Katolícka cirkev na Slovensku je prítomná v dvoch obradoch: latinský obrad (Rímskokatolícka cirkev) a byzantský obrad (Gréckokatolícka cirkev). Svoju činnosť, vznik a poslanie odvodzuje od učenia Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý je podľa vyznania viery jednou z troch božských osôb (spolu s Bohom Otcom a Duchom Svätým).
Základné úlohy Katolíckej cirkvi vychádzajú z Ježišovho poslania zvestovať svetu evanjelium (Mt 28, 19n), slúžiť v láske druhým (Jn 13, 14n, Jn 13, 34n), obracať sa k Bohu v Ježišovom mene (Jn 16, 26) ako k milovanému Otcovi (Mt 6, 9-13) pod vedením Ducha Svätého (Jn 16, 7-15) v očakávaní konečného naplnenia v Božej sláve a v svetle Vzkrieseného Krista, Baránka Božieho (Zjv 21, 1-22,5).
Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše tisícsto rokov. Cirkev sa od samého začiatku svojej existencie usilovala o vzdelanosť v krajine a charitatívnu pomoc obyvateľstvu. Katolícka cirkev sa zaslúžila o kultúrne povznesenie národa, ako o tom svedčia nespočetné gotické a barokové chrámy i všetkými uznávaná baroková hudba, zachovanie tradície staroslovienskych liturgií, písomníctva a pod. Sú výrazom nepominuteľnej hodnoty, duchovnej tradície katolicizmu a pýchou nášho národa.
Kresťanstvo sa na naše územie dostalo začiatkom 9. storočia. Pokresťančovať Slovanov začali franskí kňazi latinského obradu. Sv. Cyril a Metod v r. 863 priniesli na územie Veľkej Moravy tradíciu východných cirkví byzantského obradu, rešpektujúc západnú tradíciu, čoho dôkazom sú preložené bohoslužobné knihy byzantského, ako aj latinského obradu do staroslovienčiny. V priebehu dvesto rokov získal úplnú prevahu latinský obrad.
Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie, v roku 880 pápež Ján VIII., na žiadosť kniežaťa Svätopluka, zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom arcibiskupa metropolitu Metoda. Pri svojom založení mala teda Nitrianska diecéza - a nemožno pochybovať, že aj územie dnešného Slovenska - na čele samotného sv. Metoda, pod ktorého jurisdikciu patrila podľa výslovných údajov buly Industriae tuae. Po jeho smrti (roku 885) bola s najväčšou pravdepodobnosťou podriadená sv.
K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bez zmeny do druhej polovice 18. storočia. Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska - Banskobystrické, Spišské, Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Košice sa stali biskupstvom 10. Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Ako sufragánne diecézy mu podriadil diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú. Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz latinského obradu na území Slovenska. V rámci tejto reorganizácie bola zriadená nová Bratislavská arcidiecéza, ktorej farnosti boli dovtedy súčasťou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Prešovské gréckokatolícke biskupstvo vzniklo v roku 1818 vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Stalo sa tak po tom, čo sa v roku 1646 v Užhorode začal proces, ktorým postupne došlo k zjednoteniu východných kresťanov, (prevažne Rusínov, ale aj časti Slovákov, Srbov a Maďarov) žijúcich v trinástich stoliciach severovýchodného Uhorska s Katolíckou cirkvou (gréckokatolíci).
Počas komunistického režimu, od roku 1948, bola Cirkev na Slovensku neustále prenasledovaná a systematicky ničená, boli zrušené semináre, zredukované vydavateľstvá a časopisy, biskupi internovaní vo väzniciach, zlikvidované kláštory, pred súdy vláčení laici i kňazi, všade neistota a strach. Situácia po novembri 1989 v mnohom upravila vzťah Cirkvi a štátu. Medzi prvé pozitívne javy patrí vymenovanie biskupov pre diecézy. Pastoračná činnosť ako aj materiálne podmienky sa stabilizovali.
