Kostol Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom: Historický klenot Spiša

Obec Chrasť nad Hornádom je malá dedinka, avšak skutočne jedinou pamiatkou je práve rímskokatolícky farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice. V obci sa nachádza rímskokatolícky farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice. Kostol Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom je pôvodne románska stavba so štyrmi apsidami okolo štvorcovej mohutnej veže.

Názov obce Chrasť je od hustého nízkeho porastu - krovia, teda chraste. Tento názov však tiež znamená staré slovanské sakrálno-pútnícke miesto. Názov je veľmi starý a vyskytuje sa i na Morave a v Čechách. Od roku 1773 sa používali tieto tvary: Haraszt, Hrost a Hrascze, od roku 1920 už sa používal názov Chrasť.

Vznik obce Chrasť nad Hornádom podľa prvej písomnej zmienky sa datuje do obdobia po roku 1255. Išlo o územie darované komesovi Kuncovi. Jedným z ďalších písomných prameňov o obci je listina kráľovnej Alžbety z roku 1280 pod názvom Goroszt, t. j. Horoszt.

Kostolík predstavuje unikátny typ rotundy, jedinečný na území Slovenska. O jeho pôvode sa doteraz vedú diskusie, keď sa jeho predlohy hľadajú v byzantskej architektúre či v severnom Taliansku. Podobne nejasný je aj čas vzniku stavby. Odborníci rotundu datovali do intervalu od 9. storočia do konca 13. storočia. Rotunda bola dlho považovaná za kostol sv. Filipa a Jakuba, o ktorom je zmienka v listine z roku 1298.

Pôvodný kostolík bol postavený na staroslovanskom kultovom mieste najneskôr v prvej polovici 13. storočia ako kamenná rotunda so štvorcovým centrálnym priestorom a štyrmi apsidami (tzv. typ tetrakoncha). Priemer apsíd je 402 - 408 cm, múry majú hrúbku 120 cm. Na starší pôvod rotundy má podľa niektorých odkazovať aj základný modul použitý pri stavbe - karolínska stopa 33,3 cm, ako aj nálezy slovanskej keramiky z 9. - 10. storočia.

Má byzanský pôdorys v tvare rovnoramenného (ondrejského) kríža a je jedinou centrálnou románskou sakrálnou stavbou na Spiši, v takto zachovanom stave v celej strednej Európe.

Čo sa týka veže, ani tu nie sú ťažkosti s jej datovaním. Jej neskororománske okná v porovnaní s podobnými vežami v okolí sa datujú do poslednej štvrtiny 13. storočia. Ešte v druhej polovici 13. storočia bola veža nad centrálnym priestorom zvýšená o 240 cm, pričom ako stavebný materiál už bola použitá tehla. Gotická tehlová nadstavba veže sa otvára na sever, juh a východ združenými oknami s lomeným oblúkom a stredovým stĺpikom.

Románsky tvar a štvorlístkový pôdorys apsíd svedčí skôr pre 10. - 12. storočie. Historik Ivan Chalupecký na základe podobných stavieb (trikoncha S. Nicolo v Nome, trikoncha v Werden an der Ruhr, tetrakoncha z krakovského Wawelu), ktoré pochádzajú z 9. - 10. storočia predpokladá, že aj chrastianska tetrakoncha pochádza ažda až z čias Veľkomoravskej ríše. Staršie datovanie dokázal archeologický výskum.

Z obdobia gotiky sa zachovala nadstavba veže s typickými románsko - gotickými zdvojenými oknami a freska na severnej vnútornej stene veže "Vstávanie Krista z hrobu" - fragment pôvodného kristologického cyklu.

Okolo roku 1646 (uvádza sa aj obdobie 2. polovice 13. storočia alebo roky 1742 - 49) západnú apsidu zbúrali a nahradili ju pozdĺžnou loďou, čím dostala rotunda na prvý pohľad podobu klasického jednoloďového kostolíka s predstavanou vežou, ktorá je však netradične nad svätyňou. Západná apsida bola odstránená buď v čase gotickej nadstavby veže, alebo až pri prvej barokovej prestavbe v roku 1646.

