Register Partnerov Verejného Sektora (RPVS) a Jeho Význam

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy. Obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu.

Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať pred orgánmi verejnej moci alebo obchodnými partnermi to, že je zapísaný v registri, keďže túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. A teda občan alebo podnikateľ nemusí preukazovať svoj zápis v registri - túto skutočnosť si má druhá strana overiť sama a vlastnými prostriedkami. Potvrdenie o zápise údajov v registri sa nevydáva. Uvedené je dané práve tým, že údaje zapísané v RPVS sú verejne dostupné na webe v právne záväznej podobe. V konaní pred orgánmi verejnej moci ani v obchodnom styku nie je potrebné preukazovať zápis v RPVS.

Rovnako sa nevydávajú ani potvrdenia o tom, že nejaký subjekt nemá povinnosť zápisu do RPVS. To, či existuje povinnosť zápisu musí vyhodnotiť vždy verejný sektor. Nejde o skutočnosť, ktorú by musel dokladovať partner verejného sektora. Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov.

Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií.

Z tohto pohľadu možno zhrnúť zamerania zákona takto:

1. Peňažné prostriedky
   • z verejných rozpočtov (štátny rozpočet, rozpočet štátnych účelových fondov, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce, rozpočet vyššieho územného celku),
   • z európskych fondov okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu,
   • od právnickej osoby zriadenej zákonom okrem komory zriadenej zákonom,
   • verejného podniku
   • z verejného zdravotného poistenia,
   • v rámci štátnej pomoci,
2. Verejné obstarávanie,
3. Niektoré verejné licencie
4. Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru
5. Subdodávatelia partnerov verejného sektora

Pri posudzovaní záväznosti zákona sa berú do úvahy tzv. finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala pojmové znaky definície PVS, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu, a to tam, kde sa nakladá s peňažnými prostriedkami alebo majetkom, právami k majetku alebo inými majetkovými hodnotami.

Partnerom verejného sektora je fyzická osoba, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy a iných subjektov verejného sektora peňažné plnenie alebo majetok nad zákonom určený limit. Do registra sa ďalej povinne zapisujú - pri zohľadňovaní finančných limitov - tie osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, osoba na ktorú je postúpená alebo inak prevedená pohľadávka voči štátu alebo subjektom verejného sektora, ako aj subdodávatelia.

Na tomto mieste je potrebné upozorniť na to, že zákon pripúšťa niektoré výnimky. Vzhľadom na finančné limity nie je partnerom verejného sektora tá osoba, ktorá prijíma od štátu plnenia nepresahujúce tieto finančné limity, a teda na takéto osoby sa zákon nevzťahuje (pozri časť „Finančné limity“).

Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je:

1. subjekt verejnej správy; register subjektov verejnej správy vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky a je zverejnený na jeho webovom sídle
2. verejný podnik, okrem prípadu, kedy dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity
3. osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; kto je takouto osobou treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“ subjektu, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.
4. banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia vrátane zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, ak sa na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu v oblasti finančného trhu
5. osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci
6. Iný štát a jeho orgány; túto výnimku požíva aj subjekt, ktorý tvorí súčasť „zahraničného“ verejného sektora (napr. zahraničné štátne obchodné spoločnosti),
7. medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány (napr. EÚ a jej orgány, NATO, OSN a pod.)
8. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku
9. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa písmena d), a to aj vtedy, ak ide o finančné nástroje, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala zahraničná finančná inštitúcia prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky
10. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania
11. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej druhou zmluvnou stranou je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Národná banka Slovenska, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, finančný sprostredkovateľ, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa
12. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne
13. vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu
14. pozemkové spoločenstvo

Subjekt prevažne pôsobiaci v neziskovom sektora požíva výnimku zo zákona a nie je partnerom verejného sektora. Táto výnimka však nie je absolútna. Subjekt neziskového sektora sa stáva partnerom verejného sektora vtedy, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa predpisov o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo ak nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. V jednom aj v druhom prípade sa berú do úvahy finančné limity.

Kto je subjektom prevažne pôsobiacim v neziskovom sektore treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.

Zákon sa vzťahuje na široký okruh právnych vzťahov. Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:

1. Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia - či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou (pozri aj časť „Kto je partner verejného sektora?“)
2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu (pozri časť „Zmluva na účely zákona“)
3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity (pozri časť „Finančné limity“)
4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona (pozri časť „Na koho sa zákon nevzťahuje“)

Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky.

Tieto subjekty sa zapisujú do registra bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v bode 2-4, s výnimkou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

RPVS prebral register konečných užívateľov výhod, ktorý v zmysle platných právnych predpisov viedol do 31. januára 2017 Úrad pre verejné obstarávanie, a osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod sa považujú za osoby zapísané v RPVS. Tieto osoby však mali povinnosť do 31. júla 2017 zabezpečiť overenie identifikácie konečných užívateľov výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti v určenej lehote mal za následok automatický výmaz z RPVS, čo súčasne znamená, že takto vymazané osoby si nemohli nárokovať od verejného sektora peňažné a iné plnenia.

Automatický výmaz z registra partnerov verejného sektora z dôvodu nesplnenia povinnosti zosúladenia zapísaného stavu s novou právnou úpravou (preregistrácia) vykonal registrujúci orgán hromadným spôsobom, a to po vybavení podaní doručených do 31.7.2017 vrátane.

