V dnešné ráno prežívame chvíľu veľkej radosti a spoločenstva pri slávení Eucharistickej obety. Sme veľkým zhromaždením, spojeným s Nástupcom sv. Petra, zloženým z mnohých národov. Môžeme v ňom vidieť znázornenie Cirkvi, jednej a univerzálnej, založenej Kristom.
Uverejnené: 03. Dnešný program 7. svetového stretnutia rodín pokračoval slávnostnou svätou omšou v parku Bresso, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI. Za prítomnosti viac ako 1 milióna veriacich z celého sveta ho pred samotnou svätou omšou privítal milánsky arcibiskup kardinál Angelo Scola.
S potešením a úctou pozdravujem kardinála Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa a kardinála Ennia Antonelliho, Predsedu pápežskej rady pre rodinu, hlavných iniciátorov tohto Siedmeho svetového stretnutia rodín, ako aj ich spolupracovníkov, pomocných milánskych biskupov a ďalších cirkevných predstaviteľov. S radosťou pozdravujem i tu prítomné občianske autority. Vrúcne objímam predovšetkým vás, drahé rodiny!
V druhom čítaní nám sv. Pavol pripomína, že v krste sme dostali Ducha Svätého, ktorý nás pridružuje ku Kristovi ako bratov a vo vzťahu k Otcovi nás robí Božími deťmi, a tak môžeme volať: „Abba, Otče!“ (por. Rim 8, 15.17). V momente krstu nám bol daný zárodok nového života, Božieho života, aby sme rástli do celkového naplnenia v nebeskej sláve. Stali sme sa členmi Cirkvi, Božej rodiny, «sacrarium Trinitatis» - ako ju definuje sv. Ambróz -, „ľudu, ktorý“, ako učí Druhý vatikánsky koncil, „je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“ (Lumen gentium, 4).
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubleva
Rodina ako obraz Trojice
Povolanou byť obrazom Jediného Boha v Troch Osobách nie je iba Cirkev, ale i rodina, založená na manželstve muža a ženy. Na počiatku „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1,27-28).
Boh stvoril človeka ako muža a ženu, s dvojitou dôstojnosťou ako i s vlastnými i komplementárnymi charakteristikami, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Láska robí z človeka autentický Boží obraz. Drahí manželia, v prežívaní manželstva nedarujete iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusujúc radosť v prijímaní a dávaní.
Vaša láska je účinná i vo veľkodušnom a zodpovednom privádzaní detí na svet, v nežnej starostlivosti o ne i v múdrej a pozornej výchove. Je plodná i pre spoločnosť, pretože rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť a spolupráca.
Drahí manželia, bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou predložte dôvody prečo žiť, ukážte im silu viery i vysoké ideály, buďte im podporou v ich krehkosti. I vy, drahé deti, majte so svojimi rodičmi vzťahy plné vrúcnosti a starostlivosti.
Božia predstava o manželskom páre nachádza svoju plnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý pozdvihol manželstvo na sviatosť. Drahí manželia, osobitným darom Ducha Svätého vás Kristus robí účastnými na svojej snúbeneckej láske, a robí z vás znamenie svojej lásky k Cirkvi. Je to láska verná a úplná. Ak prijímate tento dar, obnovujúc denne s vierou vaše „áno“, tak i vaša rodina, v sile, ktorá prichádza z tejto sviatosti, bude žiť z Božej lásky podľa vzoru svätej nazaretskej rodiny.
Drahé rodiny, často proste v modlitbe o pomoc Pannu Máriu a sv. Jozefa, aby vás učili prijímať Božiu lásku tak, ako ju prijímali oni. Prežívať vaše povolanie nie je jednoduché najmä dnes, ale s touto láskou sa ono stáva nádhernou skutočnosťou a jedinou silou, čo môže skutočne zmeniť svet.
Pred sebou máte svedectvá mnohých rodín, ktoré ukazujú cestu ako rásť v láske, to jest, ako rásť v trvalom vzťahu s Bohom, zúčastňovať sa na cirkevnom živote, rešpektovať názor druhého, byť pripravení k službe, trpezliví s ohraničeniami druhých, vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie, s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty, nachádzať súlad vo výchovných usmerneniach, byť otvorenými voči iným rodinám, voči chudobným, i zodpovedným v spoločnosti.
Tieto vymenované prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou (porov. Ap.exhort. Familiaris consortio, 49).
Pár slov chcem venovať i veriacim, ktorí, i keď zdieľajú cirkevnú náuku o rodine, sú bolestne poznačení zlyhaním a odlúčením. Vedzte, že pápež a Cirkev sú vám vo vašej námahe podporou.
Spolupráca muža a ženy na premene sveta
V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov. 1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky. Muž a žena sú obrazom Boha i v tomto vzácnom diele, ktoré majú napĺňať s takou istou láskou ako Stvoriteľ.
