Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch vydalo koncom roka 2021 novú publikáciu o Kostole sv. Gála v Krakovanoch. Vznik publikácie finančne podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu, a tiež Obec Krakovany. Cieľom bolo priniesť pokiaľ možno čo najkomplexnejší pohľad na výskum, jeho výsledky a širšie súvislosti.
Kostol sv. Gála v Krakovanoch
Publikácia je dielom niekoľkých autorov, ktorí spracovali jednotlivé state výskumu, ktorý v Kostole sv. Gála v Krakovanoch, katastrálne územie Stráže) realizoval v roku 2010 Balneologické múzeum pod vedením Jána Tirpáka. Krakovany-Stráže, Kostol sv. Gála, spracoval Branislav Kolena. Dopĺňajú vertikálne a horizontálne geofyzikálne rezy.
Detail vstupu (prahu) pred južným portálom vstupu do kostolnej lode. Tehlová podlaha č. 2 s poloblúkom pri vstupe do sakristie odokrytá po sprašovú podlahu č. 3. Múr základov kostnice pri severnom vonkajšom múre kostola a zhluk lebiek v jej ľavom rohu. Hrob č. 5/2010. Súčasťou kapitoly je aj Cintorín pri Kostole sv. Gála, orientáciu Kostola sv. Gála dopĺňa výber nálezov z výskumu (skla, tehiel i fragmentov kamenných architektonických článkov).
Hvezdárne a planetária M. R. svätca, ktorému je kostol zasvätený. Presné smerovanie kostolov ostáva neobjasnené. Náhrobok v tvare srdca, z ktorého vyrastá kríž, tzv. basový, je datovaný rokom 1866. Náhrobky boli v rokoch 2010-2013 odvezené na skládku odpadu. Zachovala sa len malá časť a aj to poškodené necitlivým zaobchádzaním. Cieľom je ich previezť do zbierok Balneologického múzea a zreštaurovať.
Rozsah publikácie je 128 strán, 82 farebných a 21 čiernobielych obrázkov (plány), a tri tabuľkové prílohy s kresbami výberu nálezov z archeologického výskumu. Môžete si ju kúpiť v expozíciách Balneologického múzea Imricha Wintera alebo objednať cez stránku múzea www.balneomuzeum.sk.
Starý kláštor v Piešťanoch
Nachádzate sa pri zrúcaninách gotickej sakrálnej stavby - kostola, ktorá je najstaršou doteraz známou murovanou stavbou na území dnešného mesta Piešťany. Pamiatka - zrúcanina gotického kostola - sa nachádza v zastavanej časti mesta v tzv „starých Piešťanoch“. Zástavbu tu tvoria rodinné domy, zvyšok plochy v tejto časti tvoria záhrady a ulice.
Stavba mala mohutné kamenné základy, jej nadzemná časť bola vybudovaná z tehál, ktoré sú škárované a niektoré časti stavby - rebrá klenby, sochárska výzdoba, ktorá tvorila pevnú súčasť stavby a i. boli zhotovené z pieskovca. Väčšia pozornosť jej bola venovaná až v 19. storočí. Písomných prameňov k tomuto sakrálnemu objektu tradične nazývanému „Starý kláštor“ je pomerne málo.
História a zmienky
V roku 1560 sa v Piešťanoch spomínali dva kostoly - jeden farský zasvätený sv. Petrovi (ako starý a zanedbaný, bez cintorína) a iný kostol ako kláštorný, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, ktorý stojí mimo obce a je opustený. Kláštorný kostol je údajne veľmi starý a podľa tradície vraj patril benediktínskemu opátstvu sv. Hypolita. Táto vizitácia popisuje kostol aj podrobne - jeho vzhľad, zariadenie a stav. Až do súčasnosti sa však nepodarilo jednoznačne preukázať aj existenciu kláštora.
