Cirkev na Slovensku v 17. storočí

17. storočie bolo pre cirkev na Slovensku obdobím významných zmien a konfliktov. Reformácia a protireformácia, rekatolizácia a stavovské povstania ovplyvnili náboženský, politický a spoločenský život. V tomto článku sa pozrieme na dejiny cirkvi na Slovensku v 17. storočí, s dôrazom na tieto udalosti.

Mapa Uhorska okolo roku 1600

Reformácia a protireformácia na území Slovenska

Reformácia vznikla v roku 1517, keď Martin Luther pribil 95 téz na kostol vo Wittenbergu. K reforme v cirkvi viedlo najmä zneužívanie cirkvi na úkor svetských záujmov.

Reformácia vznikla z dvoch príčin:

1. Cirkevné: márnivosť, materializmus, svetskosť, narušenie cirkevnej disciplíny kléru, kupovanie biskupských úradov, nízka kultúrna i vzdelanostná úroveň kléru, neporiadok v kláštoroch, úpadok morálky a disciplíny rehoľníkov, zneužívanie a kupovanie odpustkov, korupcia v cirkvi.
2. Politicko-sociálne: oslobodenie kláštorov od daní, čo bolo nespravodlivé pre ostatnú cirkev, mestá sa snažili zbaviť duchovných zemepánov.

Už v dvadsiatych rokoch 16. storočia sa objavili prvé prejavy reformácie. Najľahšie ju prijímali banícke mestá, Spiš a západné Slovensko, teda mestá s nemeckým obyvateľstvom. Boli to mestá Bardejov, Prešov, Levoča a neskôr aj Trenčín či Žilina (na západnom Slovensku šírili reformáciu českí kňazi. Reformáciu prinášali študenti prichádzajúci z Nemecka, ale aj nemeckí obchodníci. Protestantmi sa stali Thurzovci, Révayovci (aj s poddanými). Prichádzajú sem aj novokrstenci (Spiš), habáni (Záhorie - remeselníci a keramikári).

Rozlišujeme dve protestantské skupiny:

• Evanjelici augsburského vyznania (luteráni): prijali priamo Lutherovo učenie, opierali sa o augsburskú konfesiu z roku 1530. Evanjelici boli prevažne Slováci.
• Kalvíni alebo helvéti: kalvinizmus bol rozšírený najmä v Maďarsku.

Podľa zásady Cuius regio, eius religio (1555) si šľachta presadzovala svoje konfesie na území, ktoré patrilo. Koncom 16. storočia bolo viac ako 90% obyvateľstva prihlásených k protestantizmu. Za prvé vystúpenie protestantov môžeme považovať banícke povstanie z rokov 1525-1526.

Prijímanie reformácie znamenalo prejavenie odporu voči Habsburgovcom a bolo to spočiatku politickou otázkou. Evanjelici neuznávali cirkevnú vrchnosť, čo bol dôvod, prečo sa šľachte ľahšie pridávalo k protestantom. Evanjelické kostoly museli byť jednoduché, čím priťahovali obyčajných ľudí. Mestá sa spájali do tzv. ochranných zväzov:

1. Confessio Pentapolitana (1549): zväz piatich východoslovenských miest (Prešov, Levoča, Bardejov, Košice a Sabinov).
2. Confessio Heptapolitana (1559): zväz siedmich slovenských miest (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá, Ľubietová).
3. Confessio Scepusiana (1569): zväz 24 spišských miest.

Habsburgovcov nenechal protestantizmus chladnými. Už od polovice 16. storočia sa začína presadzovať rekatolizácia. Prvým rekatolizátorom sa stal Mikuláš Oláh, ostrihomským arcibiskupom od roku 1553. Spolu s ním nastupuje rekatolizácia v Trnave. Mikulášovi výrazne pomáhali jezuiti (rád založený španielskym rytierom sv. Ignácom z Loyoly). V roku 1561 bola založená jezuitská škola v Trnave a seminár na výchovu kňažstva. Mikuláš Oláh sa snažil nenásilným spôsobom (vzdelaním, výchovou kňažstva, vydávaním kníh) získať katolíkov. Nebolo mu to však nič platné.

