Domáca nočná adorácia a nepretržitá poklona pred sviatostným Spasiteľom sa na Slovensku rýchlo rozšírila. Práve na svätú Barboru, patrónku chrámu v Ovčí, sa upriamuje naša pozornosť.
Svätá Barbora s vežou a kalichom
Život svätej Barbory
Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 (alebo 286) v Nikomédii, meste nachádzajúcom sa maloázijskej Bitýnii. Bola jedinou dcérou bohatých a urodzených rodičov - pohanov.
Rodiskom svätej pomocníčky Barbory bolo Nikodémia, mesto v malej Ázii. Bola jedinou dcérou bohatých a urodzených rodičov - pohanov. Jej otec sa volal Dioskuros a bol známy ako veľký nepriateľ kresťanov. Dcérka bola krásnym dieťaťom, od útlej mladosti s úprimnou zvedavosťou objavovala veľké duševné dary, ktorými bola obdarená.
Jej otec, Dioskuros, nebol doma, keď sa v duši Barbory udiala táto zmena. Po návrate z ciest našiel svoju dcéru ako vymenenú. Zbadal, že sa vyhýba prejavom pocty pohanským modlám v jeho dome. Mnohí mladí pohania zo vznešených rodov sa uchádzali o ruku krásnej, cnostnej panny.
Keď odchádzal, prosila ho vznešená panna, aby dal spraviť pri veži kúpeľ, pretože počas jeho neprítomnosti mala aj naďalej vo veži bývať. Otec, netušiac za tým nič, privolil a rozkázal, aby na kúpeli boli urobené dve okná. Po otcovom odchode svätá panna naliehala na robotníkov, aby stavba bola čím skôr dokončená a k dvom oknám dala prirobiť ešte tretie okno, aby tak bola upozorňovaná na tajomstvo najsvätejšej Božej Trojice a na hlavný stĺp stavby kázala pridať kríž, aby si tak pripomínala veľkú milosť Božieho vykúpenia. Od toho času žila výlučne pre Boha.
Keď sa otec Dioskuros vrátil z cesty, navštívil zbožnú dcéru, zaviedol ju do svojho obydlia a zaobchádzal s ňou veľmi láskavo. Otec sa zdal byť uspokojený a láskavo sa spýtal, čo majú znamenať tie tri okná na kúpeli a to znamenie kríža. A šľachetná dcéra otvorene odpovedala: «Dala som to zhotoviť na znak viery v trojjediného Boha, ktorú som prijala a vyznávam, a na poďakovanie za naše vykúpenie na dreve kríža.»
Rozhnevaný pohanský otec prenasledoval dcéru až do tmavej hory, a bol by ju tam rozsekal, keby nad ňou nedržal stráž milostivý Boh. Sv. Barbora ďakovala milostivému Bohu za zázračné vyslobodenie z istej smrti a z jaskyne si spravila obydlie. Zúrivý otec nemal pokoja a ako hladný vlk, keď vetrí ovcu, pobehoval deň po dni po lesoch a márne sliedil, kde je jeho dcéra.
Napokon jeden pastier, pohan, vyzradil nahnevanému otcovi Dioskurosovi, miesto, kde prebývala sv. panna. Vbehol do jaskyne práve vo chvíli, keď sa sv. panna vrúcne modlila. Svätá Barbara sa radovala a zvelebovala Boha zato, že sa jej dostalo možnosti trpieť potupu a cediť krv za sv. vieru. Prosila Boha, aby jej poprial stálosť v utrpení.
Marcian sa spočiatku javil, že mu je ľúto vznešenej kresťanskej panny, ktorú vlastný otec ukrutne trýznil. Sv. Barbora si pokojne vypočula sudcove slová a vážne odvetila: «Žiadna moc ma nedonúti, aby som obetovala večné blahoslavenstvo časným veciam. Mojou útechou a dedičstvom je Pán Ježiš Kristus. Treba sa vždy viac báť Boha, než ľudí. Som pripravená obetovať živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, a všetko, čo je na nebi i na zemi.
Marcian neočakával takúto odpoveď od útlej vznešenej panny. Chcel ju preto vystrašiť a hrozbou vynútiť to, čo nemohol získať milými slovami. Rozkázal katom, aby priniesli rôzne nástroje k mučeniu a ukázali ich svätej panne. Sv. Barbora sa však nezľakla krvavých nástrojov, ktoré už nejedného odvážneho muža spravili povoľným - ona túžila po tom, aby mohla svoj život obetovať za Pána Ježiša a za sv. vieru.
