Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym.
Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie a k zásadám evanjelikálneho hnutia. V evanjelikálnom (alebo v tzv. "prebudeneckom", či „pietistickom") hnutí ide o osobný postoj k otázkam viery, Biblii, pokániu a duchovnému znovuzrodeniu. Chcú byť otvoreným spoločenstvom, do ktorého môže ktokoľvek prísť a počuť biblické odpovede na najdôležitejšie životné otázky. vidia svoju úlohu vo vyznávaní kresťanskej viery, vo vedení k tejto viere, vo vytváraní spoločenstiev veriacich a v praktickej pomoci potrebným ľuďom.
Na týchto stránkach nájdete niečo o histórii nášho zboru. Ako to tu začalo a taktiež k čomu sa vlastne náš zbor hlási. Na začiatku je to zhrnuté tak v stručnosti, ale keď si kliknete na „históriu“ tak tam nájdete toho omnoho viac. Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie, zvlášť k odkazu Jednoty bratrskej, ktorej posledným biskupom bol J. A.
Cirkev bratská má v Slovenskej republike 20 samostatných cirkevných zborov.
Sme spoločenstvo hľadajúcich, ktorí v Ježišovi Kristovi objavujú plnosť života. Biblia je pre nás zdrojom pravdy a poznania Boha. Sme súčasťou všeobecnej Cirkvi, ktorú chceme svojim životom zjavovať všade tam, kde žijeme, pracujeme, učíme sa… Uvedomujeme si svoju nedokonalosť a práve to nám dáva možnosť zažívať Božiu blízkosť.
Chceme žiť svoju vieru a službu podľa príkladu novozmluvnej cirkvi. Samostatný program pre deti od 5 do 12 rokov počas bohoslužieb býva zabezpečený každú nedeľu, s výnimkou prázdnin a prvej nedele v mesiaci. Máme k dispozícii aj samostatný priestor, ktorý môžu využiť rodičia s menšími deťmi.
Veríme, že Boh sa zjavuje všetkým ľuďom vo všetkých dobách prostredníctvom svojho stvorenia, v mravnom zákone vo svedomí človeka aj v dejinách. Zvláštnym spôsobom sa dával poznať svojmu vyvolenému ľudu. Zjavovaním svojej vôle v udalostiach dejín spásy, prostredníctvom svojho Zákona, slovami svojich poslov. Veríme, že sväté Písmo Starej a Novej zmluvy je Božím slovom, vyjadreným slovami ľudských autorov. Sväté Písmo má božskú a ľudskú stránku. Stredom Písma je Ježiš Kristus, vtelené Božie slovo. Slovné vyjadrenie Písma je inšpirované Svätým Duchom. Sväté Písmo je najvyššou autoritou našej viery a života a zrozumiteľnou pravdou Božieho zjavenia. Je Božím darom cirkvi, svetlom a prostriedkom spoločenstva Boha a človeka.
Veríme v jedného Boha, večne pre-bývajúceho v milujúcej jednote troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha. Veríme, že Boh svojím Slovom stvoril všetko, viditeľné aj neviditeľné a dokončené dielo bolo veľmi dobré. Boh stvoril človeka, muža a ženu, na svoj obraz. Veríme, že prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili, keď boli zvedení satanom. Ako Adamovi potomkovia sme preto hriešnikmi, od prirodzenosti aj svojou voľbou. Svojím životom porušujeme Boží zákon. Nedôverou, pýchou, neposlušnosťou a svojvôľou tento stav potvrdzujeme. Privolávame tak na seba Boží súd a podliehame smrti ako odplate za hriech.
Veríme, že Ježiš Kristus je vtelený Boží Syn, pravý Boh a pravý človek. Ako zasľúbený Mesiáš Izraela bol počatý zo Svätého Ducha, narodil sa z panny Márie, žil bezhriešny život, bol ukrižovaný za vlády Pontského Piláta, telesne vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca ako prostredník novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus priniesol obeť zmierenia za hriech sveta. Veríme, že Svätý Duch je osobou trojjediného Boha, skrze ktorú Boh pôsobí v stvorení a uvádza do života ľudí Božie, spasiteľné dielo v Kristovi. Svätý Duch usvedčuje z hriechu, vedie k pokániu a viere v Krista, znovuzrodením robí z ľudí nové stvorenia a začleňuje ich do Božej rodiny. Svojím prebývaním v nich ich posväcuje, vyučuje, osvecuje a vedie. Zmocňuje ich svojimi darmi pre život, pre službu v cirkvi aj pre misijné poslanie.
