maryland). Keď cirkev v roku 1863 začala oficiálne existovať, hlásilo sa k nej približne 3500 členov, ktorí sa stretávali k spoločným sobotným bohoslužbám a modlitbám. Väčšina z nich pochádzala z blízkych regiónov. Do roku 1870 sa ich počet rozrástol na 16 tisíc.
Do roku 1880 sa misijná činnosť vzťahovala len na Severnú Ameriku (USA a Kanada). Na prelome storočia, v roku 1901 mala cirkev 75 tisíc členov, prevádzkovala dve vysoké školy, zdravotnú školu, 27 nemocníc a 13 vydavateľských domov. Po skončení II. svetovej vojny tvorilo cirkev 360 tisíc členov, v roku 1961 ich počet dosiahol jeden milión. Na prelome tisícročia bolo na svete približne 10 miliónov adventistov. Rýchly rast zaznamenáva cirkev najmä na misijných poliach v Afrike, Strednej a Južnej Amerike. Z 18 143 745 členov (10/ 2014) tvorí len 7% Američanov. Oproti roku 1901 sa zvýšil aj počet rôznych vzdelávacích inštitúcií na viac ako 8000 tisíc. Adventistické školy navštevuje viac ako 1,75 mil. študentov.
Keďže adventisti veria, že jedným z najvýznamnejších poslaní každého kresťana je pomoc blížnemu v núdzi, prevádzkuje cirkev okrem humanitárnej organizácie ADRA i 172 nemocníc a 238 kliník, ktoré ročne ošetria približne 16 mil.
Na Slovensku začali adventisti pôsobiť na prelome 19. a 20. storočia. Prví misionári z Nemecka a Maďarska pôsobili vo vtedajšom Prešporku (dnešnej Bratislave), Košiciach, ale i oblasti Liptova na strednom Slovensku, prvé zbory vznikali v rokoch 1911 - 1919.
Zbory boli najskôr súčasťou tzv. Uhorského misijného poľa, ktoré sa na základe rozhodnutia konferencie delegátov v roku 1911 v Budapešti rozdelilo na Západouhorské misijné pole so sídlom v Budapešti a na Severouhorské misijné pole so sídlom v Košiciach.
V roku 1912 vznikla tzv. Dunajská únia Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorej súčasťou sa stali aj zbory v Bratislave a v Košiciach. Na základe rozhodnutia konferencie delegátov v Brne v roku 1918 vzniká v roku 1919 Československá únia so sídlom v Opave s predsedom Emilom Frauchigerom. V rámci únie sa Slovensko stalo misijným poľom so sídlom v Košiciach s predsedom F. Kesselom. V roku 1922 sa sídlo Československej únie presťahovalo do Brna-Královo Pole. V roku 1931 sa presťahovalo sídlo Slovenského misijného poľa z Košíc do Bratislavy. V roku 1936 sa sídlom Československej únie stala Praha.
S príchodom Druhej svetovej vojny dochádza k odtrhnutiu Podkarpatskej Rusy, mnoho sestier i bratov zostáva odlúčených. Po Mníchovskej dohode 8.11.1938 následne vzniká dňa 14.3.1939 samostatný Slovenský štát, ktorý 13.8.1940 činnosť cirkvi na Slovensku úradne zakázal a 23.8.1940 bol zabavený aj všetok jej majetok.
Po skončení vojny 8.5.1945 úradne zaniká Slovenský štát a situácia sa na chvíľu zlepšila. Adventisti pomáhali pozostalým rodinám hmotne i duchovne. V roku 1945 sa obnovuje činnosť cirkvi a na území vtedajšieho Československa vzniká Severočeské združenie, Stredočeské misijné pole, Moravskosliezske združenie a Slovenské misijné pole. V roku 1948 konferencia Slovenského misijného poľa v Banskej Bystrici previedla zmenu misijného poľa na združenie a zvolila za svojho predsedu kazateľa Jána Gajana.
👉POVEDZTE SVETU - História Cirkvi adventistov siedmeho dňa 🙏
Právne uznanie cirkvi sa uskutočnilo až po podaní tzv. Žiadosti o schválenie Organizačného štatútu CASD a právneho uznania. Žiadosti bolo na Slovensku vyhovené 11.6.1949. Napriek tomu, že v Československu bol v roku 1949 vydaný štátny cirkevný zákon, už v rokoch 1950 a 1951 cirkev začínala prežívať veľké ťažkosti. Zaviedla sa prísna kontrola štátu nad cirkvami, obmedzila sa náboženská sloboda a tlač, zatvorila sa misijná škola v Prahe-Krči, zrušili sa združenia cirkvi, zbory sa začali systemizovať a kazatelia prepúšťať z práce.
