Cirkev ako inštitúcia: Charakteristika a vývoj

Katolícka cirkev patrí, či už s tým súhlasíme alebo nie, k jednej z najvýznamnejších organizácií v Európe a vo svete. V priebehu svojho vývoja sa od prenasledovania v časoch starovekého Ríma prepracovala medzi najbohatšie a najvplyvnejšie inštitúcie sveta.

Námestie svätého Petra vo Vatikáne

Historický kontext katolíckej cirkvi

Práve vo Francúzsku bola jej pozícia obzvlášť silná a patrilo jej výsadné postavenie. Napokon aj staršie stredoveké označenie katolíckeho Francúzska znie Prvorodená dcéra svojej cirkvi (Fille Ainée de Son Eglise). V roku 1824 zas pri korunovácií Karola X. zaznelo: „Francúzsko … sa zrodilo ako kresťanské, majúc za otca Ježiša Krista a za matku cirkev svätú.“ Preto je zaujímavé, že počas revolúcie sa jej postavenie úplne zmenilo a musela čeliť hrozbe dechristianizácie Francúzov a aj rozkolu vo vlastných radoch. Z tohto pohľadu boli najturbulentnejšie roky 1789 až 1801. Vtedy sa odohralo viacero udalostí, ktoré zmenili postavenie cirkvi v krajine, v Európe a vo svete. Veď idea dnešného sekularizovaného štátu vychádza z ideí francúzskych revolucionárov.

Významné osobnosti z radov cirkvi počas revolúcie

Z radov cirkvi vzišli aj viaceré významné tváre revolúcie. Spomenúť môžeme biskupa Talleyranda, ktorý sa neskôr za Napoleona stal ministrom zahraničných vecí, alebo abbého Sieyèsa, ktorý bol jedným z hlavných tvorcov revolučných myšlienok vďaka dielu Čo je tretí stav? V ňom načrtol myšlienky, ktoré inšpirovali aj iných predstaviteľov revolúcie a F. Od 20. rokov 18. storočia začal vplyv cirkvi v krajine slabnúť. V mestách, hlavne v Paríži, sa objavoval antiklerikalizmus, časť základného školstva prešla pod patronát štátu a vo všeobecnosti sa verejná mienka posúvala k slobode svedomia, rozumu a ľudským právam. Na autoritu cirkvi a dogmy sa začalo pozerať nepriateľsky. Spoločnosť sa laicizovala. Zároveň sa kritizovala aj monarchia a keďže cirkev bola s kráľom spätá veľmi tesne, útok na kráľa a monarchiu bol zároveň útokom na cirkev. Napriek tomu ku koncu 18. storočia všetko nasvedčovalo tomu, že monarchia a cirkev sa ešte pevnejšie prepoja. Obom inštitúciám to malo priniesť zdanlivé výhody.

Ekonomické a sociálne postavenie cirkvi pred revolúciou

Tesne pred revolúciou žilo vo Francúzsku približne 120 000 kňazov, mníchov a mníšok z celkového počtu 23 miliónov obyvateľov. Tento malý segment spoločnosti však vlastnil 10 % pôdy a jeho ročné príjmy činili približne 220 miliónov libier, čo je v dnešnej mene asi 1,5 miliardy eur. Duchovenstvo malo vlastné súdy (Officialités) a administratívne rozdelenie (tzv. ríšske zastupiteľstvá duchovenstva a diecézne komory). Priame dane klérus neplatil. Jedinou výnimkou bol tzv. dobrovoľný príspevok na štátne výdavky. K tomu ale musíme pripočítať nepriame dane, ako boli napr.

Francúzske mníšky v 18. storočí

Cirkev teda bola štátom v štáte, ktorý bol odrezaný od reality, uzavretý sám do seba. Táto charakteristika však najlepšie sedí na vyššie duchovenstvo, ktoré bolo už dlhšie v úpadku a viac ako o duchovné záležitosti sa staralo o správu diecéz. Práve jeho bohatstvo a vplyv spôsobovali problémy aj v samotnom kňazskom stave. Nižší klérus, žijúci v chudobe, mal živý záujem na reforme krajiny, za čo ho obyčajní ľudia mali v úcte. Preto aj tzv. Zošity sťažností (spísané pred zasadnutím Generálnych stavov v roku 1789) obsahovali len veľmi málo sťažností na kňazov a ľudia vyslovovali katolicizmu lojalitu. Vyššie duchovenstvo (po roku 1760 k nemu patrili už len šľachtici) bolo, naopak, veľmi konzervatívne a v jeho rukách sa hromadilo bohatstvo. Dá sa teda povedať, že v predvečer revolúcie bola cirkev, tak ako celá monarchia v kríze. Francúzsky historik A. Tocqueville hovorí, že neskorší spor revolúcie a cirkvi nevznikol ako zámer jednej zo strán, ale v dôsledku spoločenského postavenia, ktoré poberala cirkev v „starom režime“.