Obdobie druhej rekatolizácie

V rekatolizácii pokračovali aj ďalší ostrihomskí arcibiskupi ako František Forgáč či Peter Pázmaň. V roku 1616 nastupuje Pázmaň na post arcibiskupa. Rekatolizácia sa začína presadzovať (obdobie druhej rekatolizácie). Pázmaň získal vzdelanie u jezuitov. V rekatolizačných snahách sa zameriaval na školstvo, viedol spisy a polemiky s protestatmi, zameral sa na výchovu mužov v šľachtických rodinách (rozvoj školstva - založenie Trnavskej univerzity). V Trnave a Bratislave vzniklo jezuitské kolégium a vo Viedni ústav pre výchovu kňazov tzv. Pázmaneum). Pázmaň bránil protestantom aby zakladali školy (napr. v Trenčíne). Pázmaň bol poctený poctami a majetkami od panovníka. Činnosť Petra Pázmaňa vrcholí v 30. rokoch 17. storočia.

Veľký úlovok sa protestantom podaril, keď sa protestantský šľachtic Juraj Turzo stal v roku 1610 uhorským palatínom. Turzo bol aj ústrednou postavou cirkevnej synody zvolanej roku 1610 v Žiline. Na synode sa vytvorila organizácia a správa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Cirkev sa zorganizovala na treťom stupni cirkevnej správi. Roku 1614 spišská synoda rozšírila organizáciu aj pre výchovu.

Cirkevná organizácia evanjelikov na Slovensku a jej vývoj

Úspech povstania Štefana Bočkaja zakotvený viedenským mierom z roku 1606 zaručoval náboženskú slobodu šľachte a mestám. Neskôr bola rozšírená aj na poddaných (1608). Pod Turzovým patronátom sa uskutočnila synoda evanjelickej cirkvi v Žiline 1610, na ktorú nadväzovala synoda v Spišskom Podhradí 1614. Tieto synody znamenali organizačné dobudovanie evanjelickej cirkvi zriadením superintendencií ako vyšších organizačných foriem. Evanjelici sa definitívne vymanili spod katolíckej hierarchie.

Školstvo a náboženská literatúra

Na šírenie reformácie katolícka cirkev reagovala až v polovici 16. storočia. Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, začal hneď po nástupe do funkcie s rekatolizáciou (1553). Bol za náboženskú toleranciu a proti protestantizmu chcel pôsobiť poučovaním, vzdelanosťou. Začal s reformou školstva. Na Trnavskej katolíckej synode roku 1560 rozhodol, že pri každej fare má byť škola. V úsilí o rekatolizáciu pokračovali jeho nástupcovia František Forgáč a najmä Peter Pázmaň, ktorý založil univerzitu v Trnave - 1635.

Podobne biskup Benedikt Kišdy zriadil 1657 univerzitu v Košiciach. Protestanti sa pokúšali založiť vysokú školu v Trenčíne, kde im boli naklonení tamojší zemepáni Ilešháziovci, ktorí však neskôr prestúpili na katolicizmus, takže z toho zišlo. Keďže cisársky dvor protestantom nedovolil založenie vysokej školy, zriadili v Prešove kolégium s vyššími triedami (1667). Časť českej protestantskej inteligencie sa po porážke na Bielej Hore 1620 usadila na Slovensku, kde vďaka stavovským povstaniam boli náb. pomery pre protestantov výhodnejšie. Juraj Tranovský vzdal evanjelický spevník Cithara sanktorum (1636). Benedikt Sološi vydal katolícky spevník Cathus catholici (1655).

Rekatolizácia a jej úspechy

Viedenský dvor sa usiloval využiť protihabsburské povstania šľachty na to, aby presadil násilnú rekatolizáciu. Ale nedarilo sa mu to presadiť do dôsledkov, lebo až do posledných desaťročí 17. storočia tu bola turecká hrozba. Šopronský snem 1681, ktorý cisár zvolal len v obave z úspechu Tokoliho povstania, povolil protestantom v každej stolici postaviť 2 artikulárne kostoly (ak ich ešte nemali). Podobne v mestách si mohli postaviť nové kostoly, ale iba na okraji, a to drevené a bez veže. Roku 1687 snem priznal jezuitom domovské právo v Uhorsku, uznal supremáciu katolíckej cirkvi, ale ponechal určité práva aj protestantom (nemali byť nútený ku katolicizmu).

