Katedrála svätého Jána Krstiteľa patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby s bohatou históriou a pozoruhodnou architektúrou. V tomto článku preskúmame históriu a architektonické skvosty katedrál zasvätených svätému Jánovi Krstiteľovi nachádzajúcich sa v rôznych kútoch Európy a Slovenska.
Milánsky dóm, jeden z najväčších kostolov na svete.
Katedrála San Lorenzo (Svätého Vavrinca) v Janove
Pri rozhodovaní, o čom písať, som si uvedomil, že som doteraz venoval nedostatočnú pozornosť môjmu obľúbenému severotalianskemu mestu, ktorým je Janov. Katedrála zasvätená sv. Vavrincovi je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou v Janove. Prvé zmienky o kostole na tomto mieste pochádzajú z 5. storočia, súčasná stavba bola zahájená okolo roku 1098 v románskom štýle, keď bol Janov významným obchodným prístavom. Katedrála bola vysvätená pápežom Gelasiom II. v roku 1118 a v súčasnej dobe je zaujímavá tým, že je zmesou rôznych architektonických štýlov.
Základ tvorí románska stavba, fasáda je gotická zo začiatku 13. storočia, zvonica a kupoly sú barokové zo 16. storočia. Fasádu katedrály zdobí kombinácia čierno-bieleho mramoru, ktorý je jedným z najtypickejších znakov janovskej stredovekej architektúry, symbolizujúci dualitu svetla a temnoty. Fasáda a hlavný portál sú bohato zdobené sochárskymi reliéfmi, na ktorých sú vyobrazené biblické príbehy a symbolika.
Katedrála San Lorenzo (Svätého Vavrinca) v Janove.
Nad portálom je veľké ružicové gotické okno a pred vchodom do katedrály stoja monumentálne sochy levov, ktoré predstavujú ochrancov katolíckej viery a janovskej moci. Na hlavných portáloch sú vyobrazenia biblických príbehov vrátane Posledného súdu a život sv. Vavrinca. Nad ružicovým oknom sú figúry anjelov a Krista Kráľa a Sudcu.
Interiér a Kaplnka sv. Jána Krstiteľa
Trojloďová bazilika s masívnymi stĺpmi, ktoré nesú oblúky a klenbu, zaujme už na prvý pohľad. Hlavný oltár je veľmi bohato zdobený, sochy sú z kvalitného mramoru a sú pozlátené. Mne učarovala samozrejme Kaplnka sv. Jána Krstiteľa, v ktorej je podľa katolíckej legendy z križiackych dôb uložená lebka svätca a spoločne s misou, na ktorej si smilnica Salome hlavu svätca odniesla. Kaplnka je bohato zdobená freskami a mramorovými reliéfmi s biblickými motívmi. Relikviu priviezli do Janova talianski johaniti (križiaci) počas jednej z výprav v 12. storočí. Sú považované za symbol ochrany mesta a jeho veriacich. Tieto predmety sú každoročne súčasťou náboženských osláv a procesií, pri ktorých ich veriaci uctievajú.
Kaplnka je zdobená bielym a čiernym mramorom, vytvárajúcim elegantný kontrast typický pre ligúrsku architektúru. Fresky na stenách zobrazujú epizódy zo života sv. Jána Krstiteľa, ako aj krst Ježiša v Jordáne a jeho smrť. Oltár je bohato zdobený reliéfmi a sochami, ktoré znázorňujú anjelov a svätcov.
Caravaggiov nádherný barokový obraz Sťatie Jána Krstiteľa.
Jedným z umelcov, ktorý vtlačil kaplnke svoju pečať bol Domenico Gagini, jeden z najvýznamnejších talianskych sochárov 15. storočia. Významné fresky v hlavnej lodi a na kupole sú dielom maliarov zo 17. a 18. storočia, ktorí sa inšpirovali barokovým umením, kraľujú maľby Luca Cambiasa a Bernarda Castella.
Umelecké prvky a zaujímavosti
Luca Cambiaso formoval nielen taliansky, ale aj španielsky barok. Jeho dramatický a expresívny štýl pripravil cestu pre Caravaggia a Rubensa. Nádherné sú totiž aj všetky architektonické prvky kostola. Kupola je navrhnutá v renesančnom štýle, veža so zvonicou dokončená v stredoveku je ikonickou časťou celého chrámu. Klenuté stropy sú pokryté freskami s vyobrazeniami svätcov a biblickými motívmi. Najvýznamnejšie sú výjavy zo života sv. Vavrinca, patróna katedrály, ktorý zomrel mučeníckou smrťou na rošte.