Veríme, že Boh naplnil v Ježišovi Kristovi svoj večný plán spásy. Hriešnikovi, ktorý bol povolaný v Pánovi Ježišovi a ktorý sa v pokání a vo viere obracia k živému Bohu, dáva Boh svojím slovom účasť na Kristovej smrti a vzkriesení. Človeku je odpustené, stáva sa ospravedlneným údom Kristovho tela, Božieho ľudu, a znovuzrodeným Božím dieťaťom. Veríme, že Boh povolával a zhromažďoval svoj ľud už v dejinách Izraela. Ježiš Kristus vytvára ľud Novej zmluvy zo všetkých národov sveta ako svoju cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí boli v Kristovi spasení a Svätým Duchom zapojení do Kristovho tela, ktorého je on hlavou. Veríme, že cirkev je jedna, všeobecná, svätá a apoštolská.
Veríme, že poslaním cirkvi je uctievať Boha a dosvedčovať všetkým ľuďom Božiu lásku. Veríme, že Ježiš Kristus príde vo svojej moci a sláve, aby v plnosti zavŕšil Božie kráľovstvo. Očakávanie návratu Krista, ktorý nastane v čase, ktorý pozná iba Boh, vyžaduje bdelosť a motivuje veriacich k zbožnému životu.
Počiatky a história Cirkvi bratskej
Počiatky Cirkvi bratskej siahajú ku koncu 19. storočia. Prvý zbor vznikol v Prahe (1880) s pôvodným názvom Slobodná reformovaná cirkev. Neskôr bol tento názov zmenený (od roku 1919 Jednota českobratská a po roku 1968 Cirkev bratská).
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu - Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej. Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno - Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r.
Cirkev bratská je zväzkom samostatných zborov v Slovenskej a v Českej republike. Zbory sú spoločenstvom ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna, ktorý je hlavou cirkvi a ktorý sa svojou obeťou na kríži a vzkriesením stal ich osobným Spasiteľom. Cirkev bratská patrí medzi malé protestantské cirkvi vyznávačského (evanjelikálneho) typu. Vznikla v druhej polovici 19.storočia z duchovných prebudení a misijnou prácou anglosaských prebudeneckých cirkví. Hlási sa k starokresťanským vyznaniam viery, k duchovným odkazom českej a svetovej reformácie. V svetovej reformácii je to vyzdvihnutie nášho spasenia jedine vierou v Ježiša Krista podľa Svätého Písma. V českej reformácii podľa Jednoty Bratrské s dôrazom na opravdivý kresťanský život, s dôslednou disciplínou nad svojimi členmi v svetle Biblie ako službou členom k sebapoznávaniu a k naprávaniu zo svojho blúdenia. V Cirkvi bratskej vyznávame vieru v jednu všeobecnú apoštolskú cirkev. Nepovažujeme svoju cirkev za jedine správnu a dokonalú.
Na Slovensku vznikli prvé zbory Cirkvi bratskej v Prešove (1923) a v Bratislave (1926). Vznik nášho zboru v Košiciach zapadá do rámca duchovnej práce v Prešove. Na vznik samostatného zboru v Prešove mali v tom čase vplyv tri faktory. Bola to misijná práca Cirkvi bratskej, ďalej pôsobenie „Modrého kríža“ ako misijného spolku Evanjelickej cirkvi aug. vyznania a návrat duchovne prebudených jednotlivcov z USA. V Košiciach bol ustanovený Zbor Cirkvi bratskej v r. Základným spoločenstvom v Cirkvi bratskej (CB) je zbor. Celocirkevná konferencia má rozhodujúcu právomoc vo veciach vieroučných, mravoučných, koncepčne teologických a vyučujúcich, organizačných, riadiacich a hospodárskych.
Cirkev bratská má dve sviatosti: sviatosť Večere Pánovej (Eucharistia) a sviatosť krstu. Sviatosť krstu sa vysluhuje predovšetkým pri prijímaní nových členov na vyznanie viery, alebo aj novorodencom, na požiadanie veriacich rodičov - členov CB. V cirkvi je bežnou praxou požehnávanie novonarodených detí. U osôb pokrstených v iných kresťanských cirkvách sa tento krst uznáva ako platný i pre členstvo v CB. Sviatosť sv. Večere Pánovej sa vysluhuje pod spôsobom chleba a vína veriacim členom zboru, prípadne iným veriacim pokiaľ o to požiadajú.
