Pochopiť témy viery a duchovna nie je vždy jednoduché, pretože v ich pozadí sú nepredstaviteľné a nádherné myšlienky. V súvislosti s tým, čo bolo študované, Ellen Whiteová píše: "Úžasné spojenie Boha a človeka! Aby jeho ľudská prirodzenosť odolávala náporom chorôb, mohol ju posilniť životaschopnosťou a neoslabenou sviežosťou svojej božskej prirodzenosti. On sa však ponížil až na ľudskú prirodzenosť. Urobil to preto, aby sa naplnilo Písmo a aby sa začal realizovať plán prostredníctvom Božieho Syna. Poznal cestu pokory, ktorú podstúpil, aby odpykal hriechy odsúdeného, stonajúceho sveta. Aká pokora! Anjeli užasli. Jazyk to nedokáže vyjadriť, myseľ nemôže pochopiť. Večné Slovo súhlasilo s tým, aby sa stalo telom! Boh sa stal človekom! Bola to obdivuhodná pokora."
Modernému človeku predstava Kristovej preexistencie a jeho vtelenia pripomína historky, ktoré patria do "predvedeckého" a "predracionálneho" veku. Keďže svet, podľa ich názoru, vznikol určitým opísateľným spôsobom, za pravdu sa pokladá len to, čo možno vysvetliť laboratórnym alebo vedeckým výskumom. Vtelenie Ježiša Krista nemôžu títo racionálni a logicky uvažujúci ľudia prijať, pretože to presahuje rámec bežných moderných vedeckých výskumov. Ideálne by bolo, keby sa všetky pravdy dali vedecky dokázať. No pretože to tak nie je, tieto metódy nás nikdy neprivedú k pravde, ktorú skutočne potrebujeme poznať.
Našťastie, nemusíme poznať všetky zložitosti Kristovej prirodzenosti, aby sme dostali požehnanie, ktoré pre nás získal. Boh, ktorý jestvoval skôr, ako na seba vzal ľudskú prirodzenosť, zostal tým istým Bohom, aj keď svoje božstvo teraz zaodel človečenstvom. Ale to, že niečo nevieme pochopiť, ešte neznamená, že to nie je pravda. Existuje množstvo vecí, dokonca aj v "sekulárnom" svete, o ktorých veríme, že sú skutočné, aj keď ich nechápeme.
Podmíněné Vznikání - a kvantová Sraženina - Ashin Ottama
Skrátka, všetko, čo nás obklopuje, sú samé záhady, veci, ktoré nedokážeme celkom vysvetliť a pochopiť. Prečo by sme potom mali byť prekvapení, že sa s niečím podobným stretávame aj v náboženstve?
Božská a Ľudská Podstata Ježiša Krista
Božská prirodzenosť Ježiša Krista je téma, ktorá sa tiahne celou Bibliou. Ježiš prišiel od Otca (Ján 16,28), bol jedno s Otcom (Ján 10,30) a jestvoval večne s Otcom (Ján 1,2). Nebol čas, aby Ježiš nejestvoval.
List Židom uvádza, že Ježiš "bol vo všetkom skúšaný, ale bez hriechu". (Žid 4,15) Peter, ktorý veľmi dobre poznal Ježiša, svedčí, že "on nikdy hriechu neučinil, ani lesti nebolo v jeho ústach". (1 Pet 2,22) Ján napísal, že "v ňom nieto hriechu" (1 Ján 3,5) a Pavel povedal, že Kristus "nepoznal hriech" (2 Kor 5,21). Sám Ježiš, aj keď bol človek, povedal, že nikdy nezhrešil. Tým, že vzal na seba človečenstvo, pozoruhodným spôsobom sa spojil s ľudským pokolením.