Rekatolizácia na konci 17. a v priebehu 18. storočia bola okrem iného úspešná aj preto, že kat.cirkev pôsobila všetkými duchovnými i umeleckými prostriedkami na široké vrstvy (výzdoba oltárov, chrámová hudba, baroková architektúra...) Evanjelické a kalvínske bohoslužby boli strohé pôsobili väčšmi slovom ako emóciami.

Katolícka cirkev vyvíjala aktivitu aj smerom k pravoslávnym žijúcim na východnom Slovensku. Podarilo sa to roku 1646 vznikom užhorodskej únie na základe ktorej vznikla grécko-katolícka cirkev. Ponechala si svoje pôvodné obrady, ale uznala zvrchovanosť pápeža a kat. cirkev. hierarchie.

Pokračovanie rekatolizácie v 18. storočí

Slovensko patrilo medzi územia, kde sa veľmi dobre rozšírila rekatolizácia a postupne si získala veľa prívržencov, takže na konci 16. stor. sa k nej hlásila väčšina obyvateľstva. V tomto smere nepochybne vedúcu úlohu zohrávali slobodné kráľovské mestá. Keď sa od čias Petra Pázmana u nás rozvinula protireformácia a rekatolizácia, náboženský obraz Slovenska sa zmenil a katolícki obyvatelia nadobudli postupne početnú prevahu. Rozhodujúce bolo v tomto smere obdobie od Šopronského snemu do vydania Tolerančného patentu, keď sa vytvorila situácia, že protestanti boli vystavení veľmi surovému útlaku nielen v mestách, ale i všade inde. Program všeobecnej rekatolizácie uskutočňovala katolícka cirkev, v rámci ktorého si za hlavný cieľ vytýčila získať postupne na svoju stranu všetko kresťanské obyvateľstvo krajiny. Zvlášť veľkú pozornosť venovala slobodným kráľovským mestám.

Okrem samotnej rekatolizácie miest, si katolícka cirkev kládla ešte jeden cieľ, a to zveriť vedenie v mestách do rúk katolíkov, rezervovať im v mestských radách i iných orgánoch samosprávy čo najviac miest a protestantov postupne zo všetkých týchto pozícií vytlačiť. o absolutistickú vládu v Uhorsku a o úplné potlačenie protestantov. Snem obnovil zásadu, na ktorej stavy oddávna trvali, že v Uhorskom kráľovstve vládne náboženská sloboda. To však bolo veľmi vzdialené tomu, čo pod týmto pojmom chápeme dnes. Podmienky, za ktorých mohli po roku 1681 u nás existovať a vyvíjať svoju činnosť evanjelická a v maďarských etnických oblastiach aj reformovaná (kalvínska) cirkev, boli ťaživé a ponižujúce.

Katolícka cirkev sa šance, ktorú jej poskytli uznesenia Šopronského snemu, pevne chytila. Sústredila sa pritom predovšetkým na mestá, kde výrazne prevládalo protestantské obyvateľstvo, no svoju iniciatívu v tomto smere nesmierne prehnala. Protestantské kostoly v období rekatolizácie existovali len v Bratislave, Modre, Trenčíne, Banskej Štiavnici, Kremnici a vo všetkých piatich východoslovenských kráľovských mestách. V Košiciach bol evanjelický aj kalvínsky kostol. V slobodných kráľovských mestách mohol pôsobiť iba jeden, najviac dvaja protestantskí kňazi. Na rozdiel od toho mohli katolíci mať okrem farára aj niekoľko kaplánov a v každom meste vznikol prinajmenšom jeden kláštor. Pod vplyvom výraznej prevahy katolíckych duchovných sa pomerne rýchlo menila aj duchovná atmosféra našich miest. Protestanti predstavovali väčšinu už len v Banskej Bystrici, Brezne, Krupine, Kežmarku, Ľubietovej, Modre a vo Zvolene.

