Grécko je krajina s bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s náboženstvom. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov.
Interiér Metropolitnej Katedrály v Aténach
Historické Korene a Vývoj
Gréci sú národ, ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne. Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše.
Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko.
Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských tradícií, ale aj z antiky. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálna je aj ľudová a populárna hudba (Syrtaki, Chassapiko, Tsifteteli), národné jedlá, no aj mestská a každodenná kultúra.
Grécka Gréckokatolícka Cirkev
Grécka gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu (gréckokatolíckych cirkví). Je teda súčasťou Katolíckej cirkvi, uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža a jej vierouka je identická s rímskokatolíckou.
Pri bohoslužbách však, podobne ako ostatné východné katolícke cirkvi, nepoužíva rímsky obrad, ale jeden z východných obradov. V prípade Gréckej gréckokatolíckej cirkvi je ním byzantský obrad vo svojej gréckej verzii, takmer identický s tým, v ktorom slávia bohoslužby grécke pravoslávne cirkvi.
Grécka gréckokatolícka cirkev vznikla vďaka činnosti katolíckych misionárov v 19. a 20. storočí medzi duchovenstvom a veriacimi gréckych pravoslávnych cirkví, najmä Konštantínopolskej pravoslávnej cirkvi. Podarilo sa vytvoriť niekoľko malých gréckokatolíckych komunít napr. v Istanbule, východnej Thrákii (dnes európska časť Turecka) i na území dnešného Grécka.
Pre týchto veriacich vytvoril pápež sv. Pius X. v roku 1911 apoštolský exarchát so sídlom v Istanbule. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom po grécko-tureckej vojne začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia sa väčšina gréckych gréckokatolíckych veriacich vysťahovala z Turecka.
Gréckokatolíci z Istanbulu sa usadili v Aténach a veriaci z východnej Thrákie v severogréckom meste Giannitsa, kde už predtým vznikla malá gréckokatolícka komunita. V roku 1932 sa exarchát rozdelil na dva nové apoštolské exarcháty: jeden v Grécku (so sídlom v Aténach) a druhý v Turecku (so sídlom v Istanbule).
V súčasnosti má Grécka gréckokatolícka cirkev 2 330 členov (2006). Väčšina z nich žije v Grécku (2300), najmä v Aténach. Mimo Atén existujú grécke gréckokatolícke komunity v severogréckej Giannitse a v Nea Makri blízko Atén. Gréckokatolícka kaplnka sa nachádza aj na ostrove Syros v Egejskom mori (Syros je najkatolíckejšou časťou Grécka - až 40% obyvateľov ostrova je rímskokatolíckeho vyznania). V Turecku žije len 30 gréckych gréckokatolíckych veriacich.
Apoštolským exarchom katolíkov gréckeho obradu v Grécku so sídlom v Aténach je biskup Dimitrios Salachas (nar. 1939). Do funkcie exarchu ho pápež Benedikt XVI. vymenoval 23. apríla 2008. Za biskupa bol vysvätený 24. mája 2008. V pastorácii mu pomáha niekoľko kňazov. Apoštolský exarchát v Turecku je nielen bez exarchu ale jeho 30 veriacich nemá k dispozícii ani kňaza.
Vplyv Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev. V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu.
Neskôr po udelení autokefality Srbskej pravoslávnej cirkvi v roku 1219 postupne ako sa srbský národ sťahoval pred Turkami na sever do Uhorska a zakladal tam nové cirkevné obce, Srbská jurisdikcia naberala väčší priestor a význam v uhorských dejinách.
Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci. Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska.
Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.
V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. Napríklad na Muránskom hrade chrám svätého Nikolaja, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, Beňuš, Rejdová, Dobšiná, Vernár.
Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.
Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. (Crnojevič) presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska. Z toho je vidno, že pravoslávni veriaci v Uhorsku, teda vrátane Slovenska, cirkevno-právne boli súčasťou Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Podľa schematizmu karlovackej metropolie vydanom v roku 1910, kde sa uvádza stav Cirkvi z roku 1905 na teritóriu dnešného Slovenska, pravoslávni veriaci žili takmer vo všetkých väčších mestách západného a stredného Slovenska.
Napríklad v Komárne a Trnave mali aj svoj chrám. Podľa tohto schematizmu pravoslávni veriaci žili v župách: užhorodská, zemplínska, novohradská, komárňanská, bratislavská, zvolenská, nitrianska, trenčianska, liptovská, oravská a hontianska.
V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Hoci Pravoslávie administratívne bolo potláčané, v národe stále žilo. Veriaci ľud pri bohoslužbách používal pravoslávne bohoslužobné texty, ktoré vyjadrujú učenie pravoslávnej viery.
Lásku k Pravoslávnej cirkvi a jej tradíciu vštepovali ľudu aj národní buditelia a osvetoví pracovníci. Ďalšími obdivovateľmi pravoslávia boli J. Kollár, J. M. Hurban, J. Francisci, S. H. Vajanský, J. Záborský, S. Tomášik, historik F. V. Sasínek a ďalší.
Všetci videli v Pravoslávnej cirkvi oporu pre zachovanie slovanskej identity a budúci všestranný rozvoj slovenského národa.
Chrám v Prešove
Súčasnosť Gréckej Ortodoxnej Cirkvi
Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev.
| Charakteristika | Hodnota |
|---|---|
| Štátne zriadenie | Republika |
| Hlavné mesto | Atény |
| Najvýznamnejšie mestá | Atény, Solún, Pireus |
| Počet obyvateľov | 10 668 354 |
| Urbanizácia | 65,2% |
| Náboženstvo | Pravoslávne 98%, islamské 2% |
| Rasové a národnostné zloženie | Gréci 95%, Macedónci 1%, Turci 1%, Cigáni 1%, iné 2% |
| Priemerná dĺžka života | Muži 75 rokov, ženy 80 rokov |
98% Grékov vyznáva grécku ortodoxnú byzantskú kresťanskú cirkev.
Pravoslávna cirkev vysvetlená za 2 minúty
tags: #orientalna #ortodoxna #cirkev