Kritika a potreba reforiem

V roku 1789 bola cirkev otrasená, rovnako ako celý režim. Ľudia boli stále spätí hlavne s farármi, ale tí boli poznamenaní odklonom prostredia od náboženstva. Zaujímavý je aj fakt, že namiesto negatívneho pohľadu ľudí na kňazov prevládal negatívny pohľad kňazov na veriacich. V dôsledku tohto farizejstva a povýšenectva čelila cirkev kritike za vyberanie desiatku, hoci bola sama oslobodená od daní. Šírila sa otázka, čo za vybraté peniaze cirkev poskytuje, keď sa o kostoly a vzdelanie starajú chudobní farári, a biskupi s prelátmi poberajú obrovské dôchodky. Šírili sa reči o ich nenáležitom svetskom živote. Ľudia ostávali katolíkmi, ale stavali sa proti politickým výsadám kléru a intolerancii. Katolíci mali totiž zaistené výsadné postavenie a protestanti boli viac-menej iba trpení. V niektorých Zošitoch sťažností dokonca kňazi vyjadrovali ľútosť nad rozširovaním práv pre nekatolíkov.Cirkev potrebovala reformy, ale nedokázala ich sama urobiť. Brzdil ich hlavne vyšší klérus, ktorý sa nechcel vzdať svojich privilégií. Tzv. tretí stav (meštianstvo a buržoázia) tento fakt videli lepšie ako biskupi, keďže Zošity sťažností boli plné návrhov na reformu cirkvi. Týkali sa hlavne jej vnútorného usporiadania, benefitov vyššieho kléru a vzťahu ku kráľovi a pápežovi. Išlo o to, aké privilégiá si má cirkev ponechať a aké majú zaniknúť. Otázka katolicizmu ako štátneho náboženstva a sociálne úlohy cirkvi neboli spochybňované. Ľudia, ktorí boli v dennom kontakte s chudobnými farármi, ani nežiadali zoštátnenie cirkevného majetku, keďže by to najviac postihlo práve týchto kňazov, ktorých si ľud vážil. V otázke zrušenia desiatku sa dokonca ozývali okrem hlasov za aj hlasy proti.

Paríž 18. júna 1848

Keďže sa na voľbách poslancov do Generálnych stavov mohol zúčastniť aj vidiek, dostalo sa medzi poslancov aj 200 farárov, korí boli reformne naladení a tvorili opozíciu voči biskupom. Práve pre vysokú účasť obyčajných kňazov a ich reformné názory hovorí historik N. Ravitch, že to boli práve oni, kto „vymyslel revolúciu“. Ďalší z historikov, E. Mnísi a mníšky sa tešia z nových slobôd ktoré nadobudli dekrétom z 16. Aj samotné volebné zhromaždenia duchovenstva boli búrlivé. Farári počas nich útočili na biskupov v kočiaroch, žiadali zrušenie feudálnych práv a privilégií, právo hlasovať o daniach a kontrolovať ich používanie a rovnako aj zrušenie cenzúry (vyššie duchovenstvo to skôr odmietalo). Ďalším rozporom bola otázka demokratizácie cirkvi. Biskupi a preláti nesúhlasili so slobodou tlače. Cirkevní šľachtici-biskupi stáli dokonca proti svetskej šľachte v otázke zrušenia absolutizmu. Čo mali obe vrstvy duchovenstva spoločné, bola nadšená oslava kráľa za zvolanie stavov a zároveň očakávanie, že sa odstránia všetky neporiadky a neresti kráľovstva. Zároveň sa tu však prejavovala aj netolerantnosť, keďže sa spomínala požiadavka zachovania katolicizmu ako náboženstva kráľa, národa a monarchie. Bola to reakcia na vyhlásenie protestantizmu ako tolerovaného náboženstva. Čo sa týka ekonomických otázok, tie skoro úplne chýbali. Asi najrevolučnejším bodom bola požiadavka na zrušenie konkordátu z roku 1516, ktorý bol považovaný za politický akt a práve jeho zrušením by sa otvorila cesta k ďalším reformám.Deň pre zasadnutím Generálnych stavov sa v Paríži slúžilo slávnostné Te Deum. Všetci poslanci sa zúčastnili a jeden šľachtic dokonca povedal: „Videl som Francúzsko, svoju vlasť, ako nám opretá o náboženstvo hovorí: Potlačte svoje spory…! Slzy mi tiekli z očí. No už na tejto omši bol jasne viditeľný rozdiel medzi vyšším a nižším duchovenstvom - boli od seba oddelení kapelou. J. Michelet píše, že už v tomto obraze bola badateľná revolúcia. Po začatí rokovaní Generálnych stavov patrilo k duchovenstvu celkovo 247 poslancov, z toho 46 biskupov. Keď sa rokovania zasekli na mŕtvom bode, navrhlo duchovenstvo samé seba ako rozhodcu medzi šľachtou a tretím stavom. Šľachta to však 5. júna 1789 odmietla, čo naštartovalo samotnú revolúciu. Duchovenstvo urobilo ešte jeden pokus - kňazi navštívili predstaviteľov tretieho stavu a snažili sa ich presvedčiť, aby zo svojich požiadaviek zľavili z lásky k blížnemu. Stalo sa však čosi úplne iné. Už 12. mája sa 12 najrevolučnejších kňazov pridalo k buržoázii a 17. júna, po odmietnutí výzvy, to už bolo skoro celé nižšie duchovenstvo. Na Sieyèsovu výzvu vzniklo Národné zhromaždenie. 17. jún 1789 je dňom, keď sa začala revolúcia, deň, keď sa poslanci rozhodli, že budú zasadať dovtedy, kým sa nepristúpi na ich požiadavky. Kňazi a cirkev boli v tomto období aktívni a zohrali dôležitú úlohu, aj keď úplne inú, ako sami chceli.