Napätie medzi štátom a cirkvou narástlo do takej miery, že 1.10.1952 bola pozastavená činnosť cirkvi, vedenia cirkvi a všetkých jej organizačných zložiek. Všetok majetok cirkvi bol násilne a protiprávne odňatý a kazateľské rodiny boli vysťahované z cirkevných budov. Kazatelia sa museli vysporiadať s rôznymi postihmi, ktoré často nemíňali ani členov cirkvi v zamestnaní, škole, armáde, niekedy i v domovoch.
Po mnohých rokovaniach počas rokov 1954-1956 bola nakoniec 18.9.1956 činnosť cirkvi opäť povolená, jej predsedom sa stal Tobiáš Jozef Zigmund. Povolenie sa týkalo iba činnosti zborov a ústredia cirkvi, ale nie združení. Zbory zostali systemizované, majetok nebol vrátený, obmedzila sa publikačná činnosť, zaviedla sa cenzúra a upevnil sa dozor štátu nad cirkvou.
V ďalších rokoch sa Štátna bezpečnosť snažila zdiskreditovať vedenie cirkvi a rozdeliť ju na otázke svätenia soboty. Dochádzalo k šikanovaniu rodičov a detí, udeľovaniu pokút za neprítomnosť na vyučovaní, mnohým kazateľom bol odobratý súhlas k vykonávaniu kazateľského povolania, mladí muži boli vojenskými súdmi odsúdení na 2 až 6 rokov väzenia a pracujúci boli šikanovaní v zamestnaní.
Medziľudské vzťahy v cirkvi boli narušené a hrozilo reálne rozdelenie cirkvi. Nakoniec sa v roku 1963 zvolala konferencia cirkvi a bol zvolený za predsedu Oldřich Sládek. Začalo sa budovanie dobrých vzťahov, v roku 1968 došlo k výraznej zmene vzťahu štátu k cirkvám, pootvorili sa dvere náboženskej slobode, bola vytvorená cirkevná rehabilitačná komisia. Podávali sa žiadosti o rehabilitáciu cirkvi a kazateľov i o navrátenie zhabaného majetku. Prebehli ustanovujúce konferencie združení s voľbou predsedov. Predsedom Slovenského združenia CASD sa stal Gašpar Lovaš.
Po vpáde vojsk Varšavskej Zmluvy nastalo tzv. obdobie „normalizácie“, opäť sa pribuchli dvere a v r 1969 bola cirkev vytlačená z verejného života. Až rok 1989, rok „Nežnej revolúcie“, priniesol skutočnú náboženskú slobodu. Bol zrušený štátny dozor nad cirkvami. Cirkev v počte členov porástla o cca 30% , otvoril sa teologický seminár na Sázave, zrušila sa cenzúra.
Od začiatku 90. rokov môžu adventisti siedmeho dňa znova otvorene hovoriť o svojej viere v Pána Boha. Postupne vznikla aj na Slovensku organizácia pre pomoc a rozvoj ADRA, vydavateľstvo Advent-Orion, mediálne Štúdio Nádej a občianske združenie Pathfinder, ktoré sa venuje deťom a mládeži. 1.1.1993 došlo k politickému rozdeleniu Česko-Slovenskej federatívnej republiky a vnikla samostatná Slovenská republika. Dňa 27.10.1993 bol prijatý tzv. reštitučný zákon, ktorý zmiernil niektoré krivdy s majetkom, ktorý bol prevedený do vlastníctva štátu v roku 1958. Bol vrátený existujúci majetok, no hnuteľný majetok vrátený nebol, bolo však vrátených celkom 6 budov. Dňa 28.4.1995 bola prijatá prvá Ústava CASD v Slovenskej republike a 11. Teologický Seminár CASD sídli v susednej Českej republike a jeho súčasný názov je Adventistický teologický inštitút Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa.
História zboru v Gerlachove sa začala, keď prví dvaja priekopníci odcestovali do Ameriky za prácou. Po návrate v rokoch 1909 - 1911 priniesli so sebou nielen zárobky, ale predovšetkým vieru v Boha a nádej na skorý druhý príchod Ježiša Krista.