Archeologické výskumy
Všetky archeologické výskumy prebiehali na ploche záhrady a domu na Detvianskej ulici č. Archeologický výskum na lokalite uskutočnila už v roku 1932 Piešťanská muzeálna spoločnosť a architekt Václav Mencl. Ten sa však zaoberal predovšetkým architektúrou stavby. V rokoch 1981 a 1982 sa na lokalite uskutočnil menší výskum Archeologického ústavu SAV v Nitre pod vedením Alexandra Ruttkaya.
A. Ruttkay na ploche na východ od severného presbytéria preskúmal 10 hrobov, 4 hroby odkryl pri výskume časti základov južného presbytéria a 7 hrobov v južnej polovici severného presbytéria. Spolu teda 21 hrobov. A. Výskumy Balneologického múzea na lokalite sa realizovali po päť výskumných sezón - v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 2004. O výsledkoch výskumov múzeum vydalo zaujímavú publikáciu Starý kláštor - výskum gotického kostola v Piešťanoch.
Bola preskúmaná ústredná časť plochy stredovekého cintorína, na ktorom sa pochovávalo už pred vznikom gotického kostola (pred prvou polovicou 14. storočia). Mnohé hroby boli rozrušené a čiastočne alebo úplne zničené. Dokazuje to aj veľké množstvo ľudských kostí rozptýlených vo vrstvách. Nálezy tvorili masívne esovité záušnice, koráliky, štítkové prstene, okrúhle bronzové a železné pracky, šatová spona a mince.
Hroby sa nachádzali aj vo vnútornom priestore kostola a niektoré z nich boli stavbou prekryté, porušené i čiastočne alebo takmer úplne zničené. Viacnásobné etapovité ukladanie hrobov bolo najintenzívnejšie v priestore priečelia gotického kostola. Medzi odevné súčiastky, ktoré sa v hroboch zistili patria železné a bronzové opaskové pracky, zapínacie háčiky, špendlík, bronzové a strieborné prstene a vlasové krúžky. Nález grajciara Františka I. z roku 1800 môže súvisieť s poslednou fázou pochovávania na prikostolnom cintoríne.
Zaujímavý bol hrob 5/91, v ktorom bol pochovaný muž uložený na chrbte s rukami položenými v lone sa v oblasti panvy našla minca - strieborný uhorský denár Ondreja II. (1205-1235) a skamenelina amonita (Lioceras opatinum). Ďalej sme sa zamerali na preskúmanie vnútorného priestoru kostola. Odokryté boli aj mohutné základy južnej steny lode kostola postavené z lomového kameňa spájaného vysokokvalitnou maltou. Tieto základy nadväzujú na základy južného presbytéria. Odokryli sme aj základy priečelia spevneného vnútorným pilierom a vonkajším rohovým oporným pilierom.
Kým v základoch lode gotického kostola prevláda ako stavebný materiál vápenec, v základoch tejto mladšej stavby je to hrubý lomový pieskovec. Vrstvy prekrývajúce hroby, základy sakrálnej stavby a základy mladšej prístavby neboli rovnakého zloženia. Počas archeologických výskumných sezón 1991-1994 a 2004 sa v priestore lokality „Starý kláštor“ našlo 37 mincí. V hroboch v rôznej polohe sa našlo 11 mincí. Projektom Okno do histórie sa aspoň čiastočne splnila túžba akadem.
Zaujímavé nálezy z výskumu gotického kostola a stredovekého cintorína v lokalite Starý kláštor sú vystavené v hlavnej expozícii Balneologického múzea na Beethovenovej 5 v Piešťanoch. Srdečne Vás pozývame na jej návštevu.