Katolícka cirkev na Slovensku

Katolícka cirkev je cirkev, ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi. Slovo katolícka v jej názve znamená všeobecná (v zmysle celá, úplná). Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako Ježišom Kristom založený ľud Novej zmluvy.

Štyri podstatné znaky cirkvi

Vo vyznaní viery Verím v Boha spoločne o Cirkvi vyznávame, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Sú to štyri podstatné znaky Cirkvi, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené. Definovať Cirkev je ťažké. Vo Svätom písme máme mnoho obrazov, ktoré nám pomáhajú pochopiť toto tajomstvo.Medzi tieto znaky patrí:* Jednota: Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod, svojho Zakladateľa a svoju "dušu".* Svätosť: Cirkev je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou.* Katolicita: Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Cirkev je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus.* Apoštolskosť: Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch.Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 24 cirkví sui iuris - 23 východných (východné katolícke cirkvi) a jedna západná (tzv. rímskokatolícka cirkev). Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra.Na čele cirkvi stojí rímsky biskup - pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi.Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle 1 085 557 000 členov Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete. Na Slovensku má Katolícka cirkev spolu okolo 3,6 mil. veriacich (z toho okolo 3,4 mil. má Rímskokatolícka cirkev a asi 206 tis. Gréckokatolícka cirkev). Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v Afrike a v Ázii, hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv.

Ekumenizmus

Hľadanie jednoty kresťanov bolo jedným zo základných želaní II. vatikánskeho koncilu. Toto direktórium sa obracia na pastierov katolíckej cirkvi, ale týka sa i všetkých veriacich, ktorí sú povolaní pod vedením svojich biskupov modliť sa a pracovať za jednotu kresťanov. Rovnako treba dúfať, že direktórium bude nápomocné aj členom cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré nežijú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou. Spoločne s katolíkmi nesú starosť o solídnu ekumenickú prácu.

Ekumenický patriarcha Bartolomej I. a pápež František v Jeruzaleme 2014

Ekumenické hnutie by rado dalo odpoveď na dar Božej milosti vyzývajúci všetkých kresťanov veriť v tajomstvo Cirkvi podľa Božieho plánu, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce viesť ľudstvo ku spáse a k jednote v Kristovi.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na území Slovenska.* vyznávame Ježiša Krista ako Hlavu všeobecnej kresťanskej cirkvi* vychádzame z Písma svätého - Biblie ako prameňa viery i pravidla života a z našich Symbolických kníh* Symbolické knihy (Kniha svornosti) považujeme za jedine správny výklad Písma svätého* evanjelikmi sa voláme podľa evanjelií, ktoré sú zapísané v Biblii - Novej zmluve* Augsburské vyznanie z roku 1530 je po Písme svätom - Biblii základným prameňom našej viery. Podľa neho sa nazývame evanjelici augsburského vyznania* symbolom evanjelickej cirkvi a. v. je Lutherova ruža* hlásime sa do veľkej rodiny evanjelických cirkví vo svete* sme pripravení spolupracovať aj s inými kresťanskými cirkvami a náboženskými spoločnosťami na poli ducha, charity a humanity* vnútorná organizácia našej cirkvi je založená na princípoch samosprávy a rovnoprávnosti všetkých jej členov bez rozdielu rasy, jazyka, pohlavia a sociálneho postavenia

Poslanie ECAV na Slovensku

Poslaním ECAV na Slovensku je:* šíriť evanjelium Ježiša Krista, vyznávať vieru v Trojjediného Pána Boha a vštepovať ju do vedomia ľudí* slúžiť svojim členom službami Božími, prisluhovaním slova a sviatostí, náboženskou výchovou a poskytovaním duchovnej starostlivosti* viesť svojich členov k vzájomnej úcte, podpore, tolerancii a príkladnému kresťanskému i občianskemu životu* zriaďovať na zabezpečenie svojho poslania organizačné jednotky, charitatívne spoločnosti, cirkevné školy, združenia veriacich a pripravovať pre ne potrebných pracovníkov* spolupracovať v oblasti výchovnej, vzdelávacej, humanitnej a charitatívnej s orgánmi štátu, samosprávami miest a obcí, so spoločenskými organizáciami a zahraničnými inštitúciami

Štatistické údaje o ECAV na Slovensku

Počet členov ECAV na Slovensku podľa sčítania obyvateľov v roku 2021: 286 907 (5,3 % populácie SR)Počet zborov ECAV: 318 (údaj k 1. 1.)

Cirkev	Počet členov (2021)	Podiel na populácii SR
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	286 907	5,3 %

tags: #cirkev #ako #institucia