Vnímame, že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce, produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti, veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i nepokoj v rodinách.
Nakoniec sa zastavme ešte pri jednej skutočnosti. Človek, nakoľko je Božím obrazom, je povolaný i k oddychu a oslave. Rozprávanie o stvorení uzatvárajú slová: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil” (Gn 2,2-3).
Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa, deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili do jeho lásky a žili jeho láskou.
Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva, spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť.
Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí.
Je dôležité veriť predovšetkým v rodinu, v pravú lásku, ktorá prichádza od Boha a zjednocuje s Ním a týmto spôsobom „nás premieňa na spoločné „my“, ktoré prekonáva naše rozdelenia a zjednocuje nás, aby nakoniec bol Boh „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28)“ (Enc. Deus caritas est, 18).
Skutočný dôvod manželstva - Prof. Jordan Peterson
Ekumenizmus a cesta k jednote
S blížiacim sa 500. výročím Reformácie sa tradične považuje 31. október 1517. na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. a dostali na verejnosť. Luther spálil kópiu pápežskej buly a následne bol exkomunikovaný. v roku 2017. dialógu.
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu. Zdroj: flickr.comSynodálna Cirkev - je ešte katolícka?V sobotu 9. októbra 2021 sa v Ríme začala nová synoda biskupov. Jej mottom je „Smerom k synodálnej Cirkvi: spoločenstvo, participácia a misia“.
Synoda má natrvalo premeniť katolícku Cirkev - na synodálnu Cirkev. Ako povedal pápež František pri otvorení, citujúc otca Yvesa Congara OP, „nepotrebujeme vytvoriť novú Cirkev, potrebujeme vytvoriť inú Cirkev“. „Synodalita“ zahŕňa rozsiahle „konzultácie“ pápeža a biskupov. Na názor sa majú pýtať nielen veriacich katolíkov, ale aj pravoslávnych, protestantov, nekresťanov a odpadlíkov, keďže bolo uvedené, že každý pokrstený má právo zúčastniť sa na synode na jej najnižšej úrovni.
Veľkými podporovateľmi synodality sú hierarchia a laickí cirkevní aktivisti v Nemecku a v Latinskej Amerike. Tí prví chcú využiť synodálnosť na legalizáciu požehnania homosexuálnych párov, pripustenia žien do kňazskej vysviacky, zrušenie celibátu a odovzdanie kontroly nad biskupmi laikom.
Tí druhí chcú objavovať „duchovné hodnoty“ indiánskych kultov a povier a načúvať „plač Matky Zeme“, aby pochopili, ako zmeniť Cirkev a svet. Myšlienky, ktoré rozvíjajú, nie sú určené len pre ich krajiny, ale pre celú Cirkev. Najmä Nemci chcú, aby ich názory na LGBT alebo kňazstvo prijala celá Európa vrátane Poľska - a majú v tomto smere veľmi vplyvných spojencov.
Je teda synodalita cestou k odstráneniu celej katolíckosti Cirkvi?Cirkev ako obrátená pyramídaGlobálny synodálny proces nie je obyčajná synoda. Predchádzajúce synody mali začiatok a koniec a zaoberali sa úzko zameranými témami. Súčasná synoda sa podľa pápežovej vôle nemá nikdy skončiť - má to byť proces, ktorý zmení Cirkev.
Svätý Otec sa 18. septembra prihovoril rímskym diecézam. Hovoril o tom, čo je synodalita a ako má vyzerať Cirkev budúcnosti. Pápež predstavil dva základné obrazy alebo metafory na pochopenie toho, čo chce dosiahnuť. Po prvé, František prirovnal katolícku Cirkev k vode. Povedal, že ak voda netečie, začne hniť. Tak je to aj s Cirkvou - musí byť v pohybe, napredovať, inak v nej začnú hnilobné procesy. Preto vieme, že pre synodálny proces je rozhodujúcim pohybom vpred, je to vývoj a zmena.
Ako má prebiehať? Pápež povedal, že ide o to, aby sa upustilo od rozdelenia na tých, ktorí učia, a tých, ktorí sú vyučovaní. „Je toľko odporu voči prekonaniu obrazu Cirkvi, ktorá je pevne rozdelená na vedúcich a poddaných, na tých, ktorí učia, a tých, ktorí sú vyučovaní. (…) Synodálna Cirkev obnovuje horizont, z ktorého vychádza Kristus: stavať hierarchické monumenty znamená zakrývať Ho. Pastieri idú s ľuďmi: my, pastieri, ideme s ľuďmi, niekedy vpredu, niekedy uprostred, niekedy vzadu,“ povedal doslova.
