Tohtoročné vianočné trhy v Piešťanoch mali zažiť novinku v podobe Krampuslauf - pochodu čertov. Odvolávajú sa pritom na ľudovú tradíciu z alpských oblastí, ktorá sa však vyvinula do modernej podoby.
Avizovaný pochod čertov sa stal rýchlo témou medzi obyvateľmi. Kriticky sa k podujatiu vyjadril aj piešťanský dekan Jozef Gallovič. Pre portál pnky.sk povedal, že sa pridáva k mnohým občanom, ktorých prekvapila a pobúrila pripravovaná satanská šou. „Po pozretí videí zo zahraničia je toto podujatie už veľmi ďaleko od pôvodného významu.
Na predstaviteľov mesta apelovala aj Lucia Drábiková, poslankyňa Trnavského kraja. „Tento typ podujatia je úplne nekompatibilný s atmosférou Adventu, ktorý má ľudí pripravovať na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista.
Hoci petíciu proti pochodu čertov podpísalo za posledných päť dní už viac ako 1 700 ľudí, nepochybne sa niektorí obyvatelia Piešťan na akciu tešia. Ako bude akcia v nedeľu napokon vyzerať, zostáva otázne, keďže sa bude v našich končinách konať prvý raz. Organizátori nevedia odhadnúť ani záujem.
Organizátori piešťanského pochodu čertov sa odvolávajú na rakúsku tradíciu. Dokonca v samotnom Rakúsku spôsobujú pochody krampusov problémy. K výtržnostiam dochádza každoročne. Ani tento rok nebol výnimkou. Úrady v niektorých rakúskych mestách a obciach sprísnili bezpečnostné opatrenia pri pochodoch čertov. Ako informoval český Týden, v Korutánsku sa museli tento rok „čerti“ pred vystúpením registrovať a podrobiť sa testu na alkohol. Ide o reakciu na rastúci počet incidentov.
Vianočný trh v Rakúsku
Vianoce a tradície
Vianoce patria podľa etnologických výskumov medzi najdôležitejšie cirkevné sviatky kalendárneho roka. Zábavné veštenie, obradné jedlá či vinše ako tradičné zvyky pretrvávajú v mnohých domácnostiach ako ich neodmysliteľná súčasť.
Etnológovia však v prežívaní Vianoc zaznamenali viacero zmien. "Za posledné storočie sa tradičné obrady rapídne zmenili. Svet sa individualizoval, každý má inú predstavu o trávení sviatočného času, " konštatovala pre TASR etnologička Viera Feglová . Podľa nej súčasným sviatkom chýba najmä dôležitý a jedinečný "moment prekvapenia". "Nie nadarmo skrývame pred malými deťmi vianočný stromček, tajne ho ozdobujeme. "
Sviatočné chvíle podľa profesorky etnológie zovšednieva najmä spotrebné správanie sa spoločnosti a veľké nákupy v preplnených obchodoch. "Pre mňa osobne je katastrofické, keď začiatkom októbra sú v obchodoch vianočné ozdoby. Je to predčasné. " Etnologička ďalej upozornila, že vymizla aj niekdajšia atmosféra adventu a s ním spojeného pôstu. "Tie štyri týždne adventu mali človeka vtiahnuť do meditácie, pripraviť na sviatočnú chvíľu. "
V minulosti boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, svadby, ľudia sa orientovali skôr na duchovné než svetské záležitosti. Aj v súčasnosti tento zákaz čiastočne platí, podľa etnologičky sú zábavy a cirkevné sobáše tabu najmä na vidieku.
Odborníčka skúmajúca zvyky ocenila, že práve na Vianoce sa stále zachováva pomerne dosť tradícií. Tie sa týkajú predovšetkým úpravy stola, spoločného jedenia, jedálneho lístka. "Pre každú rodinu je pomerne dosť dôležité ritualizovať si kontinuitu rodiny tradíciami, " poznamenala. Štedrovečerné večere, úkony pri večeri a rituály odrážajú napríklad pôvod manželov. "Každá rodina si musela vytvoriť svoj scenár, svoje menu, ktoré obidvoch manželov nejakým spôsobom spája s ich rodinou, " poznamenala.
Hoci drvivá väčšina Slovákov konzumuje 24. decembra rybu so šalátom, výber pečiva, ale predovšetkým polievok sa podľa odborníčky značne líši.
