V Nicejsko-carihradskom vyznaní viery vyznávame, že Cirkev je „svätá“ a „katolícka“, „jedna“ a „apoštolská“. V Apoštolskom symbole viery vyznávame, že veríme v svätú Cirkev. „Cirkev“ sa vo Svätom písme označuje výrazom ekklesia (z gréckeho slovesa ek-kalein, „volať z“), ktorý znamená „zvolanie zhromaždenia“. Označuje zhromaždenia ľudu zvyčajne náboženskej povahy. V Cirkvi Boh „zvoláva“ svoj ľud zo všetkých končín zeme. V kresťanskej terminológii výraz „Cirkev“ označuje liturgické zhromaždenie, ale aj miestne spoločenstvo alebo celé všeobecné spoločenstvo veriacich.
Toto spoločenstvo žije s Kristovho slova a tela, tak sa aj sama Cirkev stáva Kristovým telom. Vo Svätom písme nachádzame mnoho súvisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorých Zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi. Tieto obrazy sú vzaté buď s pastierskeho, alebo roľníckeho života, prípadne zo stavby, alebo z rodiny a zo svadby.Cirkev je ovčinec ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus. Cirkev je Božia roľa na ktorej nebeské hospodár zasadil vinicu. Pravý vinič je Kristus. Cirkev je Božia stavba. Kristus je základný a uholný kameň. V pláne Otcovho srdca bolo zhromaždiť tých čo veria v Krista vo svätej Cirkvi. Od počiatku sveta si Boh zhromažďoval svoj ľud. V starom zákone je to izraelský ľud - Boží ľud a v novom zákone je to zhromaždenie tých čo veria v jeho syna Ježiša Krista. Aby Kristus splnil otcovu vôľu, založil nebeské kráľovstvo na zemi. Malé spoločenstvo apoštolov a jeho matky Márie sa má ohlasovaním Evanjelia rozrásť na zhromaždenie všetkých národov, rás, kmeňov a jazykov.
Zhromažďovanie Cirkvi je reakciou Boha na chaos, ktorý vyvolal hriech. Toto nové zjednocovanie sa deje s kryto vnútri každého národa. Zoslaním Duch Svätého v deň Turíc bola Cirkev verejne zjavená pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi. Cirkev zvoláva všetkých ľudí k spáse a je svojou povahou misionárska. Kristus ju posiela ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov. Cirkev bude zavŕšená až v nebeskej sláve, pri Kristovom slávnom príchode. Cirkev je založená Ježišom Kristom, ktorý prináša ľuďom spásu cez jeho úplné sebadarovanie, anticipuje sa v ustanovení Eucharistie a uskutočňuje na kríži.
Po ukončení Kristovho diela na zemi, bol v deň Turíc poslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev. Vtedy bola Cirkev verejne zjavená všetkým národom. Cirkev je v dejinách a zároveň ich presahuje. Je viditeľné spoločenstvo viery, nádeje a lásky na tejto zemi. Je to božsko-ľudská ustanovizeň, ktorá sa zameriava na sprostredkovanie neviditeľných milostí. Čo je v nej viditeľné, je zamerané na božské a sa mu podriaďuje, čo je viditeľné, je zamerané na neviditeľné, čo je činnosťou, je zamerané na kontempláciu. Je spojená s Kristom ako nevesta so svojím ženíchom prostredníctvom lásky.
Cirkev je „sacramentum“(sviatosť), čo vyjadruje jej viditeľný znak skrytej skutočnosti spásy, ktorá sa označuje výrazom „mysterium“ (tajomstvo). Prejavuje sa to vo sviatostiach, ktorých je sedem a sú to „znaky a nástroje“ (signa et instrumenta). Kristus v novej zmluve, ktorú uzavrel svojou vlastnou krvou si vytvára nový ľud- Boží ľud. Tento Boží ľud má charakteristické vlastnosti, ktoré ho zreteľne odlišujú od všetkých náboženských, národnostných, politických alebo kultúrnych zoskupení. Členom tohto ľudu sa stáva človek narodením „z vody a z Ducha“(Jn 3,3-5). Hlavou tohto ľudu je sám Ježiš Kristus, ktorý vedie svojich učeníkov k dôstojnosti a k slobode. Zákonom pre ľud je prikázanie milovať Boha a svojho blížneho. Poslanie a cieľ tohto spoločenstva je Božie kráľovstvo.
Pokrstení, ktorí s vierou vstupujú do spoločenstva Božieho ľudu, dostávajú účasť na kňazskom, kráľovskom a prorockom úrade. Urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi. Účasť na prorockom úrade má boží ľud najmä cez nadprirodzený zmysel pre vieru (sensus fidei). Kráľovskú moc má tento ľud cez Kristovu obetu, cez jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Kristus bol viditeľne prítomný so svojimi apoštolmi za svojho pozemského života. Potom im bola odňatá viditeľná prítomnosť a Kristus s nimi ostáva prítomný vo sviatosti Eucharistie. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“(Jn 6, 56). V tomto Tele prechádza jeho život do veriacich, ktorí sa s ním spájajú a z neho žijú.
Hlavou spoločenstva Cirkvi je sám Kristus (Kol ,18). Ducha Svätého treba považovať za základ každej životnej činnosti vo všetkých častiach tela. Charizmy sú milosti Ducha Svätého, ktoré slúžia na dobro ľudí, na potreby sveta a pre dobro Cirkvi. Pravým kritériom chariziem je ich použitie v duchu lásky. Je vždy potrebné rozoznávanie týchto chariziem. Nijaká charizma neoslobodzuje od závislostí od pastierov Cirkvi a podriadenia sa im. Majú slúžiť na „spoločný úžitok“ (1 Kor 12,7) pre dobro celej Cirkvi. Cirkev je chrámom Ducha Svätého, ktorý sa buduje v spoločenstve veriacich v Krista. A preto ju môžeme smelo volať aj Božia stavba. Patríme do nej všetci, čo sme krstom prijali do svojho života Ježiša Krista. Stali sme sa chrámom, kde môže prebývať Boh. Môžeme povedať, že sme súčasťou mrakodrapu, v ktorom sa skrýva a zároveň odhaľuje celý svet. Tento svet má patriť výlučne Stvoriteľovi, zakladateľovi a budovateľovi našej svätej, katolíckej, apoštolskej Cirkvi.
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.
Tieto štyri znaky - jedna, svätá, katolícka, apoštolská - navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslanie. Tieto vlastnosti jej dáva Kristus skrze Ducha Svätého a povoláva ju uskutočňovať ich. Ježiš Kristus jej daroval tieto znaky, aby bola poznateľná. Odvtedy, čo Boží Syn, Ježiš Kristus, jediný Spasiteľ sveta, uskutočnil skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie dielo záchrany celého ľudstva, uplynulo skoro dvetisíc rokov. Ako sa postaral o to, aby sa dobrodenie záchrany, života a všetkého, čo nám daroval, dostalo ku každému jednému človeku až do konca sveta? Ako sa Kristova pravda, láska a život dostali ku mne, k tebe, brat, sestra? Kristus na to založil svoju Cirkev, tak zostáva do konca sveta medzi nami vo svojom sviatostnom tele, v Eucharistii, ale aj vo svojom tajomnom tele, vo svojej rodine, ktorú sám nazval Cirkev. V nej žije a pôsobí, rozdáva svoju milosť, privlastňuje ovocie svojho vykúpenia.
Kristus Pán sa vo svojej bezhraničnej láske takto postaral o každého jednotlivca i celé ľudstvo: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. Jedna je Cirkev vzhľadom na svoj božský pôvod, ako je jeden Boh v troch božských osobách, vzhľadom na svojho zakladateľa Ježiša Krista, ktorý v jednom tele a jednom ľude zmieril všetkých a obnovil jednotu vzhľadom na svoju "dušu", Ducha Svätého, ktorý je princípom jednoty. Túto jednotu ohrozuje hriech a jeho následky, preto sa usilujme zachovať jednotu vo zväzku pokoja. Zväzkami jednoty je láska ako aj viditeľné zväzky: vyznávanie jedinej apoštolskej viery, spoločné slávenie Božieho kultu, predovšetkým sviatostí, apoštolské nástupníctvo posvätného stavu.