73 percent obyvateľov SR sa hlási ku Katolíckej cirkvi.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má dve provincie: Západnú a Východnú. Do Západnej provincie patria arcidiecézy Bratislava a Trnava, ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Na území Slovenska vznikla v roku 2008 aj gréckokatolícka provincia. Na Slovensku pôsobí aj Ordinariát Ozbojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky (vznikol v roku 2003). V Slovenskej republike sú teda 3 rímskokatolícke arcidiecézy, 5 diecéz, jedna gréckokatolícka arcidiecéza a 2 eparchie pre veriacich gréckokatolíkov a vojenský ordinariát.
V diecézach a je spolu 1 482 farností. V Cirkvi aktívne pôsobí 19 biskupov, 2 397 diecéznych kňazov, 577 rehoľných kňazov, 18 trvalých diakonov, 511 seminaristov (387 diecéznych a 124 rehoľných), 722 rehoľníkov-nekňazov a 2 640 rehoľníčok (podľa cirkevnej štatistiky z r.
Diecéza sa delí na dekanáty a tie potom na farnosti. Eparchie na protopresbyteráty a tie na farnosti. Farára menuje príslušný biskup. Na náboženskom živote sa podieľajú tiež rehoľné rády a kongregácie, ktoré nepodliehajú priamo biskupom. Sú riadené predstavenými, ktorí sa v niektorých prípadoch nachádzajú mimo nášho územia, pretože poslanie ich rádov má celocirkevný dosah. Najvyšším predstaveným celej Cirkvi je pápež, ktorý je volený zborom kardinálov a sídli vo Vatikáne.
Aj o slovenskom prostredí platí, že keď je reč o Katolíckej cirkvi, väčšina ľudí myslí na „Rímskokatolícku cirkev“, čiže na spoločenstvo veriacich, pre ktoré je charakteristická spätosť s rímskym biskupom. Vskutku pápež v Ríme je spoločným vzťažným bodom pre všetkých katolíkov na svete. Je to vyjadrené jeho rolou pri menovaní biskupov.
Čo je typické pre katolícku identitu?
Čo sa myslí pojmom „katolícka“? Grécke slovo „katholikos“ označuje nárok Cirkvi, že je tu „pre všetkých“, a znamená spoločenstvo „so všetkými“, ktorí veria v Krista. Pojem „katolícky“ má teda nielen kvalitatívny význam (plnosť spásy, ktorú Boh ponúkol v Kristovi), ale aj geografický význam (univerzálne poslanie Cirkvi). Keďže je ťažké adekvátne vyjadriť obidve tieto významové roviny nejakým slovenským pojmom, rímskokatolíci na Slovensku používajú v Apoštolskom vyznaní viery slovo „katolícka“.
Používanie slova „katolícka“ v zmysle označenia konfesie je konfesionálnym zúžením tohto pojmu, ktoré sa dá vysvetliť len na pozadí historického vývoja. V dôsledku tohto vývoja bola „katolícka Cirkev“ stále viac dávaná do rovnosti s „rímskou cirkvou“. Že tým zároveň bola upieraná ostatným kresťanským cirkvám ich „katolicita“, to je skutočnosť, ktorá bola problematizovaná až v priebehu Ekumenického hnutia v 20. storočí. Dnes hovoríme o Katolíckej cirkvi ako o jednej z kresťanských konfesií, pričom katolíci sú presvedčení, že Cirkev Ježiša Krista je prítomná v Katolíckej cirkvi a našla v nej konkrétnu historickú podobu. Tento nárok však vznášajú aj iné konfesie. Čo to znamená pre určenie vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a inými kresťanskými cirkvami, o tom budeme ešte uvažovať.
Vznik Katolickej cirkvi
Znaky Cirkvi
3. 811 „Toto je jediná Kristova Cirkev, (750) ktorú v Symbole viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú.“ Tieto štyri znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania. Cirkev ich nemá sama od seba. To Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.
812 Jedine viera môže poznať, že Cirkev má tieto vlastnosti zo svojho božského prameňa. (156, 770) Ale ich historické prejavy sú znameniami, ktoré zreteľne oslovujú aj ľudský rozum.
- Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod: (172) „Najvyšším vzorom a základom [princípom] tohto tajomstva je jednota jedného Boha Otca a Syna v Duchu Svätom v Trojici osôb.“ (766) Cirkev je jedna vzhľadom na svojho Zakladateľa: „Lebo sám vtelený Syn… skrze svoj kríž zmieril všetkých ľudí s Bohom a… obnovil jednotu všetkých v jednom ľude a v jednom tele.“ Cirkev je jedna vzhľadom na svoju „dušu“: (797) „Duch Svätý, ktorý prebýva vo veriacich a napĺňa i vedie celú Cirkev, vytvára ono obdivuhodné spoločenstvo veriacich a všetkých tak hlboko spája v Kristovi, že je základom [princípom] jednoty Cirkvi.“ Patrí teda k samej podstate Cirkvi, že je jedna: „Aký tajomný zázrak! Jeden je totiž Otec všetkého. Jeden je aj Logos [Slovo] všetkého a jeden Duch Svätý a on je všade.
- Cirkev je svätá: Cirkev je preto svätá, lebo jej pôvodcom je svätý Boh a Duch Svätý ju neustále posväcuje. III. 830 Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus. „Kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev.“ (795) V nej pretrváva plnosť Kristovho tela zjednoteného so svojou Hlavou, (815-816) čo v sebe zahŕňa, že od neho dostáva „plnosť prostriedkov spásy“, ktoré on chcel: vyznanie pravej a úplnej viery, úplný sviatostný život a vysvätenú službu (ministerium ordinatum) v apoštolskom nástupníctve.
- Cirkev je katolícka: Slovo katolícky znamená všeobecný (z gréčtiny: katolikos = všeobecný). Cirkev je preto katolícka (všeobecná), lebo je poslaná k všetkým ľuďom bez výnimky. Do celého sveta. Vzťah Cirkvi k židovskému národu. Na rozdiel od iných nekresťanských náboženstiev je židovská viera už odpoveďou na Božie zjavenie v Starej zmluve.147 Veď židovský národ čiže potomkovia Izraela majú „adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, kult, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“ (Rim 9, 4-5), „lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (Rim 11, 29).
- Cirkev je apoštolská: 857 Cirkev je apoštolská, (75) lebo je založená na apoštoloch, a to v trojakom zmysle: - bola a je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2,20) , svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním; - s pomocou Ducha Svätého, (171) ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov; - až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú (880, 1575) v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, „ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“: „Večný Pastier, ty neopúšťaš svoj ľud, ale prostredníctvom svojich svätých apoštolov stále ho chrániš.
Členstvo v Cirkvi
Členstvo v cirkvi znamená patriť alebo byť súčasťou cirkvi Ježiša Krista. V čase, keď cirkvi zľahčujú alebo znovu zdôrazňujú členstvo v cirkvi, je dôležité uvažovať nad základným pochopením členstva z teologického, historického a denominačného pohľadu. Čo znamená členstvo v cirkvi závisí od konceptu cirkvi. Na jednej strane, cirkev ako Boží ľud zahŕňa veľký počet členov. Dokonca sa diskutuje o otázke, kto tvorí Boží ľud. Na druhej strane, cirkev ako miestne zhromaždenie zahŕňa len obmedzený počet členov. Konkrétna podoba členstva v lokálnom zbore závisí od podmienok vstupu (najmä krstu) a ich prístupnosti deťom, dospelým veriacim alebo (takmer) každému.
Rímskokatolícka cirkev, východné pravoslávne cirkvi a pedobaptistické protestantské cirkvi krstia deti, a tým ich začleňujú do cirkvi. V rámci pedobaptistických zborov existujú rôzne teológie o krste, ktoré podporujú krst detí. Napríklad, rímskokatolícka cirkev verí, že sviatosť krstu očisťuje deti z ich pôvodného hriechu, obnovuje ich a pripája ku Kristovi a Jeho cirkvi. Ďalší príklad, presbyterské zbory nepovažujú sviatosť za spásonosnú; iba začleňuje deti veriacich rodičov do komunity viery a predznamenáva Boží prísľub milosti o budúcej spáse. Takýto krst je založený na kontinuite medzi starozmluvným Božím ľudom, ktorý obrezával deti, aby sa stali súčasťou komunity a novozmluvným Božím ľudom, ktorý rovnako krstí deti, aby sa spolu so svojimi veriacimi rodičmi začlenili do cirkvi. V pedobaptistických zboroch je krst podmienkou pre členstvo a je prístupný pre deti veriacich rodičov, ktorí už sú členmi.