Mnoho tradičných úkonov na Vianoce vymizlo alebo sa zmenilo aj vplyvom nových zamestnaní obyvateľstva. Etnologička vysvetlila, že európska kultúra sa riadila podľa roľníckeho kalendára. Zvyky boli preto orientované hlavne na zabezpečenie zdravia, úrody, súdržnosti rodiny, lokálneho spoločenstva. Staršiu vrstvu obyčajov na konci roka tvorili obrady, magické úkony či zákazy.
Zamerané boli aj na pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky. Predpovedali sa nimi úroda, vydaj, narodenie a úmrtie členov rodiny. Kým na dedinách sa roľníci orientovali na zabezpečovanie úrody, v mestách fungovali skôr prejavy spoločenskej participácie, charity či aktivity spolkov a remeselníckych združení. "Obyvatelia miest pestovali namiesto orientácie na agrárny svet prejavy spoločenskej participácie. V súčasnosti sa to premietlo napríklad do populárnych vianočných trhov, " upozornila odborníčka.
Podľa nej vianočné trhy v mestách sú príležitosťou na stretnutie ľudí, ktorí sa dlho nevideli a nemusí to byť len "o konzume". Podľa nej totiž existuje snaha mať okolo seba okruh známych, blízkych práve na Vianoce a porozprávať sa napr. aj pri punči.
Na vidieku aj v mestách ľudia dbali počas sviatkov narodenia Krista aj na uctievanie predkov. "Kult predkov bol v minulosti veľmi silný. Aj v súčasnosti sa prestrie človeku, ktorý z rodiny odišiel. Súvisí s tým aj návšteva cintorína na Vianoce, na hroby sa dávajú malé stromčeky a takým spôsobom sa pripomínajú predkovia, " opísala etnologička.
Počas sviatkov bola dôležitá aj návšteva kostola, cirkevná hudba a modlitby. Práve modlitby sú podľa etnologičky vnímané ako začiatok štedrej večere aj u tých, ktorí nie sú hlboko veriaci.
Novým javom, ktorý zaznamenali etnológovia, je aj dôraz na výzdobu vianočných stromčekov. "Už nastupujú experti, ktorí hovoria o tom, aká bude tohtoročná výzdoba Vianoc, v akých farbách, tak ako móda, " konštatovala Feglová. Sú podľa nej ľudia, ktorí sa riadia takouto módou, existujú však aj takí, ktorí sa vrátili k tradičnej výzdobe a siahajú napr. po slamených ozdobách a potom je ďalšia skupina, ktorá uchováva staré 30-40-ročné vianočné ozdoby pripomínajúce detstvo.
Forma darčekov pod stromček sa podľa etnologičky takisto zmenila. "V minulosti to boli drobnosti - jabĺčko, nejaké hračky, ktoré sa vystružlikali. Dnes sú to často obrovské dary. "
Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu, 25. december bol oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka. Cirkev ho za deň narodenia Ježiša Krista ustanovila v 4. storočí. V cirkevnom kalendári trvá vianočný cyklus od 24. decembra do 6. januára (Traja králi).
Aj keď vianočné a novoročné sviatky momentálne vo veľkej miere sprevádza materiálno, ich hlavný odkaz je úplne iný. Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Ružinovské Echo hovorí, že tento čas by sme mali venovať najmä našim blízkym.
To, že vianočné sviatky spred desiatok rokov a tie súčasné sú odlišné, je zrejmé. Sme Ružinovčania, dnes hrdí obyvatelia krásnej Bratislavy. Po II. svetovej vojne tu začala masívna bytová a priemyselná výstavba, s čím súvisel aj príchod množstva ľudí z rôznych kútov Slovenska a máme tu aj veľa cudzincov.
Posledné roky, najmä „vďaka“ covidu, máme sviatky ochudobnené o spoločné slávenia v širšom rodinnom kruhu. Pred Vianocami je obdobie štyroch týždňov, kedy slávime advent. Má to byť čas, kedy sa stíšime a pripravujeme na Vianoce. Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký.
Vytvorenie adventného venca sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) bolo typické tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ľudia tiež verili, že okolo sviatku svätej Lucie (13. decembra) vrcholia stridžie dni. Na Luciu sa vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo.
V súčasnosti sa však akosi vytráca to čaro Vianoc - v podstate si akoby často na sviatky spomenieme až 24. decembra. K príprave na Vianoce napríklad aj v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale takisto v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Už aj u nás sa stalo tradíciou, že približne od začiatku adventu sa v mestách uskutočňujú vianočné trhy.
Najstaršie takéto trhy poznáme z krajín hovoriacich po nemecky. História drážďanských vianočných trhov napríklad siaha až do roku 1434, viedenské trhy sa datujú dokonca od roku 1294. V Bratislave jestvoval cech medovnikárov už v 14.
Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníkmi či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, ktoré sa kupovali.
Výprava za vianočným stromčekom do lesa v minulosti utvárala predvianočnú náladu. V mestách bola tradícia iná, stromčeky sa predávali na trhu a najčastejšie sa pripravovali v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. Na štedrovečernom stole by nemalo nič chýbať - rozkrojené jablko naznačuje zdravotný stav, peniaze či šupiny zase financie.
Štedrý deň 24. decembra bol vždy plný obyčají a obradov. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával tzv. malý pôst, ktorý vyvrcholil na Štedrý deň. Mäso sa zväčša jedávalo až na prvý vianočný sviatok. So samotnou polnocou sa spája aj svätá omša.
Čo si však z Vianoc môžu zobrať tí, ktorí nie sú veriaci? Vianoce sú sviatkami pokoja, v minulosti sa napríklad počas Vianoc uzatváral dočasný mier medzi bojujúcimi stranami. Bolo by veľmi príjemné, keby sme si aj v dnešnej dome užili prítomnosť našich blízkych s láskou a pokojom.
Kedysi sa štedrovečerný stôl omotával reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy. Reťaz symbolizovala súdržnosť rodiny. Bolo by príjemné, keby si pred štedrou večerou členovia rodiny poďakovali za všetko dobré, čo ako rodina počas roka spolu zažili a povzbudili sa do ďalších dní.
Snahy o potlačenie Vianoc v minulosti a súčasnosti
Nepriateľstvo voči Vianociam nie je nové. Tento sviatok iritoval vždy, či už pohanov, protestantov, liberálov alebo komunistov. V komunistickom „tábore“, ako ho súdruhovia nazývali, sa najprv snažili Vianoce potlačiť (viď Sovietsky zväz, kde prevzala úlohu Vianoc oslava Nového roku; a pre mnohých Rusov túto úlohu hrá dodnes). V strednej Európe to hneď „vzdali“ a sústredili sa radšej na zmenu obsahu vianočných sviatkov.
Príkladom išiel súdruh Zápotocký, ktorý vo svojom slávnom vianočnom prejave z 50. rokov odhalil, že „… buržoázia preto vymyslela Ježiška, ktorý sa narodil v chlieve, aby si robotnícka trieda zvykala na život ako v chlieve.“ A radostne dodal, že „… doba sa mení. Ježiško dospel, narástla mu sivá brada, má teplý kožuch a volá sa Dedo Mráz. … Prichádza k nám zo Sovietskeho zväzu a na cestu mu nesvieti jedna „betlehemská“ hviezda, ale tisíce červených hviezd na našich znárodnených fabrikách.“
Táto koncepcia „Deda Mráza“ sa s drobnými zmenami zachovala až do roku 1989, a to predovšetkým na „klérofašistickom“ Slovensku, pretože tam od Ježiška a sv. Mikuláša hrozilo väčšie nebezpečenstvo. V Česku sa sv. Mikuláš ako folklórna figúrka smel objavovať v televíznych komédiách a rozprávkach.
Každý rok nám teta hlásateľka v televízii oznámila, že sa blížia „sviatky zimy“ a deti písali do televízie, aby im pustili na tie „sviatky zimy“ Winetoua a Old Shatterhanda. Doma však potom väčšina obyvateľov neslávila ohlasované „sviatky zimy“, ale Narodenie Nášho Pána Ježiša Krista, vrátane komunistov.
Po nežnom prevrate sa všetci nahrnuli do kostolov. Niektorí preto, aby sa po 40-tich rokoch pozreli, či to tam vyzerá rovnako, ako keď tam boli naposledy (nevyzeralo), súdruhovia, učitelia a štátni úradníci preto, lebo sa už nemuseli skrývať pred nadriadenými (boli tam totiž aj tí nadriadení), nuž a obyčajní kresťania s naivnou vierou, že sa skončili zlé časy.
Prešlo 30 rokov a na tom Západe, ktorí si kresťania vo východnej Európe tak idealizovali, sa odohráva vojna proti Vianociam v takom rozsahu, o akom sa súdruhom v strednej Európe (Sovietsky zväz bol niečo iné) ani len nesnívalo. Veď komu by vtedy napadlo, že aj súkromná zmienka o Vianociach by mohla nejaké indivíduum urážať natoľko, že poženie kresťana pred súd. Na Západe to dnes nie je nič neobvyklé.
