Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má bohatú a spletitú históriu, ktorá siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Táto cirkev, súčasť Katolíckej cirkvi, si zachováva východný byzantský obrad a je spojená s rímskym pápežom vo Vatikáne. V článku sa pozrieme na jej historický vývoj, kľúčové udalosti a súčasné postavenie na Slovensku.

Bazilika Minor v Prešove

Počiatky Kresťanstva na Slovensku

Historicky podložené počiatky kresťanstva na Slovensku sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia, kedy knieža Rastislav sa v roku 862 obrátil so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Byzantský cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali na túto misiu učenca Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna, ktorí boli poverení šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave v roku 863.

Svätí Cyril a Metod

Konštantín zostavil nové slovienske písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu zrozumiteľnú v ich vlastnej reči.

V roku 867 odchádzajú Konštantín a Metod na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. Konštantín tam vstupuje do kláštora (prijíma meno Cyril) a neskôr 14. februára 869 zomiera. Metod je v roku 869 pápežom Hadriánom II., ustanovený za prvého veľkomoravského arcibiskupa s jurisdikciou pre všetkých Slovanov.

Po Metodovej smrti, 6. apríla 885, pričinením nitrianskeho biskupa Vichinga, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi - východná (na východ od Dunaja) a západná (Panónia a územie dnešného Slovenska).

Stredovek a Vplyv Valašskej Kolonizácie

V roku 1054 vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom schizmou, čo viedlo k rozdeleniu cirkvi na východnú - pravoslávnu a západnú - katolícku. Východní kresťania na našom území praktizovali naďalej svoj východný obrad.

Pápež Inocent III. V roku 1204 prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni (Rusíni) boli nositeľmi tohto obradu.

Po vymretí Arpádovcov (1301) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku 1309 zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Východní kresťania, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským biskupom.

Užhorodská Únia a Obdobie po Nej

Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou 24. apríla r. 1646. Oficiálnemu zjednoteniu veriacich byzantského obradu s Rímskou cirkvou veľmi napomohli poľskí a uhorskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Poľsko a Rakúsko-Uhorsko.

Po neúspešnej realizácii únie v roku 1614 v Krasnobrodskom monastieri sa podarilo uzavrieť úniu na zámku v Užhorode (Užhorodská únia) 24. apríla 1646. Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom - ostrihomským arcibiskupom Lippayom a v septembri celokrajinskou synodou biskupov v Trnave.

Čoskoro po uzavretí únie sa objavili aj snahy vnucovať gréckokatolíkom západné (rímskokatolícke) zvyky a formy zbožnosti, teologické vnímanie aj právne zvyklosti. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej Márie Terézie, na jej podnet rímsky pápež Klement XIV. vydal bulu 19. septembra 1771 Eximia Regalium, ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia Mukačevskej eparchie (nanovo ju erigoval). Prešovské biskupstvo sa vyčlenilo z Mukačevskej eparchie bulou Pia VII. Relata Semper dňa 22. septembra 1818.

Obdobie po Roku 1918 a Likvidácia Cirkvi Komunistami

Pri vzniku prvej ČSR v roku 1918 odmietol vtedajší biskup Štefan Novák zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. V septembri 1926 bol za nového administrátora eparchie vymenovaný Pavol Peter Gojdič, ktorý všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu. Podľa schematizmu z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných a vyše 305 600 veriacich.

Po komunistickom puči v roku 1948 sa KSČ usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev. V Prešove sa uskutočnil 28. apríla 1950 tzv. Sobor, ktorý „pričlenil" všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Biskup Pavol Peter Gojdič bol v roku 1951 odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v roku 1960. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi.

Obnova Cirkvi a Súčasnosť

Počas tzv. „Pražskej jari" bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa 13. júna 1968 obnovená. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. Až do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu v roku 1989 cirkev živorila.

Po roku 1989 dochádza k oživeniu cirkevného života. Medzi najdôležitejšie udalosti patrilo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v roku 1990.

21. februára 1997 boli zverejnené dekréty, ktoré oznámili, že rímsky biskup Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach a vladyku Milana Chautura menoval za jeho prvého apoštolského exarchu.

