V pastoračnej praxi sa kňaz stretáva s mnohými psychickými problémami, ako sú psychické choroby, pedagogické ťažkosti, prekonávanie strachu a depresie a mnohé ďalšie. Niektoré z týchto otázok môžu byť vyriešené samotným kňazom, ale nie vždy to stačí. Práve preto je dôležité zdôrazniť tie situácie, kedy kňaz musí poslať svojho duchovného syna či dcéru k psychológovi, aby nemusel človek sám, ale s pomocou špecialistu riešiť svoju situáciu, v ktorej mu nepomohol kňaz.
Oblasti spolupráce kňaza a psychológa
Prakticky situáciu takéhoto druhu môžeme pozorovať v prípadoch psychických chorôb, kedy vážnosť ochorenia je oveľa väčšia, než uvedomovanie si tejto choroby a možnosť človeka prekonať toto ochorenie ním samým. Na druhej strane kňaz okrem pastierskeho vedenia sa stretáva s psychickou chorobou, ktorú liečiť nevie a nemôže. A naozaj by bolo čudné predstavovať si kňaza v úlohe psychiatra, ktorý predpisuje pacientovi tabletky. Duchovná choroba môže byť vyliečená pastoráciou, ale psychická choroba nie.
Takisto aj pri duchovných chorobách: keď je človek v tiesni alebo v zúfalstve, môže mu pomôcť rada pastiera, duchovné vedenie, sviatosti, ale keď človek upadá do klinickej depresie, potrebuje liečbu a v takýchto prípadoch pastierska prax musí byť spojená s medikamentóznou alebo psychoterapeutickou liečbou.
Ďalšia oblasť spolupráce kňaza a psychológa je oblasť psychických odchýlok, hraničných stavov. Predovšetkým sú to problémy osobnostných rozdelení, nesformovanie osobného uvedomovania svojho ja, problémy medziľudských vzťahov - tu psychológ môže vystupovať nie len ako analytik, ale aj ako radca, konzultant, aby priviedol človeka k určitým psychologickým procedúram, ktoré by mu pomohli upevniť vedomie, sformovať pevnú osobnostnú štruktúru a bolo by ideálne, keby doviedol človeka k hodnotnému náboženskému životu.
Psychológ by mal pomáhať človeku aj v jeho náboženskom živote, najmä v príprave na spoveď. Psychológ môže pomôcť človeku pozrieť na seba kriticky, prijať seba ako zložitú štruktúru, poukázať na vzájomné spojenie duchovného života, svedomia, mravov a postoja tohto človeka k týmto hodnotám. Človek môže skutočne cítiť neschopnosť, nemožnosť seba ohodnotiť. Cíti, že potrebuje pomoc a psychológ mu môže naozaj poukázať na vzťah určitých ľudských čŕt s niektorými hriešnymi sklonmi.
Je dôležitý vzťah kňaz - psychológ, ale pre dobro veriacich, pre dobro všetkých ľudí, musí fungovať aj spätná väzba, psychológ - kňaz. V kňazských seminároch sa vyučuje predmet "Pastorálna psychológia" kde sa prizvukuje nutnosť spolupráce kňaza a psychológa, ale nemám informácie, či niečo podobné, zrkadlovo, by bolo v učebných plánoch na medicínskych fakultách.
Veriaci psychológ
Keď psychológ pozerá na ľudskú dušu ako na osobnostno-spoločenský systém, ničím sa nelíši od nepraktizujúceho psychológa. Pre kňaza v pastorácii je dôležité, aby psychoterapeut vždy vnímal postoj k človekovi ako k systému, ktorý je naplnený Božským životom a aby si uvedomoval, že praktizujúci veriaci človek seba mení a duchovne vedie.
Náboženské zážitky a emócie v celkovej štruktúre osobnosti môžu mať rôzny význam: môžu byť bezprostredným odzrkadlením symptómov psychickej choroby (halucinácie, blúznenie). Alebo môžu byť prejavom zdravia osobnosti a pri psychických chorobách pomáhajú človeku brániť sa patologickému stavu a preto by sa žiadalo, aby pri vyšetrení chorého človeka psychológ nebral hneď duchovný zážitok ako patológiu a ukazoval svoj apatický postoj k duchovnému hľadaniu svojho pacienta. Aj zo strany kňaza netreba v každom otvorenom rozhovore a každom duchovnom zážitku hľadať psychickú chorobu.