Zbor v Gerlachove sa už od svojich prvých dní stal centrom duchovného stretávania bratov a sestier z celého regiónu. V predvojnovom období hostil aj tri zjazdy mládeže Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Atmosféra medzinárodného spoločenstva ožila aj počas tohto jubilea, kedy sa veriaci stretli od Michaloviec až po Bratislavu. Niektorí prišli aj z Moravy a Čiech, aby sa pripojili k oslave. Znovu sa stretli priatelia a rovesníci, ktorých spojila spoločná viera, a hoci čas zmenil ich zovňajšok, iskra v očiach a radosť v srdci zostali rovnaké. Na slávnosti nechýbali ani bývalí kazatelia zboru a bratia z vedenia Slovenského združenia CASD, vrátane predsedu Česko-Slovenskej únie, brata Petra Číka.
Vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť úplného odovzdania sa Ježišovi Kristovi skrze vieru a znovuzrodenie Duchom Svätým. Jeho posolstvo pripomínalo záchranu skrze pohľad viery na Krista vyvýšeného na kríži, ako to bolo symbolizované Mojžišom počas putovania Izraelitov na púšti medeným hadom. Záver oslavy patril piesni „Svitá“ zo zlatého fondu zborových piesní a Áronovskému požehnaniu celému zhromaždeniu všetkými zúčastnenými kazateľmi.
Dnes je pred nami výzva, aby sme pokračovali v ich diele a šírili svetlo pravdy do okolitých dolín a hôr, tak ako to bolo túžbou zboru pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, keď sa v roku 1959 oslavovalo 35. výročie: „´Áno, Hospodin učinil s nami veľké veci a preto sme sa radovali!´ (Žalm 126,3). Vás všetkých, ktorí milujete Gerlachov prosíme modlite sa, aby tu dielo Božie ďalej rástlo, stále rozmáhalo sa, by v jeho celom okolí pochodeň pravdy rozsvietila sa, by svetlo preniklo do dolín a hôr.
ADRA, ktorej zriaďovateľom je Cirkev adventistov siedmeho dňa, z vlastných prostriedkov a zo sponzorských darov pripravila pred tohtoročnými Vianocami vyše 300 takýchto balíčkov. Časť z nich už pred alebo počas Vianoc doručila pre detí v Špeciálnej škole pre nepočujúcich v Kremnici a pre žiakov dvoch základných škôl (ZŠ) v Turzovke. Niekoľko desiatok balíčkov sladkostí doručí do konca roka ešte deťom zo Špeciálnej ZŠ v Ilave, ktoré pochádzajú zo sociálne a ekonomický slabších rodín.
Riaditeľ ADRY so sídlom v Banskej Bystrici Pavol Cimerman pre TASR uviedol, že táto agentúra v tomto roku okrem iného venovala potravinové balíčky pre 36 banskobystrických ekonomický slabších rodín. Prispela i sociálne slabšej rodine v obci Čajkov pri Leviciach. Už dlhší čas podporuje istú rodinu v Spišskom Štiavniku, viaceré týrané matky s deťmi, Rómov v cirkevnom zbore v Rankovciach a niekoľko bezdomovcov. Deťom z domovov a ústavov v Pohorelskej Maši, v Kremnici, Ilave a v Turzovke rozdala na MDD vyše 300 balíčkov s hračkami, sladkosťami a ďalšími darčekmi. Do Pohorelskej Maše dodala aj obuv za približne 80-tisíc korún.
Viac ako sto členov a sympatizantov ADRY v lete zrekonštruovalo v Internátnej škole pre mentálne postihnuté deti a mládež v Spišskom Štiavniku pri Poprade sociálne zariadenia. Hodnota diela, vrátane nákladov na materiál ktorý zabezpečila, predstavuje vyše 600-tisíc korún.
Zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa vo Zvolene - história a súčasnosť zboru. Aktuálne informácie, zborový časopis. Keď baptistický kazateľ William Miller povedal, že Ježiš sa vráti späť 22.
Raná adventistická cirkev sa vytvárala v atmosfére náboženského oživenia v severovýchodnej časti Spojených štátov. Stanové zhromaždenia, ako napríklad toto stretnutie prívržencov milleristického hnutia, boli typické pre tzv. Až do 19. storočia väčšina etablovaných cirkví učila, že druhý príchod je skôr mýtus ako realita. Vykladal sa viac z ľudského než Božieho pohľadu. Náboženskí predstavitelia učili, že „druhý príchod“ je metaforou na vzostup novej, spoločensky zodpovednej generácie, ktorá sa bude báť Boha.
No viera milleristov v doslovný druhý príchod - spolu s novým pochopením proroctiev, soboty ako dňa odpočinku a stavu človeka po smrti - sa ukázala ako kľúčová. Severovýchod Spojených štátov sa na začiatku 19. storočia vyznačoval rôznymi prebudeneckými aktivitami. Tzv. V tejto atmosfére milleristi prečkali tzv. veľké sklamanie, keď skupiny veriacich s veľkými nádejami, ale nakoniec nenaplnenými, čakali na Kristov návrat.