30. januára 2008, na sviatok Troch svätiteľov, pápež Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu na čele s metropolitom, Košický exarchát povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v Bratislave.

Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.

Rozšírenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2011

Prehľad súčasných eparchií Prešovskej metropolie na Slovensku:

• Prešovská gréckokatolícka archieparchia - vladyka Jonáš Maxim, arcibiskup - metropolita
• Košická gréckokatolícka eparchia - vladyka Cyril Vasiľ SJ, eparchiálny biskup
• Bratislavská gréckokatolícka eparchia - vladyka Peter Rusnák, eparchiálny biskup

Najpoužívanejším liturgickým jazykom na Slovensku je slovenčina. Vo farnostiach s prevládajúcim rusínskym obyvateľstvom sa stále využíva cirkevná slovančina, aj keď v súčasnosti je už snaha nahradiť ju rusínskym jazykom. V niektorých farnostiach sa ako liturgický jazyk používa aj maďarčina.

Gréckokatolícka cirkev je špecifická svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Matriky Gréckokatolíckych Farností

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík gréckokatolíckych farností, ich stav zachovania a poznámky o prípadnej existencii chýbajúcich matrík:

Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

História Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je príbehom o prežití, viere, kultúrnej identite a neustálom hľadaní svojho miesta v spoločnosti.

Počas prvej svetovej vojny gréckokatolícka cirkev na Slovensku žila tradičnú religiozitu. Nové územné usporiadanie, ku ktorému došlo po prvej svetovej vojne, viedlo 28. Územie eparchií Mukačevo a Prešov sa ocitlo rozdelené medzi Československo a Maďarsko.

V povojnovom období územie Podkarpatskej Rusi hostilo zrod pravoslávnej cirkvi: toto hnutie bolo podporované niektorými protikatolíckymi kruhmi novej vlády. Tieto prestupy boli často sprevádzané skutkami násilia, agresiami farníkov a zaberaním chrámov. Situácia bola odlišná na Slovensku, kde sa zaznamenali len sporadické prípady ľudovej nespokojnosti, hoci aj tam existovalo niekoľko pravoslávnych farností. V roku 1921 bolo na Slovensku už 2 879 pravoslávnych veriacich, v roku 1930 je to už 9 067.

V Prešove v roku 1918 prijal kanonik Mikuláš Russnák dočasnú úlohu spravovať eparchiu ako generálny vikár. K týmto obvineniam sa pripojila zámienka, že tento biskup nemá československé občianstvo, a preto bol považovaný za „cudzinca“.

Jednou z najdôležitejších a najslávnejších postáv dejín Prešovskej eparchie bol biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM (1888 - 1960). Po tom, čo vykonával misionársku činnosť na Podkarpatskej Rusi, bol 14. septembra 1926 vymenovaný za prešovského apoštolského administrátora a 7. marca 1927 sa stal titulárnym biskupom. Jeho biskupská vysviacka sa uskutočnila 25.

Gojdič podporil dielo ľudových misií, ktoré vykonávali otcovia redemptoristi východného obradu, ktorí sa usadili v eparchii v roku 1921, najskôr v Stropkove, následne v Michalovciach (1940) a Sabinove (1946) a od 21. Druhého septembra 1937 pápež Pius XI. Ten istý dokument stanovil zriadenie ďalšej eparchie a vytvorenie gréckokatolíckej metropólie v Československu.

Vzťahy biskupa Gojdiča s vládou boli často napäté a vyznačovali sa vzájomným nepochopením. V tridsiatych rokoch sa vláda usilovala zavádzať na všetkých cirkevných školách slovenčinu ako vyučovací jazyk, čím podporovala prebudenie slovenskej národnej identity aj medzi gréckokatolíkmi. Gojdič bránil právo ruténskych/rusínskych a ukrajinských veriacich používať svoj jazyk v škole.