Pri tejto prestavbe zaklenuli zrejme aj priestor veže, čo si vyžiadalo prelomenie nových okien oválneho tvaru, ktoré prevzali úlohu presvetlenia tohto priestoru od gotických okien. Pod barokovou loďou sa nachádza krypta, v súčasnosti už neprístupná. Nad západným vstupom sa nachádzajú podľa všetkého erby manželov Štefana Mariássyho (zomrel v roku 1749) a Žofie Kapyovej.

Súčasnú podobu kostol získal po ďalšej barokovej prestavbe dokončenej v roku 1755. Rodina Mariássy dala postaviť rodinnú hrobku a súčasnú loď kostola. Neskorobarokové bočné oltáre pochádzajú z druhej polovice 18. storočia a oltárne obrazy sú z polovice 20. storočia. Zachoval sa tiež z mobiliáru kostola barokový kalich a pacifikál. Organ je zo začiatku 20. storočia od firmy Rieger z Krnova. V roku 1950 dostala veža novú plechovú strechu, pričom bola nadstavená o cca pol metra.

V relatívne nedávnej dobe sa v obci objavil nápad zbúrať aj južnú apsidu a miesto nej pristavať sakristiu, ktorá kostolíku chýba. Kostolík je dobrom stave, zvnútra pred niekoľkými rokmi (2008) vymaľovaný. Stavba patri miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Kostolík a fara stoja na tzv. Farskej skale, strmej skalnej stene z obdobia treťohôr, ktorá je prírodnou pamiatkou. Stredové kostolíky možno nájsť aj v okolitých obciach Vítkovce, Spišský Hrušov, ako aj vežu kostola v zaniknutej dedine Miloj.

Obec leží 15 km východnej od Spišskej Novej Vsi pri železničnej trati Košice - Žilina. Kostolík je vďaka veži viditeľný už z diaľky. Prístupný je počas sv. omší, inak je celý areál zamknutý.

Priamo v obci sa nachádza chránená prírodná pamiatka „Farská skala“. V katastrálnom území obce sa nachádzajú aj ďalšie prírodné útvary ako je „Šikľavá skala“.

Podľa článku Jozefa Hanulu, akad. maliara, je poloha obce hodne romantická, malebná. Celá dedinka rozprestiera sa na skalnatej pôde vyvýšene na ľavom brehu rieky Hornadu. Na pravo vedľa trati, smerom na Košice, je „Šikľavá skala“. Hore nad ňou je „Kača džura“, z tejto diery vyteká voda a tvorí malý vodopád asi 10 m vysoký.

Na sever od Chrasti, blízko Hrušova je srúcanina kostolíka, z ktorého stojí ešte kus veže. Ľud hovorí, že tam stála dedina Milkovce, ktorú vraj Tatári vyplienili a podpálili.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom.

Významní farári pôsobiaci v obci:

  • 1646 - Havel Lomniczay
  • začiatkom 18. storočia
  • do r. 1861 - 1866 - František Lipták, ml.
  • 1894 - Matúš Pajdušák - v r. 1918 vydal slovenskú gramatiku pre potreby Spišiakov. Ako regionálny historik je autorom početných štúdii a článkov z dejín Spiša a Oravy. Venoval sa aj cigánskej problematike.
  • 1895 - 1906 - Ladislav Moyš - založil slovenskú ľudovú knižnicu Leva XIII.
  • 1906 - 1934 - Ján Starostovič - narodil sa v 16. 6. 1875 v Kacvine, zomrel 25. 4.

Použitá literatúra:

  • Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
  • Slivka, M.: Výskum Kostola Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom. In: AVANS 1980, prvá časť. AÚ SAV v Nitre, 1981, str. 264 - 266.
  • Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku.
  • Javorský, F.: Románska architektúra na Spiši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, č. 2, str.
  • Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
  • Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
  • Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa.
  • Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
  • Podolinský, Š.: Románske kostoly. PP Farská skala v obci Chrasť nad Hornádom.

tags: #kostol #najsvatejsej #trojice #chrast #nad #hornadom