Zaujímavá je aj skutočnosť, že v roku 1941 Angličania ostreľovali Janov a neváhali ostreľovať aj katolícke kostoly. Kostol zasiahla strela z bojovej lode Malaya, ktorá však nevybuchla a dodnes sa nachádza v stene kostola. Považuje sa za zázrak, že náboj nevybuchol a katedrála bola zachránená. Aj nevybuchnutý náboj je symbolom ochrany mesta.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule
Neskorogotický trojloďový chrám s pretiahnutým, polygonálne zakončeným presbytériom, na juhu pristavanou Zápoľského kaplnkou, západnou emporou, na západnom priečelí s dvojicami hranolových veží a hlavným ústupkovým portálom. Pôvodne neskororománsky kostol s pôdorysom v tvare pravidelného gréckeho kríža vznikol v 20. rokoch 13. storočia. Mal transept (priečnu loď), westwerk (panovnícku kaplnku v západnom priečelí) a jednu - severnú - vežu. K severnej stene chrámu bola pristavaná aj dodnes zachovaná najstaršia románska sakristia. Do konca storočia chrám postihli dve katastrofy.
V roku 1241 bol zrejme vyplienený počas Tatárskeho vpádu do Uhorska. V roku 1289 ho zas vypálila osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Ešte do konca 13. storočia bol však chrám opravený a doplnený o druhú vežu. V 14. storočí bol rozšírený o dvojicu kaplniek, pripojených k hlavnej lodi zo severu a z juhu a o sakristiu, pripojenú k južnému podvežiu. Veľkolepá neskorogotická prestavba chrámu sa odohrala v rokoch 1462 až 1478. Na východe bolo pristavené nové presbytérium. Kaplnky s transeptom boli prestavané na bočné lode s hviezdicovou klenbou. Hlavná loď bola zvýšená a dostala krížovú klenbu. V úplnom závere 15. storočia bola k južnej laterálnej lodi pribudovaná Zápoľského kaplnka s obdĺžnikovým, polygonálne uzavretým pôdorysom, sieťovou rebrovou klenbou, vlastným chórom a sakristiou.
V 17., 18. a 19. storočí bola katedrála už len barokovo a neogoticky upravovaná. Vtedy bola postavená súčasná organová empora, severná sakristia a predsieň pred severným portálom. Pôvodný prepoštský chrám zohrával dôležitú úlohu predovšetkým ako centrum šírenia kresťanstva a kultúry v tejto časti Uhorského kráľovstva. Spolu so Spišským hradom a mestom Spišské Podhradie, ktoré je situované v údolí medzi oboma komplexami, tvorili centrum a oporu moci uhorských kráľov z rodu Arpádovcov predovšetkým v období 13. storočia.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1241 | Chrám vyplienený počas Tatárskeho vpádu do Uhorska |
| 1289 | Chrám vypálený osobnou strážou kráľa Ladislava IV. Kumánskeho |
| 1462-1478 | Neskorogotická prestavba chrámu |
| 1493-1499 | Pristavaná Zápoľského kaplnka |
| 1776 | Zriadené Spišské biskupstvo a chrám sa stal Katedrálou sv. Martina |
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave
Mesto Trnava je známe ako miesto s mnohými sakrálnymi stavbami, medzi ktorými vynikajú dve dominanty: Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Monumentálna sakrálna stavba sa vyníma na Univerzitnom námestí a v súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku.
Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril jeho výstavbu talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom v roku 1629. Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m.
Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu. Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein.
Významné udalosti
Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II.. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom. Katedrála je pre turistov otvorená sezónne. V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva Jána Pavla II.. V posledných rokoch boli zreštaurované všetky bočné kaplnky. V súčasnosti prebieha záverečná etapa komplexného reštaurovania výtvarnej výzdoby klenby Katedrály sv.
Nástenné maľby, ktoré tvoria vizuálne najdominantnejšiu súčasť valenej klenby kostola sú dielom rakuských umelcov Carla Ritzcha a Franza Iohanesa Graffensteina.
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
Katedrála sv. Emeráma v Nitre je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku. Odkazuje a nadväzuje na obdobie pôsobenia arcibiskupa Metoda, o čom svedčí bulla Industriae Tuae, vydaná pápežom Jánom VIII., roku 880. Katedrála symbolizuje učiteľský úrad biskupa.