V čase vydania Tolerančného patentu, keď sa počet obyvateľov Slovenska pohyboval zhruba okolo jeden a pol milióna, sa podarilo katolíckej cirkvi náboženský obraz Slovenska zmeniť na približne 3:1 v prospech katolíkov a v neprospech protestantov. Tí si zachovali početnú prevahu iba v turčianskej a gemerskej stolici.

Katolícku cirkev výrazne posilnili aj ortodoxní kresťania východného Slovenska, ktorí prijali užhorodskú synodu (v r. 1646), v zmysle ktorej uznali pápeža za svoju hlavu, a tak sa počítali za katolíckych kresťanov východného obradu.

Pozície katolíckej cirkvi sa posilnili aj zriadením nových biskupstiev: Spišského, Banskobystrického a Rožňavského v roku 1773 a Košického v roku 1804. Pre náboženský obraz Slovenska je dôležité poznať aj počet a rozloženie židovského obyvateľstva, ktoré bolo veľmi nerovnomerné. V slobodných kráľovských mestách Židia vôbec nežili, lebo tu im kráľ na v 16. storočií zakázal bývať. Štatistika uvádza, že v roku 1778 žilo na Slovensku asi 15 tisíc Židov. Pribudlo ich až vďaka infiltrácii z Haliče, ktorú pripojili k monarchii na konci vlády Márie Terézie.

Výsledkom silného náporu rekatolizácie bol značný vzostup religiozity slovenského obyvateľstva. Už v tomto období sa výrazne rozvinul mariánsky kult so svojimi pútnickými strediskami - Šaštín, Marianka, Staré Hory, Gaboltov a Levoča. Paralelne s tým stále rástol počet kňazov. Svoju činnosť v tomto období naplno rozvinuli jezuiti. Archívne pramene uvádzajú aj také ponižujúce skutočnosti, keď katolícke inštitúcie sledovali, či evanjeličky a kalvínky, ktoré sa vydali za katolíkov, vychovávajú svoje deti v katolíckom duchu, či sa evanjelické deti vzdelávané v katolíckych školách aj doma modlia ruženec, či sa evanjelickí remeselní majstri zúčastňujú so svojimi zamestnancami a rodinnými príslušníkmi na procesiách Božieho tela, dodržiavajú katolícke sviatky a pôsty. V prípade, že niekto nedodržal nariadenie, žiadali katolícke inštitúcie svetské orgány o zákroky proti opovážlivcom. Ak zotrvávali pri týchto priestupkoch, usilovali sa o ich vypovedanie z krajiny.

Rosolutio Carolina

Uznesenie Carolina Resolutio (v slovenčine: Rozhodnutie kráľa Karola), bolo vydané. 21. marca 1731 a upravuje práva protestantov až po Tolerančný patent ktorý vydal Jozef II. Podľa nariadenia Náboženskej slobody luteráni a kalvíni môže vykonávať svoje obrady v celej krajine iba vo forme súkromných uctievaní. Protestanti, môžu verejne vykonávať svoje náboženstvo, iba na miestach kde to je zakotvené v zákone z roku 1681. V zákone z Národného zhromaždenia v meste Sopron.

Protestanti žijúci inde patrili pod dohľad miestneho katolíckeho farára, museli mu taktiež platiť. Katolícké cirkevné orgány, vykonávali dozor nad protestantskou cirkvou, a tak katolícki biskupi rozhodovali aj o protestantských manželských sporoch Katolícke a protestantské manželstvo bolo uzatvárané len katolíckym kňazom. Štátni zamestnanci museli prisahať na dekrét, ktorý zahŕňal Pannu Máriu a mená svätých - na ktorých protestanti nemôžu prisahať, a preto sa stali úradnícke miesta pre protestantov prakticky nedosiahnuteľné. Uznesenie Carolina vyvolala medzi protestantmi a aj katolíkmi nespokojnosť, napriek tomu až do roku 1781 zostalo v platnosti.