Spoločná práca kňaza a psychológa
Najužitočnejšia by bola spoločná práca dobre pripraveného kňaza a veriaceho psychológa, ktorá by mohla spočívať napríklad v tomto. Lekár musí pozorne a s úctou k pacientovi objektívne sledovať nielen vývin osobnosti a symptómov choroby, ale aj náboženský život. Kňaz by mohol pomôcť lekárovi a pacientovi vysvetliť duchovné emócie, ich logické, filozofické a emocionálne pramene; informovať lekára o náboženskej skúsenosti chorého a pomôcť rozdeliť to, čo patrí ku chorobe a čo k duchovnému životu pacienta.
Pre kňaza a veriaceho psychológa je jednou z najdôležitejších úloh správne stanoviť „duchovnú diagnózu“, to znamená, treba určiť, čo v trápení človeka má duchovnú príčinu a potrebuje duchovnú liečbu; a čo je prejavom psychickej choroby a potrebuje lekársku, kompetentnú liečbu. Môže nastať aj taká situácia, že u pacienta sú také psychofyzické poruchy, ktoré sú výsledkom osobných alebo rodinných hriechov a vtedy potrebuje aj duchovnú aj psychologickú pomoc. V takýchto prípadoch duchovné vyzdravenie môže priviesť k psychickému a fyzickému uzdraveniu.
Ako nájsť kresťanského psychiatra, psychológa alebo terapeuta | Kresťanské duševné zdravie #viera
Príklady z praxe
Rehoľná sestra zdieľa svoju skúsenosť s psychickým týraním v cirkevnom prostredí, čo poukazuje na dôležitosť otvoreného rozhovoru o týchto problémoch a vyhľadávania pomoci.
Juraj Drobný, kňaz rímsko-katolíckej cirkvi a dramaturg televízie Lux, hovorí o spoločných bodoch a rozdieloch medzi prácou kňaza a psychológa. Zdôrazňuje, že kňaz je prostredníkom medzi človekom a Bohom, a uzdravenie očakáva od Boha. Tiež hovorí o dôležitosti úprimného vyznania hriechov a túžby po náprave.
Karol Pollák, psychoterapeut, sa angažuje v programoch pre manželov v ťažkostiach a so spoločenstvom seniorov. Hovorí o synodalite a o tom, ako sa laici môžu zapojiť do života cirkvi. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby kňaz demystifikoval svoju úlohu u veriacich a dával najavo, že je len človek.
Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c. je český psychiater, psychológ, gréckokatolícky kňaz, spisovateľ a esperantista.
Problémy a výzvy
V diskusiách na internete sa objavujú rôzne názory na to, či je potrebné vyhľadať psychológa, alebo či stačí modlitba a pomoc od Boha. Niektorí ľudia majú obavy z psychológov a myslia si, že psychológia je paveda. Iní zdôrazňujú, že psychológ môže pomôcť otvoriť dvere, o ktorých ani netušíme, že ich máme.
Je dôležité si uvedomiť, že psychológia nie je žiadna paveda. Ide o serióznu disciplínu a ľudia, čo to vyštudujú, musia pre svoje vzdelanie cosi aj urobiť. Samozrejme nas pozna najlepsie jedine Boh. Je dôležité zapojiť aj vlastnú vôľu a zabojovať, lebo tie rúhavé slová sa v mysli formulujú ohromne ľahko.
Pri výchove detí je dôležité, aby sa bral do úvahy aj duchovný rozmer. Nemôžeme dieťa vychovávať tak, že za každých okolností mu budeme hovoriť, že je dobré. Keď nám napríklad päťročný chlapec v zlosti zhodí kvetináč z okna, tak my si povieme, že ho nijako nenapomenieme ani nepotrestáme, lebo on je vo svojej podstate dobrý. Len to, čo sa stalo, je zlé. To je nebezpečné.
Záver
Spolupráca kňaza a psychológa je žiadosťou našej doby pre dobro veriacich, pre dobro všetkých ľudí. Je dôležité, aby kňaz a psychológ spolupracovali a pomohli človeku nájsť cestu k uzdraveniu a duchovnému rastu.
Tabuľka: Rozdiely medzi duchovnou a psychickou chorobou
| Charakteristika | Duchovná choroba | Psychická choroba |
|---|---|---|
| Príčina | Hriech, nedostatok duchovného vedenia | Psychické ochorenie, genetika, trauma |
| Liečba | Pastorácia, sviatosti, modlitba | Psychoterapia, lieky |
| Úloha kňaza | Duchovné vedenie, poradenstvo | Identifikácia problému, odporúčanie psychológa |
| Úloha psychológa | Pomoc pri spracovaní emócií, riešení problémov | Diagnostika, terapia |