Na druhý deň ráno dal Marcian opäť predvolať sv. Barboru pred súdnu stolicu. Veľmi sa začudoval, keď uvidel, že je uzdravená. Kresťanská panna s opovrhnutím odmietla jeho smiešnu žiadosť a povedala: «Vaši mŕtvi bôžikovia ma neuzdravili. To Ježiš Kristus, Syn živého Boha, zjavil Svoju moc, ktorého vy vo svojej slepote nechcete poznať a ktorý vás odsúdi k večnému zatrateniu. Boh, Stvoriteľ sveta, urobil tento zázrak.»
Na tieto smelé slová sa zaslepený pohanský pyšný sudca ešte viac rozhneval. Rozkázal katom, aby železnými driapadlami driapali telo svätej panny, aby pálili horiacimi smolnicami jej boky a potom jej odrezali prsia.
Keď prišli na popravisko, pokľakla si sv. Barbora a takto sa modlila: «Ó večný Bože, ktorý si založil zem nad vodami a rozprestrel nad ňou nebo ako klenbu, na ktorého kývnutie oblaky dávajú dážď a ktorý si stvoril hviezdy, aby osvecovali zem, a všetko, čo žije na nej, či nespravodlivých - dobrých aj hriešnych! Vyslyš teraz aj mňa, ó Pane, aby sme my, ja a Juliana, boli dielom Tvojich všemohúcich rúk podľa obrazu a podobenstva Tvojho!» Keď vyriekla tieto slová, počula hlas z neba, ktorý povolával do neba ju a Julianu a sľuboval vyplnenie jej prosby.
A napokon vlastný otec sťal hlavu svojej 20-ročnej dcéry, sv. Barbory! To sa stalo roku 306 za panovania rímskeho cisára Maximiana. Nebo sa zatemnilo, v povetrí hrozne hrmeli hromové strely, a jedna z nich zasiahla a zabila aj neľudského otca - hriešnika. Zbožní kresťania potom pochovali telo sv. Barbory. Na jej príhovor diali sa mnohé divy a zázraky.
Traduje sa, že cisár Justinián preniesol v 6. storočí Barborine ostatky do Konštantínopolu, odkiaľ sa okolo roku 1000 preniesli do Dómu svätého Marka v Benátkach.
Svätá Barbora a jej atribúty
Svätá Barbora býva zobrazovaná s vežou a omšovým kalichom, niekedy aj s korunkou, palmou, knihou a mečom. Veža je obrazom sebarealizácie človeka a symbolizuje pevné základy, na ktorých spočíva náš život. Naša veža siaha až do nebies, tzn. k božskej sfére, upriamuje nás teda na nebo, kde máme pripravené miesto. Veža má kruhový pôdorys (kruh je symbolom celku) a má tri okná, ktoré reprezentujú najsvätejšiu Trojicu, ktorá je s nami a v nás.
Barbora je oblečená v zelených šatách. Zelená je farbou tvorivej Božej sily, ale tiež farbou nádeje a milosrdenstva. Symbolizuje obnovu života, preto sa na sviatok sv. Barbory dávajú vetvičky do vody, aby na Vianoce vykvitli. Pre kresťanov je to krásny symbol toho, že v nás vykvitne plod Kristovej lásky, ak budeme ako Barbora v adventnom tichu hľadieť do svojho vnútra a hľadať v ňom svetlo, ktoré osvieti náš život.
Svätá Barbora sa stala patrónkou baníkov, námorníkov aj hasičov. Je orodovnicou aj pri búrkach, požiaroch a náhlej smrti. A práve na toto by sme nemali zabúdať.
Význam svätej Barbory pre dnešok
Benediktínsky mních P. Anselm Grün sa pokúša predstaviť život tejto svätice ako odpoveď na rôzne problémy človeka 21. storočia. Ukazuje nám, že aj dnes nám má sv. Barbora čo povedať. Meno Barbora znamená „cudzinka“. Ona nie je z tohto sveta, pochádza odinakiaľ, zo sveta nebeského. Nedá sa vtesnať do pozemských meradiel. Ako cudzinka zostáva ženou slobodnou a nechápanou: zostáva v nej akési tajomstvo, ktorému nemôžeme porozumieť. Takto nás odkazuje na mystérium Boha, ktoré pre nás zostáva navždy nepochopiteľné. Tiež nám dodáva odvahu, aby sme dokázali prijať aj to, čo je v nás cudzie, neznáme, nevedomé.
Uvedená legenda je aj dnes veľmi aktuálna, pretože ukazuje, ako sa Barbora stáva sama sebou, ako slobodne kráča vlastnou cestou, navzdory predstavám otca. Viera znamená pre Barboru cestu k objaveniu jej prapôvodného obrazu, toho, ktorý si o nej urobil Boh. Toto poznanie ju oslobodzuje od predstáv otca a okolia. Takto ukazuje aj nám, ako byť slobodným vo vzťahu k Bohu.
Barbora je patrónkou umierajúcich, pretože odníma strach zo smrti. Ukazuje nám, že skrze smrť vchádzame do materskej náruče Božej, nie do chladu žalára. Barbora - žena krásna, vitálna a tvorivá, nám ukazuje Božiu materskú tvár; tvár Boha, ktorý v nás necháva vyrásť nový život vtedy, keď sa náš pozemský chýli ku koncu.
Svätá Barbora je zvestovateľkou nádeje v dobe adventu. Kiež by aj náš život priviedla k rozkvitnutiu uprostred zimy! V chlade tejto doby nám chce táto svätica pripomenúť, že Boh svojou dobrotou a milosrdenstvom rád zahreje naše srdce a prebudí v nás nový život.
Svätá Barbora býva ctená ako jedna zo 14. sv. pomocníkov po celom svete; vzývajú ju pravoverní kresťania v nebezpečenstvách búrky aj ohňa; je patrónkou zomierajúcich, ktorí prosia o príhovor, aby mohli byť náležíte zaopatrení Najsvätejšou sviatosťou oltárnou; je patrónkou aj baníkov a delostrelcov a rozličných priemyselných spolkov.
Sv. Barbora nás poučuje, ako máme znášať každú krivdu. Jej vlastný otec ju ukrutne prenasledoval a ona trpela na príklade Pána Ježiša Krista všetko príkorie bez reptania, lebo mala čisté svedomie a poznala Boží zákon - radšej chcela byť nenávidená otcom, než aby ju Boh nenávidel.
Modlitby k svätej Barbore
Svätá panna a mučenica Barbora, ktorá si pre kresťanskú vieru preliala svoju krv! Ochraňuj ma, svätá panna Barbora, od všetkých diabolských pokušení, ktoré by ma mohli priviesť k hriechu v poslednom okamihu môjho života. Zastaň sa ma, aby som vošiel do nebeskej radosti dokonale zmierený s Bohom.
Sv. Barbora sa modlila prv, než zomrela, aby Boh vyslyšal tých, ktorí sa jej odporúčajú. Hlas z neba jej oznámil, že Boh vyslyšal prosbu Svojej služobnice. A jej príhovor u Boha bol vždy mocný.
Okolo roku 1448 žil v Nizozemsku muž menom Henrich Kock, ktorý bol od mladosti veľkým ctiteľom sv. Barbory, patrónky zomierajúcich. Vo svojom nešťastí si spomenul na sv. Barboru a prosil ju o mocný príhovor: «Ó sv. Barbora, pomôž mi a pros Boha, aby nedopustil, žeby som zomrel vo svojich hriechoch! Boh nech mi popraje to, čo zasľúbil tebe pri smrti pre Krista Pána, Ženícha tvojho. Tvoj Nebeský Ženích nech pamätá na krv, ktorú si vyliala z lásky k Nemu: nech nezomriem prv, než budem oslobodený od svojich hriechov a posilnený Najsvätejšou sviatosťou oltárnou.» Sotva vyriekol túto modlitbu, stála sv. panna Barbora v nebeskej žiare pred ním, chránila ho proti plameňom, chytila ho za ruku, vyviedla z horiacej stavby a potom povedala: «Pretože si vždy ctil moju pamiatku a teraz si ma žiadal o príhovor, vedz, že Boh predĺžil tvoj život o jeden deň, aby si mohol prijať sv. Sviatosti pokánia, oltárnu a posledného pomazania.»
Tabuľka: Svätá Barbora - atribúty a význam
| Atribút | Význam |
|---|---|
| Veža | Sebarealizácia, pevné základy života |
| Tri okná | Najsvätejšia Trojica |
| Zelené šaty | Tvorivá Božia sila, nádej, milosrdenstvo |
| Kalich | Eucharistia, spása |
Nech nás svätá Barbora ochraňuje a sprevádza na našej ceste viery!