Svätý Otec tak nadviazal na obrazy, ktoré použil v posolstve zo 17. októbra 2015 pri príležitosti päťdesiateho výročia ustanovenia Synody biskupov svätým Pavlom VI. František uviedol, že Cirkev by mala mať štruktúru „obrátenej pyramídy“. „(V) Cirkvi, ako v obrátenej pyramíde, je vrchol pod základňou. Preto sa tí, čo vykonávajú moc, nazývajú ,služobníci - ministriʻ, lebo podľa pôvodného významu slova sú najmenší zo všetkých.“ To sú teoreticky veľmi krásne odkazy na cnosť pokory.
Problém je v tom, že keď sa k „obrátenej pyramíde“ pridá požiadavka „prekonať rozdelenie na tých, ktorí učia, a tých, ktorí sú učení“, vznikne zmes, ktorá zaváňa egalitarizmom. Zatiaľ čo ešte v roku 2015 sa pápež veľmi jasne zmieňoval o primáte a najvyššej úlohe pápeža, v posledných rokoch sme o tom počuli oveľa menej. V roku 2019 sa kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga, predseda elitnej Rady kardinálov, ktorá radí pápežovi pri práci na reforme Rímskej kúrie, zaujímavo vyjadril o budúcnosti Cirkvi. Purpurát povedal, že Cirkev bude mať v budúcnosti štruktúru „obrátenej pyramídy“ - a spojil to napríklad s udelením novej doktrinálnej právomoci biskupským konferenciám. Okrem toho vieme, že František intenzívne uvažuje o novom chápaní Petrovho primátu, čo by do istej miery obmedzilo doterajšiu úlohu pápežstva.
Vo svojej programovej encyklike Evangelii gaudium napísal, že dnes je potrebná „konverzia pápežstva“ (sic). V spomínanom príhovore z roku 2015 sa zasa odvolal na slová svätého Jána Pavla II. vyslovené na konci jeho pontifikátu v roku 2003, v ktorých pápež hovoril o hľadaní takej formy „výkonu primátu, ktorá by bola otvorená novej situácii bez toho, aby vôbec odmietla podstatné prvky tohto poslania“.
Samozrejme, ide o ekumenizmus. Kardinál Mario Grech, vedúci sekretariátu Biskupskej synody a hlavný organizátor novej synody, upozornil na tento kontext v rozsiahlom rozhovore, ktorý poskytol Andreovi Torniellimu v máji 2021, hneď po oznámení zvolania celosvetového synodálneho procesu. „Môžeme si byť istí, že táto cesta prinesie veľké ovocie na ekumenickej úrovni. (…) Synodalita nám ponúka primeraný rámec na pochopenie hierarchickej služby, najmä služby petrovskej,“ povedal.
Synodálny proces sa začal v Ríme, ale hneď potom vyštartoval vo všetkých diecézach sveta. 17. októbra biskupi slávili slávnostnú svätú omšu, ktorou symbolicky začali prvú fázu synody - konzultácie s Božím ľudom. Podľa usmernení Svätej stolice sa konzultácií môže zúčastniť ktokoľvek; môže taktiež hovoriť, čo si myslí, pokiaľ chce pomôcť Cirkvi budovať synodálnosť; možno odpovedať na otázky, ktoré Vatikán navrhol v pracovných dokumentoch pre synodu, alebo je možné formulovať vlastné témy a otázky.
Biskupi potom budú musieť urobiť syntézu z konzultácií v diecézach a postúpiť ju biskupskej konferencii. Biskupská konferencia vypracuje jednu syntézu zo všetkých diecéznych syntéz a pošle ju do Ríma. Tým sa v apríli 2022 ukončí prvá fáza konzultácií s Božím ľudom. Vatikán potom tieto syntézy spracuje do Instrumentum laboris - nástroja pre ďalšiu prácu, ktorý bude predstavený v septembri budúceho roka. Potom sa začne kontinentálna fáza, v rámci ktorej budú delegáti biskupov z jednotlivých krajín na kontinentálnej úrovni spoločne diskutovať o Instrumentum laboris.
Výsledok týchto diskusií, ktoré musia prebehnúť najneskôr do marca 2023, sa spracuje do písomných syntéz a dokumentov a opäť sa zašlú do Ríma. Vatikán ich opäť prepracuje a pripraví druhé Instrumentum laboris, ktoré bude publikované v júni 2023. Tým sa začne univerzálna fáza, ktorá sa skončí v októbri 2023 stretnutím biskupov v Ríme. Či výsledkom tohto stretnutia budú konkrétne dokumenty, alebo skôr len dojmy, vízie a sny, sa ešte len uvidí. Celú operáciu riadi Generálny sekretariát Biskupskej synody.
Logo synody o synodalite
Sociálne hodnoty a posolstvo Cirkvi
V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov. 1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky.
Vnímame, že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce, produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti, veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i nepokoj v rodinách.
Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa, deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili do jeho lásky a žili jeho láskou.
Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva, spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť.
Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí.