Gréckokatolícky Chrám Svätého Jána Krstiteľa v Prešove: História a Význam

Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto meste sa nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou.

Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.

Gréckokatolícky Chrám Svätého Jána Krstiteľa v Prešove

Založenie a Rané Obdobie

Už v 14. storočí bola prebudovaná na chrám zasvätený Panne Márii. V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať roku 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec. Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol, uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis, stal kostolom evanjelického slovenského obyvateľstva Prešova.

Obdobie Minoritov

Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v roku 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.

V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.

Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv. Práce v interiéri kostola pokračovali ďalej a v r. 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.

Fresky v Chráme Svätého Jána Krstiteľa

Prechod pod Gréckokatolícke Biskupstvo

Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa.

Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.

Z liturgických predmetov je cenný kalich od zlatníka Jána Szylassyho, evanjeliár od neznámeho majstra, biskupská berla, ktorú venoval biskupovi Jánovi Vályimu (biskup v r. Pod chrámom je rozsiahla krypta.

Obdobie Útlaku a Obnovy

V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev. V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.

Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. V r. 1977-1980 sa pristúpilo k jeho generálnej renovácii, ale k rozsiahlejšej rekonštrukcii celého komplexu došlo až v r.

Návšteva Jána Pavla II. a Súčasnosť

Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7. 1995.

Návšteva Jána Pavla II. v Prešove

V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie.

Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.

V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.

Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.

Krypta

Pod katedrálou sa nachádza rozsiahla krypta. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pred rekonštrukciou sa vchádzalo do krypty cez vchod nachádzajúci sa z pravej strany hlavného vchodu pod Kaplnkou sv. Kríža. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.

Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať. Podľa určitých zistení sa o kryptu katedrály intenzívnejšie zaujímal v čase totality iba otec Dr. Marián Potáš, OSBM s neskoršími členmi rádu a okolo roku 1980 vtedajší prešovský kaplán a terajší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ.

V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).

Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály. V krypte je pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.

Významné udalosti

Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie.

tags: #greckokatolicky #chram #sv #jana #krstitela