Baptistické zbory, slobodné zbory, biblické zbory a podobné krstia ľudí, ktorí vyjadria vierohodné vyznanie viery v Ježiša Krista ako Spasiteľa. Nekrstia deti, nesúhlasia s krstnou obnovou, ako je to v rímskokatolíckej cirkvi. Ďalej nesúhlasia s krstom detí v pedobaptistických protestantských zboroch, kde sa členmi stávajú veriaci rodičia a ich pokrstené deti. Naopak, krédobaptistické zbory trvajú na prijatí evanjelia, pokání z hriechu a viera v Ježiša Krista musí predchádzať (aspoň logicky, ak nie časovo) krstu, ktorý nasleduje až potom a slávnostne uvedie veriaceho do členstva v lokálnom zbore. Na rozdiel od Izraelitov, ktorí začleňovali dospelých aj ich deti (chlapci boli obrezaní), cirkev vyhradzuje členstvo pre tých, ktorí prijali evanjelium a boli pokrstení.
Členstvo v miestnom zbore formalizuje vzťahy medzi kresťanmi, ktorí sa zaviazali cirkvi. V niektorých cirkvách sú povinnosti a privilégiá členstva zostavené podľa cirkevnej zmluvy. Dokonca aj tam, kde žiadny formálny dokument neexistuje, tieto záväzky zahŕňajú dve skupiny: vodcov a členov.
Všeobecne je známe, že existuje mnoho cirkví. Podľa Ministerstva kultúry SR za cirkev na Slovensku je považovaná každá cirkev, ktorá dá čestné vyhlásenie že má viac ako 20 000 plnoletých členov. Takto je cirkev schválená štátom ako cirkev. Biblia hovorí, že Cirkev s veľkým „C“ je len jedna a tá je spoločenstvom spasených ľudí. Táto Cirkev je postavená na skale, na uholnom kameni ktorým je iba Ježiš Kristus a túto Cirkev pekelné brány nepremôžu. On je hlavou tela, Cirkvi. Cirkev Kristovu tvorí veľké množstvo cirkví s malým „c“.
Katolícka cirkev hovorí o sebe, že ona je tá pravá. Neprávom si dáva veľké „C“ lebo nespĺňa požiadavku všeobecnej Kristovej Cirkvi, do ktorej patria všetci spasení. Katolícka cirkev podľa jej náuky je spoločenstvo pokrstených a registrovaných v katolíckej cirkvi. A vystáva otázka - je podľa Biblických kritérií nejaký člen katolíckej cirkvi spasený?
Katolícka cirkev si sama vymyslela svoje „evanjelium“, svoju cestu na dosiahnutie spásy. Hlása iné evanjelium. (Gal 1:8-12) Teda podľa tohto základného kritéria nemožno povedať, že Katolícka cirkev je pravá, dokonca ani nemá právo nazvať sa cirkvou. Tých bodov je ale viac, za ktoré nemožno katolícku cirkev považovať za cirkev. Podľa Biblie - Božieho slova nespĺňa Katolícka cirkev Božie pravidlo pre zaradenie sa do spoločenstva Kristovej Cirkvi. Jednoducho, výstižne a žiaľ pravdivo povedané - Katolícka cirkev nie je cirkev. Je to štátna organizácia.
Členstvo v akejkoľvek cirkvi nikomu nezaručí spasenie - večný život. Spasenie je vecou osobného rozhodnutia sa uveriť dielu Ježiša Krista. Spasený človek potrebuje k svojej osobnej formácii spoločenstvo, čiže cirkev=zbor, aby bol vyučený Božím pravdám a aby mu pomohlo duchovne rásť a formovať sa. Spasený človek sa má zaradiť do spoločenstva spasených ľudí. Autoritou každého spaseného človeka - kresťana je Biblia.