Tí, čo majú Kristovho Ducha a tieto viditeľné znaky, tvoria úplnú jednotu. Cirkev má jedného Pána, vyznáva jednu vieru, rodí sa z jedného krstu, tvorí iba jedno telo oživované jedným Duchom a povolané k jednej nádeji. Svätá je Cirkev, lebo jej pôvodcom je svätý Boh. "Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená (Ef 5, 25-27). Kristus, zakladateľ Cirkvi, je svätý, nevinný, nepoškvrnený, nepoznal hriech a prišiel hriechy odčiniť. Cirkev je Božím ľudom, jej členovia sa volajú svätí, v nej s pomocou Božej milosti dosahujeme svätosť. Cirkev posväcuje ľudí povolaných na takú svätosť, ako je svätý Boh. Duch Svätý ju oživuje a posväcuje. Vo svojich svätých žiari svätosťou, v Márii je už celkom svätá.
Kristus má moc uchrániť si ju od moci pekla. Uchránil si ju počas 2000 rokov a ochráni si ju do konca sveta, takže, ju pekelné brány nepremôžu". Katolícka (všeobecná) je Cirkev preto, lebo z Kristovho poverenia ohlasuje celú vieru, vlastní a ohlasuje neoceniteľnú plnosť pokladu všetkých prostriedkov spásy, je poslaná ku všetkým ľuďom, jednotlivcom a národom všetkých čias. Z Kristovho poverenia je misionárska: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený (Mk l6, l5-l6). Všetci ľudia sú povolaní do spoločenstva jediného nového Božieho ľudu. Ježiš Kristus hovorí o nevyhnutnosti vstupu do Cirkvi, o záväznosti byť v Cirkvi, lebo mimo Cirkvi niet spásy. Všetka spása pochádza od Krista- Hlavy prostredníctvom Cirkvi, ktorá je jeho telom.
Apoštolská, lebo apoštol Peter, hlava apoštolského kolégia, dostáva kľúče. Po smrti svätého Petra preberá kľúče jeho nástupca, rímsky biskup čiže pápež, a s ním zjednotení biskupi, nástupníctvo ostatných apoštolov. Cirkev je postavená na Petrovi a na 12 Baránkových apoštoloch, na základe apoštolov (Ef 2, 20). Im zveril Kristus poklad učenia, ktorý Cirkev uchováva a ohlasuje. Má apoštolské učenie, apoštoli učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, ktorí po nich nepretržite nastupujú v pastierskej službe.
Jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev založená Kristom, pretrváva v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca, pápež a biskupi, s ním jednotní nástupcovia apoštolov. Jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev bola krvavo prenasledovaná v prvých troch storočiach. Krv mučeníkov sa stáva semenom nových kresťanov (Tertulián). Roku 313 jej rímsky cisár Konštantín Veľký dáva slobodu. Cirkev získava pre Krista nové národy, prináša im všestranný náboženský, kultúrny i spoločenský rozvoj. Dejiny Cirkvi sú dejinami svätcov, odpadlíkov i tých, ktorí bojovali proti Cirkvi.
Rímsky cisár Julián zvaný apostata, čo znamená odpadlík, odpadol od viery Cirkvi, chcel sa dať odkrstiť, a to tak, že dal vykopať jamu, stal si do nej, dal zabiť býka a jeho krv si nechal stekať na hlavu. Vieme však, že krst prijímame naveky. Julián zomieral so slovami: Zvíťazil si, Galilejský. Byzantskí Gréci sa roku 1 054 odtrhli od jednoty s Petrovým nástupcom a strhli do rozkolu (schizmy) aj východných Slovanov, nazývame ich pravoslávni. Roku 1517 Martin Luter, katolícky kňaz, augustiniánsky mních hlásal učenie odporujúce zjavenej pravde (heréza). Od Cirkvi sa oddelila polovica nemeckého národa a strhli k odporu aj severské národy.
V Augsburgu protestovali proti učeniu Cirkvi, preto ich nazývame protestanti. Anglický kráľ Henrich VIII. bránil učenie Cirkvi proti Luterovi, za čo dostal od pápeža titul obranca viery. No žiaľ, o pár rokov, 1534 odtrhol od Cirkvi Anglicko, vznikli anglikáni. Ekumenizmus je Kristovou túžbou i našou veľkou snahou o zjednotenie kresťanov, všetkých jeho učeníkov. Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev a žijem v jednej, svätej katolíckej, apoštolskej Cirkvi. Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v láske, čo je apoštolát.
