Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek (lat. Antios = starý, starobylý) a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.
Grécka mytológia je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov. Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi.
Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom).
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.
Olympskí bohovia
Vznik Sveta (Kozmogónia)
Na počiatku bol Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov. Z Chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, „Zem“, ktorá porodila Urana, „Nebo“.
Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“. Ich potomkami boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovujú Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista.
Olympskí Bohovia
Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Staroveký Gréci uctievali pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov. Niektorý boli uctievaný na celom území ( napr. Zeus, Athéna, Héra,... ) a pokladali sa za najvyššie božstvo.
Grécky bohovia sa veľmi líšili od dnešnej predstavy Boha. Mali povahy podobné ľudským a veľakrát zostupovali na Zem v rôznych podobách aby pomáhali ale veľa ráz tiež škodili. Nebolo ojedinelé ani to, aby boh počal so smrteľnou ženou dieťa (poloboha). S tohto dôvodu sa Gréci svojich božstiev rovnako báli ako ich milovali.
Ich rodostrom mali Gréci prepracovaný do detailov. Kto bol koho syn, matka, manžel...podobne to bolo aj s povahami jednotlivých obyvateľov Olympu.
Najvyšší boh Zeus vládol z Olympu a bol považovaný za vládcu bohov a ľudí. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný.
Zeus
Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos.
Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter - Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych.
Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu.
Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec.
Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život.
Artemis, Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom.
Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť.
Ares, syn Dia a Héry, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom.
Héfaistos, syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov - zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla.
Hermes je boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha.
Dionýzos sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam.
Héba, Dcéra Dia a jeho manželky Héry bola bohyňou večnej mladosti a služobníkov. Sama na Olympe plnila funkciu „čašníčky“.
Helios bol zosobnením slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom.
V nasledujúcej tabuľke je prehľad najvýznamnejších bohov gréckej mytológie a ich atribúty:
| Boh | Atribúty |
|---|---|
| Zeus | Vládca bohov, hrom, blesk, nebo |
| Poseidon | Boh morí, oceánov, zemetrasení |
| Hádes | Boh podsvetia a mŕtvych |
| Héra | Bohyňa manželstva, rodiny |
| Afrodita | Bohyňa lásky, krásy |
| Apolón | Boh svetla, hudby, poézie, veštenia |
| Artemis | Bohyňa lovu, divočiny, mesiaca |
| Aténa | Bohyňa múdrosti, stratégie, remesiel |
| Ares | Boh vojny |
| Héfaistos | Boh kováčstva, ohňa |
| Hermes | Boh obchodu, cestovania, posol bohov |
| Dionýzos | Boh vína, plodnosti, divadla |
| Héba | Bohyňa večnej mladosti |
| Helios | Boh slnka |
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.
S gréckou mytológiou však nesúvisia len bohovia a náboženstvo, ale aj predstava vzniku sveta a neskoršieho zrodenia vlastných božstiev. Podľa tohto starovekého národa bol na počiatku Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, teda „Láska“.
Medzi najznámejšie postavy gréckej mytológie patria aj hrdinovia ako Herakles a Perseus. Herakles, syn Dia a smrteľnej ženy, bol známy svojou nadľudskou silou a odvahou.
Mytológia Dia: Kráľ bohov
Frazeológia v gréckych mýtoch
Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie s obrazným významom.
- Pandorina skrinka (Pandóra) - symbol zhubného daru a pôsobiska zla. Otvoriť Pandorinu skrinku znamená priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy....
- Achillova päta - ľahko zraniteľné miesto.
- Nosiť sovy do Atén - robiť niečo, čo je zbytočné, neefektívne.
- Danajský dar - dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť.
- Sizyfovská práca - ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná.
Pandorina skrinka
Niektoré grécke mýty sa dodnes zachovali aj v iných podobách ako sú frazeologizmy. Napríklad Pygmaliónová nevesta bola inšpiráciou pre anglického spisovateľa Georga Bernarda Shawa (medzivojnová literatúra 1918-1945) k napísaniu románu Pygmalion, ktorý sa stal základom muzikálu My Fair Lady.