To, že prvé na rane sú štátne inštitúcie a verejné priestory, je samozrejmé, tie mal pod kontrolou aj súdruh. V USA, Kanade či EU sa tým pádom rozpútal hotový hon na Vianoce. V snahe (umelej alebo vážne myslenej), aby sa žiadna menšina necítila urazená a diskriminovaná, je verejná prezentácia Vianoc systematicky potláčaná. Už v 70. rokoch sa medzi ľavičiarmi v anglofónnom priestore, kde pomenovanie Vianoc - Christmas, obsahuje meno Ježiša Krista, rozšírila móda vynechávať toto meno a používať skrátené označenie „X-mas“. To však bol len začiatok.
Postupom času, s prílivom imigrantských más, ktoré mali nahradiť ako noví revolucionári v predstavách neomarxistov bývalú revolučnú robotnícku triedu, sa verejné slávenie Vianoc začalo vnímať ako urážka iných náboženstiev, agnostikov a ateistov. Štátna moc, okupovaná ľavicovými liberálmi v celom euroatlantickom priestore, sa rozhodla rázne zakročiť.
Najprv sa začalo v školách. Každoročné vianočné besiedky sa stali údajnou nočnou morou pre malých moslimov a tak, aby nedochádzalo ku konfliktom s moslimskou komunitou, boli besiedky zrušené. Námietka, že malý moslim nemusí predsa na besiedku ísť, bola diskriminačná, lebo tým pádom by bol vyčlenený z kolektívu. Čiže zrušiť. Prípadne nahradiť školením o židovskom sviatku Chanuka alebo africkom sviatku Kwanzá.
Samozrejme, aj tieto trendy majú svoju avantgardu. Ako vždy - od 60. rokov sú to práve univerzity, liahne ľavicového extrémizmu, ktoré prídu s nejakým duchaplným nápadom. Najprv to boli len samotní ľavicovo-liberálni študenti, avšak ako starli a prevzali funkcie po starých profesoroch, stal sa ich postoj oficiálny. Už v roku 1988 dekan Michiganskej právnickej školy zakázal spev vianočnej hudby.
Potom nasledoval verejný priestor. Štát ruka v ruke s biznisom postupne vytlačil Vianoce. Štát s odvolaním sa na sekulárny charakter spoločnosti a biznis s odvolaním sa na diskrimináciu zákazníkov. Štátni zamestnanci dostali zákaz verejnej prezentácie Vianoc a z obchodných domov zmizli betlehemy, ktoré tam ešte pred 30-timi rokmi bežne figurovali.
Začali sa tlačiť pohľadnice, na ktorých je napísané slovné spojenie „sezónne sviatky“, čo je názov tak neutrálny a impotentný, že prekonal ešte aj komunistické „sviatky zimy“.
Niežeby predtým po amerických supermarketoch nepobehoval protestantsko-slobodomurársky Santa Claus, ktorý akoby z oka vypadol sovietskemu Dedovi Mrázovi, len držal v ruke Coca-Colu a na cestu mu nesvietili červené znárodnené hviezdy, ale biele a žlté. Avšak dnes sa vníma akákoľvek zmienka o Vianociach ako faux pas. A tlak sa stále zväčšuje.
Politici, aj tí tzv. kresťanskí, ak už majú tú odvahu verejne sa prezentovať na nejakej vianočnej oslave, tak sa zároveň zúfalo tlačia na všetky oslavy iných náboženstiev či etník, len aby odčinili svoju vinu a dali jasne najavo, že síce sú kresťanmi, ale ak by to bolo nutné pre dobro demokracie a slobody, tak sa stanú hocičím ďalším.
Poslednou stavovskou skupinou, ktorá ešte nepresedlala na „politicky korektné“ Vianoce sú kňazi. Avšak podľa toho, ako sa dokonale prispôsobili liberálnemu svetu, by sa dalo skôr usudzovať, že jediné, čo im v tom bráni, je ešte zvyšok profesionálnej cti, ktorá im velí, že predsa nemôžu brať peniaze za niečo, čomu by neverili. Aj keď, kto vie? Stačí si pozrieť nižšie kňaza z Cremony.
Vo Veľkej Británii platí už od roku 2006 zákaz pre všetkých štátnych zamestnancov „naznačovať“ kresťanský obsah vianočných sviatkov. Zákaz zahŕňa aj posielanie pohľadníc, na ktorých je uvedené slovo „Christmas“. Aby nikto neupadol do pokušenia, nechávajú si štátne inštitúcie, počnúc parlamentom a končiac miestnou poštou, tlačiť politicky korektné pohľadnice.