Pri čítaní Žid 5,7-9 je celkom zrejmé, že sa tu hovorí o Ježišovej ľudskej prirodzenosti. Spomína sa tu jeho telo, spomínajú sa slzy, utrpenie a poslušnosť. Je to opis bohabojného človeka, ktorý trpí a zápasí v životných problémoch, drží sa pevne viery a ctí nebeského Otca. To všetko vidíme u Ježiša. Ježiš je zároveň Boh. Ako Boh pripravil plán spasenia a v ľudskej podobe ho aj uskutočnil. Je nazvaný "pôvodcom večnej spásy". (Žid 5,9) Ani ako anjel, ani ako dobrý človek by nikdy nemohol zmieriť hriechy sveta. Stvorená bytosť, bez ohľadu na svoju vznešenosť, ušľachtilosť alebo svätosť, zostane len stvorenou bytosťou. Len Boh sám mohol urobiť všetko potrebné, aby ľudské pokolenie zachránil pred záhubou. Svojím človečenstvom si vytvoril dokonalé a nerozlučiteľné puto s nami a dal nám príklad viery, poslušnosti a utrpenia. Iba Boh mohol poskytnúť obeť, ktorá by bola dostatočným zadosťučinením za hriechy sveta.
„Ako jeden z nás mal ukázať príklad poslušnosti. Preto vzal na seba našu prirodzenosť a prežíval naše ľudské skúsenosti. ´Preto vo všetkom musel sa stať podobným bratom´. (Žid 2,17) Keby sme mali znášať čokoľvek, čo Kristus znášať nemusel, potom by satan práve v tomto bode poukazoval na nedostatočnosť Božej moci pre nás. Preto bol Ježiš podobne ´pokúšaný vo všetkom´. (Žid 4,15) Podstúpil každú skúšku, ktorej sme podrobovaní my."
Večnosť a Čas: Božie Kráľovstvo a Nový Jeruzalem
Prvá vec je asi to že Boh nestvortil človeka len ako kus mäsa a kosti, ale, že má aj dušu a je duch, ktorý ma v sebe vloženú je večný (Koh 3,11). Teda v nás ľuďoch je od Boha hlboko vložený rozmer večnosti. AK by si sa chcel dozvedieť viac o nebi, pekle ale aj novom Jeruzaleme a hlavne o tom ako nájsť s istotou a pokojom cestu do NEBA tak tento článok je presne pre teba. Nebesia v pôvodnej hebrejčine sú skoro stále v množnom čísle. Teda viac nebies, jedno je to ktoré vidíme, krásne azúrové, kde lietajú vtáci a lietadla. Druhé je duchovná sféra, kde prebieha duchovný boj medzi nebom a zemou. (Dan 10,20, Ef 6,12) Je to nebo medzi prvým a tretím. Tretie nebo, je to miesto, kde Apoštol Pavel hovorí, že bol vytrhnutý vo videný, je to miesto, kde prebýva Boh. Čo je ešte lepšie, že sám Boh ťa tam chce. Okrem Boha Otca v nebi je aj Ježiš, veľké množstvo Božích anjelov a ďalšie duchovné bytosti a ľudia, - ktorí sú skrze spasenie. (Zj 5:11-14)Nebo je až tak nádherné a veľké miesto, že si je ho až ťažké si predstaviť alebo pochopiť našim ľudským mozgom, alebo s našimi dočasnými skusenostiami. (1Kor 2,9) Je tam radosť a naplnenie a už žiadne zlo, smútok, hriechy, trápenie, bolesť, choroba, chudoba, smrť alebo démoni ani nič nečisté.
Dôležitú vec, ktorú by sme si mali uvedomiť, že Boh nechce, aby žiaden človek strávil večnosť v Ohnivom Jazere. Je to „cieľová stanica“ cesty, ktorú si tu niektorí na zemi vybrali. Čo človek seje, bude aj žať. Vzkriesenie mrtvých je udalosť pred posledným súdom, kedy všetci ľudia vstanú (pravdepodobne) fyzicky z mrtvých a dostanú nové tela, nie také isté ako boli pred tým, ale oveľa lepšie. Potom bude posledný súd, je udalosť ktorá odohrá na konci naších dejín.