K pravidelným stretnutiam zboru patrí nedeľné stretávanie sa k zvestovaniu Božieho slova, raz mesačne je veriacim vysluhovaná Večera Pánova. V týždni sa koná biblické vyučovanie veriacich k prehĺbeniu biblického poznania, stretávanie mládeže, tiež nedeľná škola pre deti a dorast. Na pôde nášho zboru sa venujeme práci s mladými rodinami. Stretnutia sa konajú pravidelne raz v mesiaci. Tieto sú vždy tematicky zamerané - jednak na manželské vzťahy, ale aj na zdravé vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Zbor sa venuje tiež pastoračnej práci, hlavne vzťahom ku starším ľuďom. Zabezpečujeme ich pravidelný dovoz a odvoz na spoločné bohoslužby. Osobitosťou nášho zboru je Klub rómskych detí pri našom zbore, kde sa týždenne stretáva pravidelne okolo 40 rómskych detí k spoločným hrám, vedeniu k zmyslu života a morálnym hodnotám, čerpaným z kresťanstva. Počas leta organizujeme s nimi týždenný letný pobyt v prírode.
K spoločnému životu medzi cirkvami prispieva pracovné pole Ekumeny, ktoré vytvára priestor pre rozhovor k vzájomnému obohateniu a odbúravaniu predsudkov nahromadených z minulosti. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, otvorenosti a dobrej vôle. Nejde len o naše ľudské dohovorenie sa , ale o zápas podriaďovania sa Ježišovi Kristovi ako jedinej Hlave Cirkvi, o presadenie jeho práva a nárokov na nás. Zodpovednosť pred Pánom nás vedie, aby všetko bolo skúmané vo svetle ducha Písma, ducha pravdy, lebo tak sa otvárame pre pôsobenie Ducha svätého, ktorý nás vedie do jednoty s Kristom.
Stručná história zboru Cirkvi bratskej na Starej Turej
Zbor Cirkvi bratskej na Starej Turej bol transformovaný z pôvodného abstinentského spolku Modrý kríž, ktorý bol založený roku 1897 sestrami Máriou (1858 - 1924) a Kristínou (1860 - 1936) Royovými. Tie ako dcéry evanjelického farára Augusta Roya prijali do svojho života prebudenecké myšlienky. Znamená to, že Ježiša Krista začali považovať za dôležitého nielen v cirkevnom, ale aj v občianskom a osobnom živote. Stal sa im Záchrancom a Pánom pri všetkej ich práci a myslení.
Zmena myslenia sa stala impulzom k ich práci s deťmi a mládežou. Najprv sa venovali deťom podomových obchodníkov, ktorí v letnej sezóne cestovali po celom Rakúsko-Uhorsku. Táto práca prerástla do pravidelného stretávania a duchovného vzdelávania pri piesňach a Božom slove. Prítomné neboli už len deti, ale ľudia všetkých vekových kategórií. Kvôli právnej ochrane bol pre túto činnosť založený už spomínaný abstinentský spolok Modrý kríž.
Kvôli účinnej práci so sirotami získali sestry Royové roku 1901 dom, ktorý nazvali Útulňa. Neskôr, roku 1926, sa z kapacitných dôvodov presťahovali do inej budovy, zvanej Chalúpka. Keďže najbližšia nemocnica sa v tom čase nachádzala v Trenčíne, postavili roku 1911 na Starej Turej nemocnicu. Roku 1912 zastrešili výkon opatrovateľskej služby chorým a deťom diakoniou. Diakonky vykonávali svoju prácu v nemocnici aj v Útulni bezplatne. Pri všetkých potrebách boli odkázaní na dobrovoľné dary.
Roku 1933 pribudla ďalšia budova, Domov bielych hláv, kde boli ubytovaní starí ľudia odkázaní na cudziu pomoc. Cez duchovnú prácu na Starej Turej boli ovplyvnení mnohí ľudia po celom Slovensku, v Maďarsku, dokonca aj v Juhoslávii. Dialo sa to cez kolportérov (putujúcich predavačov duchovnej literatúry, hlavne Biblií) a misionárov.
Politické zmeny vo februári 1948 priniesli aj zákaz vykonávania náboženskej činnosti všetkým spolkom. To sa vzťahovalo aj na spolok Modrý kríž. Hľadali sa teda cesty k riešeniu situácie. Odlišný spôsob duchovnej práce a niektoré teologické dôrazy, navyše v ťaživej politickej situácii, neumožnilo dohodu vnútrocirkevnej práce v Evanjelickej cirkvi a. v.