Na účely overenia, či došlo alebo nedošlo k preregistrácii možno v RPVS využiť funkcionalitu v rámci rozšíreného vyhľadávania, kde treba zvoliť možnosť „Zobraziť nepreregistrované subjekty“ a následne spustiť vyhľadávanie (tlačidlo „Hľadaj“). Pre splnenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa ako aj pre nové zápisy, zmeny a výmazy použite elektronické služby RPVS.

Partner verejného sektora sa nezapisuje do RPVS sám. Na tento účel si musí zabezpečiť oprávnenú osobu (v zmysle zákona je to advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR), s ktorou musí uzavrieť dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

Podľa § 11 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. (ďalej len ZRPVS) je oprávnená osoba povinná overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora ku dňu 31.12. Uvedenú povinnosť môže oprávnená osoba splniť najskôr 31.12. Pred týmto dňom overenie zasielať nemôže; cieľom ustanovenia § 11 ods. 2 písm. c) ZRPVS je deklarovať stav k 31.12.

ZRPVS neurčuje najdlhšiu možnú lehotu, kedy možno zaslať oznámenie o overení súdu po tomto dátume. Zároveň však i v zmysle § 11 ods. 6 ZRPVS je možné toto oznámenie zaslať „bezodkladne“ po tom, ako sa oprávnenej osobe podarí zistiť výsledok - že konečný užívateľ výhod sa nezmenil. To znamená, že zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod je možné i po 31.12.

Je však potrebné si uvedomiť, že nesplnenie povinnosti overenia identifikácie môže pre partnera verejného sektora znamenať pozastavenie plnenia zo strany verejného sektora až do momentu, kým uvedená povinnosť nie je splnená, t. j. RPVS sa vedie len v elektronickej podobe a táto je právne záväzná. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v RPVS sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať.

Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. V prvom rade ide o samotný zákon o registri partnerov verejného sektora a jeho vykonávacie predpisy. Ďalej ide o predpisy, ktorých pojmový aparát alebo inštitúty zákon využíva. Poslednou skupinou sú predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom vrátane niektorých licencií.

Základná úprava:

• Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a zákona č. 241/2019 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora

Súvisiace predpisy:

• Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Civilný mimosporový poriadok

Dotknuté predpisy upravujúce prístup k verejným zdrojom:

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
• Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií neskorších predpisov
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 488/2013 Z. z.

Vianočné sviatky sú pre väčšinu z nás obdobím zhonov a zháňaním darčekov pre blízkych. Počas tohto rušného obdobia Vám môže ujsť jeden dôležitý termín, ktorý Vás v roku 2020 môže stáť pokutu až do výšky 3310 eur.

Do konca roka 2019 musí každá právnická osoba zapísať do obchodného registra tzv. konečného užívateľa výhod. Jedinou výnimkou sú právnické osoby určené zákonom a to konkrétne emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, subjekty verejnej správy a subjekty, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora. Zápis konečného užívateľa výhod sa netýka nových firiem, ktoré boli zaregistrované po 1. novembri 2018. Všetky ostatné právnické osoby, ktoré boli zaregistrované do 1. novembra 2018 majú povinnosť podať návrh na zápis týchto údajov do obchodného registra najneskôr do 31. decembra 2019 na formulári, buď online alebo v listinnej podobe.

Zákon sa vzťahuje aj na spoločnosti, kde je jediná osoba 100% spoločníkom aj konateľom. Podaniu zápisu KUV (ďalej len konečný užívateľ výhod), sa nevyhnete ani vtedy, ak Vaša spoločnosť neobchoduje so štátom, zákon platí pre všetkých bez výnimky.

Úspešne zdolať celý proces zápisu KUV môže byť pre bežného smrteľníka boj s veternými mlynmi. Zápis do registra je síce zadarmo, ale úspešne absolvovať celý proces nemusí byť až také jednoduché. Pri vyplnení formulára, ktorý slúži na zapísanie KUV, dostanete množstvo otázok, pri ktorých si nemusíte byť istý odpoveďou. Rovnako po naštudovaní potrebných definícií, si nemusíte byť úplne istý správnosťou svojich odpovedí, čím môžete nechtiac zmariť celý zápis KUV. Okrem vyplnenia samotného formulára môže byť zmätočná aj technická stránka. V prípade že chcete urobiť zápis elektronicky, je nevyhnutné tlačivo podpísať overeným elektronickým podpisom, čo vyžaduje občiansky preukaz s čipom a príslušným certifikátom.

Advokátska kancelária Lucia Karkesová s.r.o. je odborným garantom služby, ktorá je navrhnutá pre maximálne zjednodušenie zápisu KUV. Portál má za cieľ pomôcť firmám pri zápise konečných užívateľov výhod (KUV). Najväčšou výhodou je maximálna možná automatizácia, jednoduchosť a prehľadnosť. Od užívateľov tak vyžaduje skutočne len minimálne množstvo údajov. Cez stránku www.registraciakuv.sk, vybavíte všetko na jednom mieste, s cenou 29 eur s DPH. Služba je daňovo uznateľný náklad, a najmä nemusíte nikam chodiť, ani si študovať potrebnú legislatívu. Celý proces Vám nezaberie ani 10 minúť Vášho času.

tags: #cirkev #konecny #uzivatel #vyhod