Každá činnosť tajomného tela poznačená pravou láskou, je zameraná na šírenie Kristovho kráľovstva. Plodnosť apoštolátu závisí od nášho spojenia s Kristom. Jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev je moja matka. Kto nemá Cirkev za matku, nemá Boha za Otca (sv. Cyprián). Aké máme byť deti, keď máme svätú Matku a keď je naším Otcom svätý Boh?! Boli sme a neraz aj sme povrchní, nedôslední, niekedy pohoršlivo hriešni, čo by nás malo veľmi bolieť, lebo to uráža Boha a iným zatemňuje pohľad na tvár Cirkvi, ktorá je svätá a nepoškvrnená. Či teda jete, či pijete, či čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu. Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej Cirkvi, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení. (1 Kor 10, 31-32).
Hľa, program prípravy na príchod pápeža, ktorý vo svojom apoštolskom liste Na začiatku nového tisícročia nám vraví: "Bolo by nezmyselné uspokojiť sa s nejakým priemerným životom, prežívanom v znamení minimalistickej etiky a povrchnej religióznosti. Pýtať sa katechumena: Chceš sa dať pokrstiť?, znamená zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce stať svätým. Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť radikalizmom reči na vrchu: Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 48). Katolícka cirkev je cirkev, ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi. Slovo katolícka v jej názve znamená všeobecná (v zmysle celá, úplná). Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako Ježišom Kristom založený ľud Novej zmluvy.
V Trnavskej arcidiecéze sa konal Teologický deň kňazov Trnavskej arcidiecézy dotýkajúci sa dvoch významných tém, ktoré sú súčasťou života Katolíckej cirkvi vo svete. Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch spomenul viaceré míľniky života kňazov a veriacich, ktoré Trnavská partikulárna cirkev mohla v poslednom období prežívať. Kňazov povzbudil, aby sa nenechali strhnúť alebo zatlačiť do kúta rôznymi názormi, ktoré v súčasnosti kolujú vo verejnej mienke, ale zostali verní Kristovi a jeho Cirkvi. Zameral sa v nej na usmernenie duchovných, aby vedeli, ako by mali prežívať Rok Božieho slova vo svojom kňazskom živote. Varoval pred nebezpečenstvom fideizmu, ktorý skôr bráni ako pomáha pri počúvaní a uskutočňovaní toho, čo nám cez svoje slovo hovorí Boh.
Kňazom priblížil históriu medzinárodných eucharistických kongresov a ich význam pre život Katolíckej cirkvi. Napokon detailne rozobral prípravu nastávajúceho Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý sa bude konať v Budapešti. Ako kňazom prezradil, viaceré zdroje naznačujú, že na Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti zavíta i samotná hlava Katolíckej cirkvi, Svätý Otec František.
Vo vyznaní viery Verím v Boha spoločne o Cirkvi vyznávame, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Sú to štyri podstatné znaky Cirkvi, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené. Definovať Cirkev je ťažké. Vo Svätom písme máme mnoho obrazov, ktoré nám pomáhajú pochopiť toto tajomstvo.
Štyri znaky Cirkvi
- Jednota: Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod, svojho Zakladateľa a svoju "dušu".
- Svätosť: Cirkev je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou.
- Katolicita: Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Cirkev je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus.
- Apoštolskosť: Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch.
Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 24 cirkví sui iuris - 23 východných (východné katolícke cirkvi) a jedna západná (tzv. rímskokatolícka cirkev). Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra. Na čele cirkvi stojí rímsky biskup - pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi.
Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle 1 085 557 000 členov Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete. Na Slovensku má Katolícka cirkev spolu okolo 3,6 mil. veriacich (z toho okolo 3,4 mil. má Rímskokatolícka cirkev a asi 206 tis. Gréckokatolícka cirkev). Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v Afrike a v Ázii, hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv.
Rozšírenie katolicizmu vo svete
V Liste Efezanom čítame: „Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (1,22-23). Telo Kristovo sa skladá zo všetkých veriacich od Zoslania Ducha Svätého. Rozprávanie o Turícach v knihe Skutkov apoštolov, (porov. Sk 2,1-11) prezentuje „novú éru“ Božieho diela, zahájeného zmŕtvychvstaním Krista, diela, ktoré za sebou strháva človeka, dejiny i kozmos. Tam, kde sú roztržky a odcudzenia, vytvára jednotu a porozumenie.