V roku 2009 boli vianočné trhy v škótskom meste Dundee premenované na „trhy zimných svetiel“.
Anglický Červený kríž (!) zakázal v roku 2010 vo svojich pobočkách betlehemy a stromčeky. Jeho pracovníci majú zakázané akékoľvek kresťanské symboly. Nakoniec sa pravdepodobne premenujú.
V roku 2012 sa mestská rada v Bruseli rozhodla, že nepovolí postaviť tradičný vianočný strom na námestí, pretože by mohol dráždiť moslimov. Stromček bol nahradený kovovou svietiacou konštrukciou. Nakoniec sa však moslimovia pokúsili aj tento „strom“ vyhodiť do vzduchu, ale výbušnina bola príliš slabá.
Vianočný stromček
V roku 2013 bolo obyvateľom berlínskej štvrte Kreuzberg odporúčané, aby neoslavovali Vianoce, lebo to uráža miestnych Turkov.
V tom istom roku poslala vláda španielskej provincie Astúria školám obežník s nariadením, aby vyškrtli názov „vianočné prázdniny“. Majú byť nazývané „zimnými“. Astúrčanov však predbehli o pár týždňov vo Valónsku.
Kňaz v talianskom meste Cremona rozhodol v roku 2016, že na miestnom cintoríne už nebude tradičný betlehem, pretože by to mohlo uraziť moslimov, hinduistov a ateistov.
Vo Francúzsku platí od 6. októbra 2017 nariadenie, ktoré zakazuje stavať betlehemy na verejných priestranstvách. Iniciatíva vzišla z Asociácie francúzskych starostov, ktorí argumentovali lojálnosťou k hodnotám Republiky. Poukázali na proticirkevný zákon z roku 1905, ktorý zakazuje akýkoľvek náboženský symbol na verejných miestach.
Kurióznu formu korektného šialenstva predviedol obchodný reťazec Tesco v Spojenom kráľovstve. V roku 2017 v jeho vianočnej reklame vystupovala moslimská rodina namiesto kresťanskej. Mladá moslimka držala v ruke papierovú (100 % ekologickú) tašku s nápisom: „Každý je vítaný“. Na námietky kresťanov zástupcovia Tesca odpovedali, že: „Vianoce si môžu užiť všetci, bez ohľadu na náboženské vyznanie.“
Podobných bláznovstiev je plný celý „euroatlantický“ priestor. Čo tomuto teroru chýba zatiaľ na krvavosti, to doháňa neuveriteľnou hlúposťou.
Na preslávenom vianočnom trhu v nemeckom vidieckom meste Bordesholm sa už viac ako polstoročie predávajú domáce koláče, ktoré vyrábajú miestni obyvatelia, prevažne ženy. Tento zvyk sa však má v roku 2024 zrušiť, pretože je v rozpore s nariadením, ktoré vydal Brusel, konkrétne s Nariadením EÚ č. Vidiecke ženy tak dostali zákaz : „Koláče či torty upečené doma sa nesmú predávať na trhu. Nariadenie o výnimkách, ktoré už vo všeobecnosti existuje pre malé podujatia organizované v kluboch, škôlkach, školách a farnostiach alebo pouličných festivaloch, sa nemôže vzťahovať na Bordesholm. „Zákon je zákon,“ povedal. „Pre nás je to facka,“ povedal hlavný organizátor podujatia.
Obmedzenia predaja na trhoch v Trenčíne
Podľa najnovšieho rozhodnutia samospráva predaj nápojov a jedál pred prevádzkami na verejných priestranstvách bez výnimky obmedzí v čase spomínaných mestských trhov. „Mesto Trenčín nevydá v týchto prípadoch súhlas na osobitné užívanie verejného priestranstva a ambulantný predaj pre poskytovanie pohostinských a reštauračných služieb, rýchleho občerstvenia a stravovania. Toto opatrenie sa týka predaja jedál a nápojov na verejných priestranstvách, nakoľko im nebude povolený záber verejného priestranstva,“ povedala hovorkyňa s tým, že prevádzky však môžu aj naďalej využívať formu napríklad okienkového predaja.
Teplé nápoje si budú môcť na trenčianskych trhoch kúpiť ľudia už len od stánkarov. (Zdroj: JURAJ MAJERSKÝ)
Toto nariadenie sa týka i iných jarmočných podujatí, ktoré mesto na Mierovom námestí bude organizovať. Samotní prevádzkari sú z tohto zákazu pobúrení, hovoria o diskriminácii domácich predajcov. Taktiež podľa nich hrozí aj to, že si Trenčania za punč tento rok priplatia.