Tolerančný patent

Roku 1780 nastúpil na trón syn Márie Terézie Jozef II. O rok neskôr, 25. októbra 1781podpísal vo Viedni Tolerančný patent, ktorý zaručoval náboženskú slobodu evanjelikom augsburského vyznania, evanjelikom helvétskeho vyznania a nezjednoteným grékom.

Články Tolerančného patentu zaručujú právo na služby Božie súkromné všade aj v dcérocirkvách, bez obmedzovania aj s prístupom do kaplniek súkromných príbytkov veľmožov a šľachticov s možnosťou stavať kostoly, modlitebnice bez veží, zvonov a bez vchodu do ulice; fary, školy, kde je aspoň 100 rodín a to aj nové, ale bez priveľkého obťaženia ľudu, aby sa neohrozila schopnosť platiť dane. Kňazi majú právo navštevovať aj chorých, aj v žalároch a sprevádzať na popravisko, navštevovať dcérocirkvi. Oslobodzujú sa od vizitácií rímsko-katolíckych biskupov a povoľuje sa vizitovanie ich vlastnými superintendentmi. Môžu mať zhromaždenia, synodu.

Nekatolíkom sa zabezpečujú občianske práva v dosiahnutí verejného úradu, akademických hodností, majstrovského a majetkového vlastníctva, oslobodení sú od katolíckej prísahy a od účasti na katolíckych obradoch aj v cechoch. Pre náboženstvo nesmie byť nikto trestaný. Tolerančnými kostolmi nazývame tie, ktoré boli postavené v rokoch 1781-1800. Bolo to v novozriadených 151 zboroch 131 kostolov. Boli to zväčša jednoduché chudobné, spočiatku iba modlitebne bez veže, bez zvláštneho slohu. Povolenia získavali neľahko. Žiadatelia museli dokázať, že majú dostatočný počet evanjelických rodín, dostačujúce finančné prostriedky, nemajú dlh na dani a sú aspoň 1 hodinu cesty od najbližšieho evanjelického kostola.

Tolerančný patent potreboval vysvetlenia a spresnenia. Tie boli dané vo viacerých nariadeniach. Podľa intimátu z 1. augusta 1786 smeli evanjelici používať zvony. Intimát z 2. januára 1787 dovolil evanjelikom stavať veže.

Kresťania východného obradu na Slovensku v 16. a 17. storočí

Až do poslednej tretiny 17. storočia sa konfesionálne pomery v severovýchodnom Uhorsku vyznačovali, podobne ako na ostatnom území, relatívnou uzavretosťou konfesionálnych hraníc. Zmiešané lokálne spoločenstvá sa nevyskytovali o nič častejšie ako v ostatných častiach horného Uhorska. Výnimku tvorili mestské sídla, v ktorých bola heterogenita - etnická i konfesionálna - sprievodným javom od raného stredoveku. Konfesionálne zmiešané obce sa do polovice 17. storočia vyskytovali v prípadoch, keď jednu dedinu vlastnili katolícki i protestantskí zemepáni a patróni kostola, alebo to bol dôsledok neúspešnej snahy zemepána o rekatolizáciu celej obce. Prvým dôležitým momentom, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj náboženských pomerov v hraničnej oblasti západného a východného kresťanstva smerom k vytvoreniu konfesionálne pluralitného prostredia, bola Užhorodská únia. V roku 1646 ju uzavrelo 63 kňazov z východného Slovenska a priľahlých oblastí dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny za rovnakých podmienok, za akých 50 rokov predtým prijali úniu s Katolíckou cirkvou pravoslávni biskupi z územia Poľsko-litovského kráľovstva. Išlo o uznanie pápežského primátu, rešpektovanie tzv. filioque (dogma o tom, že Duch Svätý vychádza z Otca i Syna) a iných dogmatických rozdielov, ktoré za takmer 600 rokov schizmy vznikli medzi východnou a západnou cirkvou. Zachovanie východnej liturgie a cirkevnej tradície, možnosť pôsobenia ženatých kňazov.

Tabuľka: Významné udalosti a osobnosti

Jozef II.

tags: #cirkev #na #slovensku #v #17 #storoci