Balneologické múzeum v Piešťanoch
Balneologické múzeum v Piešťanoch sa venuje dejinám kúpeľov a kúpeľníctva na území Slovenska, ako aj histórii regiónu Piešťan. V našom múzeu nájdete:
- archeológiu regiónu Piešťan,
- unikátne nálezy z bohatých kniežacích hrobov z Krakovian-Stráží,
- národopis regiónu s nádherným ľudovým domom s pôvodným zariadením, zbierky keramiky, ľudových plastík, ľudových odevov, obrazov,
- expozíciu približujúcu históriu Piešťan a dejiny piešťanských kúpeľov,
- časť expozície je venovaná najvýznamnejším minerálnym vodám Slovenska,
- samostatná časť expozície je venovaná generálovi M. R. Štefánikovi.
Ďalšie expozície:
- Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku
- Sakrálne umenie zo zbierok múzea
- Pamätná izba Ivana Krasku - expozícia života a diela významného slovenského básnika
Zaujímavé krátkodobé výstavy: Úžasné publikácie a suveníry za výhodné ceny. Návšteva múzea je vhodná pre žiakov aj ako spestrenie hodín vlastivedy, dejepisu, slovenského jazyka, estetiky, výtvarnej výchovy.
Počiatky múzea
Vznik múzea je pevne spätý s Piešťanskými kúpeľmi. Založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej len PMS) a vznik múzea iniciovali Imrich Winter (1878 - 1943) a jeho blízky spolupracovník a správca kúpeľov Václav Vlk (1886 - 1955). Jedným z hlavných dôvodov, ktorý ich k tomu viedol, bola snaha priblížiť návštevníkom kúpeľov históriu a kultúru kúpeľov, ich najbližšieho okolia ako aj osobitosti prírody tejto oblasti.
Začali zbierať predmety prezentujúce ľudovú kultúru, archeologické nálezy, artefakty dokumentujúce dejiny kúpeľov a takto položili základ muzeálnych zbierok. Vďaka podpore Ľudovíta Wintera a priamej zainteresovanosti jeho brata Imricha sa podarilo už 21. júna 1928 vystaviť v priestoroch Kúpeľnej dvorany - Kursalónu - zozbierané muzeálne predmety.
Etnografická zbierka
Múzeum dostalo názov „Etnografické“ a vystavené exponáty tematicky tvorili osem častí: flóra, fauna, národopisná keramika, kroje a výšivky, ľudová architektúra, slovenské rezbárstvo a maľby, história a archeológia. Rok vzniku múzea môžeme považovať aj za rok reálneho vzniku Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej aj PMS).
Dejiny kúpeľov v Piešťanoch
Napriek tomu, že prvá písomná správa o Piešťanoch pochádza až zo začiatku 12. storočia, liečivosť termálnych prameňov v Piešťanoch sa využívala i v ranom a vrcholnom stredoveku. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V období včasného stredoveku sa nachádzalo na území dnešných Piešťan pravdepodobne niekoľko menších osád. Z obdobia 11.-14. storočia sú najstaršie hroby z cintorína v polohe Starý kláštor. Našli sa v nich šperky - náhrdelníky, strieborné a bronzové prstene a náušnice, mince, železné pracky a šatové spony. Pôvodne tu stál románsky kostol. Na jeho mieste postavili v polovici 14. storočia gotický kostol.
Rozpad feudalizmu a hnutie humanizmu a renesancie vzbudilo nový záujem o kúpeľníctvo a malo pozitívny vplyv na jeho rozvoj. Na Slovensku konca 15. a 16. storočia šírili tieto myšlienky učenci, kňazi, učitelia a šľachtici, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí. Prvou knižnou správou o piešťanských kúpeľoch „najliečivejších v Uhorsku“ je dielo Juraja Wernhera „O podivuhodných vodách Uhorska“ vydané v roku 1549 v Bazileji. V 16. storočí vyšli v Benátkach knihy De Thermis a De Balneis. Spomínajú sa v nich aj piešťanské kúpele. Johann Crato z Kraftheimu, osobný lekár Ferdinanda I., Maximiliána II. a Rudolfa II. publikoval v roku 1571 v knihe „Päť kníh lekárskych rád“ odporúčania ako aplikovať piešťanskú termálnu vodu a bahno.
V 17. storočí sa kúpeľov nepriaznivo dotkli boje medzi cisárskymi vojskami a protihabsburskými povstalcami. Z týchto nepokojných čias pochádza viacero pokladov mincí, ktoré ich majitelia ukryli do zeme. V tomto období však narastá počet cestopisných, lekárskych i historických diel, v ktorých sa pozornosť venuje tunajším kúpeľom. Za všetky spomeňme aspoň cestopis anglického lekára Edwarda Browna „Krátka správa o niektorých cestách do rôznych častí Európy“, ktorý v roku 1669 navštívil aj piešťanské kúpele. Najkrajšiu spomienku na piešťanské termálne vody a spôsob kúpania v nich zanechal v oslavnej básni „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ z roku 1642 kazateľ Adam Trajan z Benešova. V roku 1682 vydal cisár Leopold I.
Pokojnejšie obdobie vývoja začína v 18. storočí. V kúpeľoch pôsobili kúpeľníci - balneátori. K ich výbave patrili aj prvé striekačky, termofory, podávali klystíry a najzákladnejšie lieky a liečivá. V roku 1720 kúpil Piešťany Juraj Erdödy. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany do roku 1848 a kúpele až do poštátnenia v roku 1940. V tomto období vzrástol význam kúpeľov a rozvíjala sa kúpeľná osada Teplice. Povodne Váhu menili vzhľad krajiny, hlavný tok rieky sa presúval a pomerne dlhý čas vyvieral hlavný termálny prameň priamo v rieke.
Vznikajú encyklopedické diela Mateja Bela, kniha bratislavského lekára Justusa Jána Torkosa „Náčrt o piešťanských kúpeľoch“. Mária Terézia dala v roku 1763 zaregistrovať a vyhodnotiť všetky minerálne a termálne pramene v monarchii. Výsledkom súpisu bola kniha „Liečivé pramene Rakúskej monarchie“ vydaná v roku 1777 vo Viedni. Kúpele pravidelne ohrozovali záplavy Váhu. Preto prvé kúpeľné budovy boli postavené až koncom 18. storočia. Väčší rozvoj nastáva za Jozefa Erdödyho. Už začiatkom 19. storočia dal postaviť prvú murovanú kúpeľnú budovu. Po veľkej povodni Váhu v roku 1813 vzniká klasicistická budova „Nového kúpeľa“.
Komplex Napoleonských kúpeľov je dodnes zachovaný. Sú to najstaršie kúpeľné budovy v Piešťanoch. Centrom kúpeľného mestečka Teplice - Thermae bol Kúpeľný hotel - Kurhotel - bývalé riaditeľstvo kúpeľov. Na prevoz pacientov do kúpeľov a z kúpeľov sa v Piešťanoch používali tzv. infanteristické vozíky. V prvej polovici 19. storočia v kúpeľoch pôsobil Dr. František Ernest Scherer, ktorý vydal aj nesmierne zaujímavú a podnetnú knihu o kúpeľoch a v roku 1863 založil Vojenský kúpeľný ústav. Presadzoval komplexnú liečbu so stanovením individuálnej diagnózy a spôsobu liečby.
Najväčší rozvoj kúpeľov nastal po roku 1889, keď si kúpele prenajala od majiteľa Františka Erdödyho rodina Winterovcov. Alexander Winter sa rozhodol zvýšiť úroveň kúpeľov aj budovaním nových stavieb. Prvou bola Kúpeľná dvorana slávnostne otvorená na jar v roku 1894. Vo veľkolepom budovaní pokračovali Winterovci výstavbou Kúpeľov Františka Jozefa I. Otvorili ich v roku 1898. V roku 1893 otvorili robotnícky penzionát Pro Labore. V roku 1903 dobudovali Hotel Zelený strom, v ktorom býval aj Ľudovít Winter s rodinou. Koncom 19. storočia vznikli prvé symboly kúpeľov Piešťany a v roku 1899 vytvoril Artur Heyer symbol kúpeľov - barlolámača. Dnes je nielen symbolom kúpeľov, ale je aj v znaku mesta Piešťany.