Pôvodná zhromažďovacia miestnosť pre cirkevné účely stála v radovej zástavbe hlavnej ulice Slovenského národného povstania, oproti budove bývalej meštianky. Vzhľadom na pripravovanú asanáciu budovy, v ktorej bývali pobožnosti, sa museli podniknúť kroky pre nové riešenie. Po dlhom hľadaní a prieťahoch spôsobených vtedajšou politickou situáciou, podarilo sa nájsť pozemok na hornom konci Starej Turej v blízkosti železničnej trate, na ktorom stála stará chalupa. Tam bol v rokoch 1982 - 1984 svojpomocne postavený nový kostol. Posviacka budovy bola 4. - 5. augusta 1984. Stavbu navrhol Projektový ústav kultúry v Bratislave formou verejnej súťaže. Autorom víťazného projektu sa stal Ing. arch. Žitňanský, vedúcim stavby bol Ing. Milan Jurčo.
Pôdorys budovy má tvar pravouhlého rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou prepony 52 metrov. Je postavená v modernom štýle. Hlavná zhromažďovacia sála má polkruhový tvar, tak sú tiež upravené lavice na sedenie. Celý bohoslužobný priestor je zariadený veľmi jednoducho. Na mieste oltára stojí, tiež v polkruhovom výklenku, jednoduchý kríž. Pred ním sa nachádza pódium, kde je ešte murovaná kazateľnica tiež v tvare kruhu a stôl na vysluhovanie sviatostí. Pod pódiom sa nachádza zakrytá krstiteľnica veľkosti malého bazéna pre krst dospelých. Strop nad kazateľnicou a krížom má výpustok v tvare medzikružia, ktorým cez svetlík prechádza do miestnosti denné svetlo. Strop a časť stien má drevené kazetové obloženie. Miestnosť má teplovzdušné vykurovanie. Sála a chodby majú kameninovú travertínovú podlahu. Budova je riešená viacúčelovo. Je tam kuchyňa a menšia zhromažďovacia sála, kde sa môžu konať svadby, prednášky, vzdelávacie stretnutia a akcie rôzneho druhu. Využiť sa dá aj priestranná chodba. Na poschodí sa nachádzajú menšie miestnosti, ktoré slúžia ako kancelárie a miestnosti pre nedeľnú školu. Súčasťou budovy sú tiež dva farské byty a jeden malý, využívaný na prechodné ubytovanie a návštevy. K objektu kostola patrí aj terasovitá, prudko stúpajúca záhrada.
Cirkev bratská v Leviciach
Mesto Levice a jeho okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a silným duchovným zázemím. Táto oblasť bola svedkom mnohých významných udalostí a dala svetu niekoľko osobností, ktoré sa zapísali do dejín cirkvi a náboženstva.
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov - repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké.
Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č. V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu.
V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov - novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie.
Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml.
V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome - pomoc pre núdznych. Senior Garden - domov pre seniorov. V r. 2015 - 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann.
Kazateľská stanica v Hermanovciach nad Topľou
V Hermanovciach nad Topľou vznikla koncom 50. rokov minulého storočia kazateľská stanica Cirkvi bratskej v Prešove. Začiatkom nového tisícročia si postavili modlitebňu na konci obce. Posviacka modlitebne a ustanovenie samostatného zboru sa uskutočnili dňa 21.9. 2003. Prvým kazateľom zboru sa stal Peter Prištiak.
Bohoslužby: nedeľa o 10:00 hod. Biblická hodina: piatok o 19:00 hod. Tieto aktivity sa uskutočňujú v sídle zboru (Hermanovce n.T.). Zborový dom (modlitebňa) je vybavený jedálňou a hosťovskými izbami. Každoročne sa tu uskutočňujú konferencie, semináre a pobyty zamerané na budovanie kresťanskej viery.
Vzhľadom na krásne prostredie Slanských vrchov, cirkevný zbor prevádzkuje táborisko OPÁL na pozemku za modlitebňou. Každoročne sa organizujú letné dobrodružné tábory pre deti od 12 - 17 rokov, sprístupnené širokej verejnosti. Priestory táboriska OPÁL využívajú cirkevné zbory zo širokého okolia.
Nenápadný kostol - zborový dom Cirkvi bratskej - stojí v štvrti rodinných domov neďaleko centra mesta. Jeden z príslušníkov zboru tu poskytol svoj rodinný dom, ktorý sa stal základom na výstavbu malého skromného kostola (je to hmota vpravo od vstupu). Úrady nedovolili postaviť zvoničku ani vyššiu kupolu. Napriek tomu vznikla veľmi konzistentná architektúra, v ktorej sa stiesnenosť riešila na niekoľkých miestach horným osvetlením (napr. nad oltárom v hlavnej sále). Tým sa architektovi podarilo dosiahnuť sústredenú zvnútornenosť, ktorá konvenuje orientácii zboru veriacich bratskej cirkvi.