Univerzálna Cirkev predchádza miestnym cirkvám, ktoré sa jej musia vždycky prispôsobovať podľa kritérií jednoty a univerzality. Cirkev nikdy nezostáva väzenkyňou politických, rasových a kultúrnych hraníc; nemožno ju zamieňať so štátom a ani s federáciami štátov, pretože jej jednota je iného druhu; usiluje sa o prekročenie všetkých ľudských hraníc. Pokiaľ sa jedna osoba či spoločenstvo uzavrie vo vlastnom spôsobe myslenia a jednania, je to príznak toho, že sa vzdialila od Ducha Svätého. Cesta kresťanov a miestnych cirkví sa musí neustále konfrontovať s jedinou a Katolíckou cirkvou a harmonizovať s ňou.
A tak každý diecézny biskup je povinný predložiť stav svojej diecézy najvyššiemu veľkňazovi, čiže vykonať návštevu Ríma zvanú ad limina apostolorum, spojenú s návštevou pri hroboch apoštolov. Už sv. Pavol si pokladal za povinnosť navštíviť sv. Petra, prvého pápeža, aby vo svojom apoštolskom účinkovaní konal v jednote so zástupcom Ježiša Krista. Univerzálna Cirkev je cirkev, ktorú tvoria všetci, ktorí majú osobný vzťah s Ježišom Kristom a sú pokrstení v Katolíckej cirkvi. Pre správne pochopenie týchto pojmov si treba uvedomiť, že termíny katolícka cirkev a rímskokatolícka (latinská) cirkev nie sú synonymá.
Katolícka cirkev nie je iba cirkvou latinskou, ale patria do nej aj východné katolícke cirkvi, ktorých je spolu 21.
Ekumenizmus
Hľadanie jednoty kresťanov bolo jedným zo základných želaní II. vatikánskeho koncilu. Toto direktórium sa obracia na pastierov katolíckej cirkvi, ale týka sa i všetkých veriacich, ktorí sú povolaní pod vedením svojich biskupov modliť sa a pracovať za jednotu kresťanov. Rovnako treba dúfať, že direktórium bude nápomocné aj členom cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré nežijú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou. Spoločne s katolíkmi nesú starosť o solídnu ekumenickú prácu.
Nové vydanie direktória má byť prostriedkom v službe cirkvi, a najmä tých, ktorí sa v katolíckej cirkvi bezprostredne zúčastňujú na ekumenickej práci. V našich dňoch sa tu a tam vyskytuje nejaká tendencia k nejasnosti v učení. V oblasti ekumény, ako aj v iných oblastiach je dôležité vyhýbať sa nesprávnostiam, ktoré by mohli viesť alebo prispieť k indiferentizmu v učení. Nerešpektovanie smerníc Cirkvi v tejto oblasti vytvára prekážku pokroku v autentickom hľadaní úplnej jednoty kresťanov.
Ekumenické direktórium sa začína predostretím ekumenického angažovania sa celej katolíckej cirkvi. Potom nasleduje predstavenie prostriedkov, ktoré katolícka cirkev používa, aby toto angažovanie sa uviedla do praxe. Koná to organizáciou a vzdelávaním jej vlastných členov. Týmto sa predkladajú normy, ktoré upravujú vzťahy k iným kresťanom, ako i rozličné formy spolupráce, ktoré sa praktizujú, a to v čase výrazne narastajúcej sekularizácie, ktorá vyzýva kresťanov spoločne konať v nádeji na Božie kráľovstvo. Ekumenické hnutie by rado dalo odpoveď na dar Božej milosti vyzývajúci všetkých kresťanov veriť v tajomstvo Cirkvi podľa Božieho plánu, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce viesť ľudstvo ku spáse a k jednote v Kristovi.
Koncil umiestňuje tajomstvo Cirkvi do stredu tajomstva Božej múdrosti a dobroty, ktorá spája celú ľudskú rodinu, a v skutočnosti celé stvorenie, do jednoty so sebou. Preto poslal Boh svojho jediného Syna na svet. Aby túto svätú Cirkev ustanovil na všetkých miestach až do konca časov, zveril úrad učenia, vedenia a posväcovania kolégiu Dvanástich, ktorému určil hlavu Petra. Božiemu ľudu v spoločenstve viery a sviatostí slúžia vysvätení nositelia úradu: biskupi, kňazi a diakoni. Tak sa trojnásobným zväzkom viery, sviatostného života a hierarchické...