Je mesto Boha, Baránka a Božieho ľudu. Boh dokonca vtedy stvorý novu zem a aj nové nebo. A tento nový alebo nebeský Jeruzalem zostúpi na tu novu zem a vtedy už bude AKO V NEBI TAK AJ NA ZEMI.
Na počiatku… O počiatku môžeme hovoriť len v súvislosti s časom. Kde niet času, niet ani počiatku, ani konca. V prvom verši Biblie tak stojíme nielen na počiatku stvorenia, ale aj na počiatku času. I čas je stvorená veličina. Jeho stvorením začala história ľudstva, dejiny sveta. Svet teda nebol stvorený v čase, ale s časom. Čo je to počiatok? Je to bod nula na časovej osi. Keď si nakreslíme časovú os, na ktorej vyznačíme roky, tak na jej začiatku je nula. Ale čo je čas? Vedec by povedal, že čas je fyzikálna veličina, alebo štvrtý rozmer. Priestor je trojrozmerný a čas predstavuje štvrtý rozmer našej existencie. Filozof by povedal, že čas je opakom večnosti. Je len úsečkou, ktorá na rozdiel od priamky má svoj počiatok aj koniec. Podnikateľ by povedal, že čas sú peniaze. Čo hovorí Biblia na otázku, čo je čas? Že je to dar, Boží dar, ktorý má však paradoxný charakter. Je jediný, z ktorého ubúda. Veď čo znamená posledný deň kalendárneho roku? To, že jeden rok života nám pribudol a zároveň jeden rok zo života nám ubudol. Čím viac rokov máme, tým menej času nám zostáva. Preto tak veľmi záleží na tom, ako a na čo využijeme čas, ktorý ešte máme.
Podobenstvá a Ich Význam
V tomto roku chceme zaoberať podobenstvami Pána Ježiša. Veľkú časť svojej náuky sprostredkoval Pán Ježiš ľuďom prostredníctvom obrazných rozprávaní. Podobenstvá nie sú totiž len jedným z možných spôsobov rozprávania o Bohu a o Božom kráľovstve, podobenstvá sú totiž jediným primeraným nástrojom reči o Bohu. Boh prevyšuje človeka, Božie jestvovanie prevyšuje pozemský život. Môže to urobiť jedine sám Boh. Boh sa nám priblížil v Ježišovi Kristovi, vo svojom Slove, ktoré sa stalo Telom (porov. A ako sa nám priblížil? Priblížil sa nám tým, že nám v Ježišovi Kristovi ľudskou rečou zjavuje seba a svoje kráľovstvo, keď nám rozpráva podobenstvá. Boh nám poskytuje ľudskou rečou v obrazoch z pozemského života poznanie o sebe a svojom kráľovstve. Keď Pán Ježiš hovorí v podobenstvách, znamená to, že hovorí o pozemských skutočnostiach, ktoré dobre poznáme a prostredníctvom týchto obrazov nás učí o Božích skutočnostiach, ktoré nepoznáme.
Sám Pán Ježiš nám ukázal príklad počúvania. On sám “počúval” stále svojho Otca a zvestoval nám to, čo počul od Otca. Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho (Jn 8,26; porov. Jn 14,10).
Aj každý z nás sa aspoň v nejakom momente svojho života pýtal, či sa oplatí hovoriť o Božom slove vo svete a v spoločnosti, ktorá je tak skazená, ako tá, v ktorej žijeme my, či má ešte zmysel dnes hovoriť o evanjeliových blahoslavenstvách a katechizovať osoby, ktoré nepočúvajú, ktoré majú zatvrdnuté srdce, myslia iba na peniaze, na zábavu, na to, čo je pominuteľné, prechodné, prchajúce.