Začiatkom 20. storočia vytvoril budapeštiansky grafik a maliar Arpád Basch monumentálny secesný triptych oslavujúci liečivú silu piešťanských termálych prameňov. Po smrti A. Wintera v roku 1909 prešlo hlavné vedenie podniku na Ľudovíta Wintera. Ten riešil otázky spojené s výstavbou nového hotela Thermia Palace spojeného s kúpeľmi Irma. V roku 1914, mesiac po atentáte na Františka Ferdinanda d´Este začala 1. svetová vojna. Prerušili sa kontakty, mierový život a preto Winterovci dali kúpele k dispozícii Červenému krížu. Liečili sa tu vojaci a dôstojníci rakúsko-uhorskej armády.
Počas 1. svetovej vojne sa prerušili kontakty a mierový život, preto Winterovci dali kúpele k dispozícii Červenému krížu. Liečili sa tu vojaci a dôstojníci rakúsko-uhorskej armády. Po 1. svetovej vojne vznikla I. Československá republika, ktorej súčasťou sa stalo aj Slovensko. Pre jeho obyvateľov sa otvorili nové možnosti a začal nový život. Do kúpeľov opäť prichádzali pacienti. Nechýbali aj významní hostia, spomeňme aspoň niektorých: bulharský cár Ferdinand I., politici Jan Masaryk, prezident I.
Aj vznik múzea je pevne spätý s kúpeľmi. Už Alexander Winter vedel, že pacientom treba poskytnúť aj možnosť zábavy, rozptýlenia a poučenia. Vznikla Piešťanská muzeálna spoločnosť a jej predsedom sa stal Imrich Winter. V roku 1928 vznikla prvá muzeálna expozícia. V roku 1933 bola expozícia prebudovaná a 29. júna 1933 bolo slávnostne otvorené piešťanské múzeum v priestoroch Kúpeľnej dvorany (dnes hlavná expozícia Balneologického múzea).
Medzivojnové obdobie bolo aj obdobím výstavby Piešťan ako kúpeľného mesta. Z podnetu kúpeľov bol vybudovaný Krajinský a Kolonádový most, komplex funkcionalistických stavieb Excelsior - dnešná Jalta a Eden. V mestskom parku vznikli aj vilky lekárov, sanatórim Dr. Weisza a Dr. Schmidta a Dr. Brežného, bolo postavené termálne kúpalisko Eva. Vďační pacienti zanechávali v kúpeľoch svoje barle.
Sľubný rozvoj kúpeľov prerušila 2. svetová vojna. Tá priniesla aj najvážnejšiu zmenu - v roku 1940 boli kúpele Piešťany zoštátnené. Ich vývoj potom ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny. Dňa 21.
Ďalšie expozície Balneologického múzea
Okrem hlavnej expozície môžete navštíviť aj:
- VILA DR. LISKU, Štefánikova ul. - Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku.
- Expozíciu sakrálneho umenia zo zbierok múzea.
- Pamätnú izbu Ivana Krasku - expozícia života a diela významného slovenského básnika, umiestnená v jeho piešťanskom byte.
Do správy Balneologického múzea patrí významná archeologická lokalita veľkomoravský veľmožský dvorec na Kostolci v Ducovom vzdialený od Piešťan 7 km. Rekonštruovaný dvorec pochádza z druhej polovice 9. storočia a dokumentuje začiatky našich národných dejín. Názorný výklad poskytnú návštevníkovi informačné tabule umiestnené priamo v areáli.
| Otvorené | Vila dr. Lisku |
|---|---|
| Pondelok - Piatok | 13:00 - 17:00 |
Vstupné:
- Dospelí: 2,- €
- Deti, dôchodcovia: 1,- €
- Študenti: 1,- €
- Pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.