Tí, čo ostali, boli rozptýlení podľa toho, aký význam pripisovali dátumu 22. október. Niektorí tvrdili, že dátum bol vypočítaný nesprávne. Posilnení týmto vysvetlením sa znovu začali stretávať a študovať Písmo, aby v ňom našli odpoveď. Mladá metodistka Ellen Harmonová (neskôr Whiteová) prepožičala tomuto výkladu prorockú vierohodnosť. Baptistický kazateľ William Miller patril v 19. Adventistický historik David Trim vyzdvihuje schopnosť časti milleristov zmeniť „očividne nesprávne“ počiatočné posolstvo.
Hovorí, že mnohé apokalyptické hnutia si často prekvapujúco udržia svojich nasledovníkov aj v prípade, že ich myšlienky sú „preukázateľne falošné“. Nie je to „ten typ ľudí, ktorí idú a úspešne založia celosvetovú cirkev. Možno ešte dôležitejšie je presvedčenie adventistov, že Boh všetky tie udalosti riadil. Trim pokračuje: „Myslím si, že prví adventisti cítili silné povolanie Duchom Svätým. Adventisti preukázali aj obrovskú túžbu poznať biblickú pravdu. Pre prvých adventistov bola tzv. prítomná pravda veľmi dynamická. Na začiatku adventistickí priekopníci, napríklad James White, horlivo zvestovali posolstvo o „vyjdení z Babylona“.
Cirkevných historikov to neprekvapuje, pretože možno vypozorovať, že po niekoľkých generáciách ľudia cítia potrebu vrátiť sa k základom ich viery. Tento trend sprevádzal aj tzv. Pozoruhodný je však obrat, ktorý nastáva s rozvojom hnutia aj u samotného Jamesa Whitea. Adventistická priekopníčka Ellen G. Whiteová (vpravo) so sestrou-dvojčaťom Elizabeth. „Veľmi pekne to korešponduje s významom slova Babylon, ktoré pochádza zo slova Babel alebo zmätok.
White preto hovorí, že vyjsť z Babylona znamená zanechať všetko to chaotické a neuveriteľne excitované a horlivé náboženské smerovanie a prejsť k väčšej organizovanosti nového hnutia. Aj keď prví adventisti prijali novú cirkevnú štruktúru, nestratili zo zreteľa pôvodný cieľ. Boli schopní udržať rovnováhu mezi radikalizmom, ktorý sprevádzal väčšinu náboženských prejavov v polovici 19. storočia, a konzervativizmom, ktorý nasledoval.
Priekopníčka cirkvi adventistov Ellen G. Whiteová zohrávala v budovaní vyváženosti kľúčovú rolu. Jej prorocký dar bol ideálnym prostriedkom na zjemňovanie nevyhnutných treníc medzi prvými adventistickými vedúcimi cirkvi, ako bol napríklad jej manžel James, Joseph Bates, Uriah Smith, John Nevins Andrews, George Butler a tými ostatnými. Každý z nich bol neuveriteľne silnou vodcovskou osobnosťou.
Hoci niektorí znalci cirkevných dejín nachádzajú medzi vedúcimi cirkvi určité pnutie, Trim tvrdí, že adventistické hnutie je unikátne v tom, že zachovalo jednotu aj v atmosfére, kde väčšina náboženských skupín mala tendenciu rozdeliť sa a nasledovať charizmatických vodcov alebo sa úplne rozpadnúť. Títo muži boli presvedčení, že Ellen G. Whiteová je Boží posol. Ak povedala: ´Bolo mi ukázané,´ prijali to dokonca aj vtedy, keď sa im to spočiatku nepáčilo. Bez okolkov dokázali vyjadriť svoj názor a robili to veľmi priamym spôsobom.
Adventistickí priekopníci sa od súčasných členov cirkvi predsa len v niečom odlišovali. Niektorí neverili v Trojicu alebo v osobu Ducha Svätého a mysleli si, že Kristus bol stvorená bytosť. Mnohí zachovávali sobotu od šiestej hodiny v piatok večer do šiestej hodiny sobotného večera bez ohľadu na západ slnka. Nemali výčitky svedomia, že jedli nečisté mäso.
Čo by sa však dnešní adventisti mohli naučiť od svojich predchodcov je hĺbka presvedčenia. „Uvedomili si, že všetky tieto biblické pravdy hovoria o Bohu to isté, poukazujú jedným smerom, preto adventistickí priekopníci cítili povinnosť držať sa ich.
tags: #cirkev #adventistov #siedmeho #dna #brezno