Na počiatku… Boh… Aj my dnes stojíme na počiatku, na počiatku nového roku. Ide o to, aby o ňom platilo to isté, čo platilo o počiatku všetkých vecí. Že na jeho počiatku bude stáť Boh. Nie my, ale Boh. Prečo je dôležité, aby na počiatku každého roku nášho života stál Boh? Preto, lebo čo Bohom zažína, dobre začína. Veď aký je Boh, také je aj všetko, čo Ním začína. Boh je dobrý, preto všetko, čo Ním začína, je dobré. Čo platí o Bohu, však už neplatí o človeku, o nás. Preto počiatok nového roku bude len vtedy dobrý, keď to bude Boží počiatok. Nie náš, ale Boží. Kedy to bude? Keď sa Boh od prvej chvíle stane režisérom a tvorcom všetkého, čo je pred nami. Nie my, ale On. Kedy sa tak stane?
Diskusie o Bohu a Jeho Podstate
Podat akysi matematicky dokaz boha je tazke. Stvorrozmernost vidim v kontexte s kvantovou fyzikou, kde dalsim rozmerom je cas a event. Kazdy, kto hlada boha, by sa mal snazit najst jednotu v stvoritelovi a v stvoreni, teda v sebe by mal hladat boha.
Ved vesmir, teda universum je stvordimenzionalny sam o sebe )(teda my ludia ho dokazeme zatial tak vidiet), pretoze ma pre nas kvantove veliciny 1d, 2d a 3d, teda tri rozmery a k tomu sa prirata cas ako stvrta kvantova velicina, ktora na vesmir posobi a on sa stale rozpina, cize tvori sa sam zo seba. Ja oznacujem samotny vesmir metaforicky ako Boha, pretoze je stvoritel a sam zo seba sa tvori, rozpina.
Ranexil, celá táto teória sa zdá byť celkove logická, ale je priveľmi abstraktná a tak ťažko predstaviteľná. Človek má dobrú schopnosť imaginácie, teda predstavivosti a teória, ktorú si nemožno celkom dobre predstaviť je nanič. Zrejme k tomu štvorrozmernému priestoru bude treba pristupovať nám doposiaľ neštandardným spôsobom. Čo, ak je tomu tak, že aktívne sú vždy iba tri dimenzie a tá jedna je akoby v útlme, alebo zálohe. My aktívne vnímame iba tri rozmery, hoci vieme, že jestvuje aj štvrtý.
Snivalo sa mi to uz druhy krat, a zaujima ma, ze preco sa mi vela snov sniva viac krat rovnakych a uplne do bodky-deja vu. A niekedy, ked chcem podvedome prerusit sen, tak otvorim oci a namiesto obrazu mojej izby je stale to pozadie sna, proste zobudim sa a stale nie som este v beta hladine, je to fascinujuce. A najbrutalnejsie je snivanie o textoch, alebo veciach, ktore som v zivote nevidel, a viem ich identifikovat. Je to dost chore a hanbim sa za to.
Ranexil. o tom aj ja viem svoje, ale myslím, že je rozumné odlišovať obyčajné sny od toho, čo sa nazýva vízie. Vízie sú vnemy, ktoré prichádzajú od niekoho iného a ukazujú sa nám pre naše poučenie. Takých vízií som mal už viacero, ale najpôsobivejšia bola tá, kde som videl našu zem po apokalypse. Videl som na nej iba samý popol a prach bez akýchkoľvek známok života.
Tabuľka: Porovnanie Nebies
| Nebo | Popis |
|---|---|
| Prvé nebo | Fyzické nebo, ktoré vidíme (azúrová obloha, vtáci, lietadlá). |
| Druhé nebo | Duchovná sféra, kde prebieha duchovný boj medzi nebom a zemou. |
| Tretie nebo | Miesto, kde prebýva Boh (Apoštol Pavel bol tam vytrhnutý vo videní). |
Znázornenie štvorrozmerného priestoru pomocou tesseractu.