Tento konflikt sa pretiahol až do rozpadu Československej republiky, ku ktorému došlo 14. V období slovenského štátu (1939 - 1945) sa celý politicko-etnicko-národný konflikt prehĺbil ešte výraznejšie, napätie medzi vládou a biskupom bránilo aj cirkevnému životu, pretože gréckokatolícka cirkev bola diskriminovaná. Dvadsiateho druhého novembra 1939 Gojdič podal demisiu, ale pápež Pius XII. ju odmietol a 19.

Počas druhej svetovej vojny biskup Gojdič spravoval aj 47 farností Mukačevskej eparchie, ktoré zostali na území slovenského štátu. Čo sa týka vzťahov s pravoslávnou cirkvou, je významné, že prechod na pravoslávie, znak ľudového znechutenia, sa zastavil, ba dokonca mnohí veriaci sa vracali z pravoslávia do katolíckej cirkvi.

Otázka etnickej príslušnosti gréckokatolíckych veriacich na Slovensku medzi oboma vojnami je občas definovaná ako napredujúca „slovakizácia gréckokatolíckej cirkvi“. V tomto špecifickom prípade bol proces národného prebudenia podporovaný aj autoritami (školami, úradmi atď.). Táto aktivita nebola vždy pozitívne vnímaná a interpretovaná cirkevným autoritami a veľkou časťou kléru, ktorý neprestával chápať identitu gréckokatolíckej cirkvi v spojitosti s etnickou hodnotou slova „ruténsky/rusínsky“.

De facto počas celého tohto obdobia bola gréckokatolícka cirkev na Slovensku oficiálne nazývaná Ruténska/Rusínska cirkev. Vychádza so súhlasom sekretára Kongregácie pre východné cirkvi.

História Gréckokatolíckej eparchie sv. História Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu (predchodca eparchie) v Košiciach začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, doterajšieho pomocného prešovského biskupa.

Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2. Gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu.

Dňa 13. Patrónmi exarchátu sú sv. Cyril a Metod, ktorí boli vyhlásení dňa 5. júla 1997 na odpuste (chrámovom sviatku) v Sečovciach. Takto sa Chrám apoštolom rovných sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach stal jedným z pútnických miest exarchátu. Dňa 1. septembra 1997 bol posvätený dom pre dočasný exarchátny úrad na Dominikánskom nám. 13 v Košiciach. Taktiež dňa 27. decembra 1997 bolo posvätené Katecheticko-pastoračného centrum sv. Na základe kánona 191 §1 a §2 CCEO ustanovil vladyka Milan, prvý košický exarcha, dňa 1. 10. 1999 Gréckokatolícky exarchátny súd v Košiciach.

Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchu. Nové hierarchické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi sa udialo z vôle Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) z 30.

Dejiny eparchie v Košiciach sú zatiaľ krátkymi dejinami; stoja na svojom začiatku. Po troch rokoch a ukončení misie, keď nadišiel čas etablovať tento región ako nezávislú cirkev došlo k mnohým útokom zo strany franského latinského duchovenstva. Napriek tomu dielo misie na Morave pokračovalo až do smrti moravského arcibiskupa Metoda 6. apríla 885. Cirkevný prevrat, ktorý sa vtedy uskutočnil, spôsobil zánik projektu kristianizácie Slovanov, ako ho videli solúnski bratia Cyril a Metod a otvoril nový projekt vedený ich žiakmi, skrze ktorý sa cez Bulharskú ríšu kresťanstvo východného gréckeho obradu stalo dominantným vo východoeurópskych slovenských národoch.

Napriek tomu na Morave a jej okolí, teda aj na území dnešného Slovenska, nachádzame aj v neskoršom období odkazy na grécku misiu Cyrila a Metoda. Svedectvom sú fresky v ikonografickom štýle v najstarších chrámoch na území Slovenska, najstaršie patrocíniá chrámov zviazané práve so svätými uctievanými najmä vo východnej byzantskej cirkvi, ba aj niektoré písomné zmienky potvrdzujúce východné kresťanstvo v týchto lokalitách. Rodiaca sa uhorská šľachta v 10. storočí mala silné väzby práve s východným kresťanstvom.

Grécko-slovanský obrad v severovýchodnom Uhorsku bol spočiatku v tieni iných častí krajiny, kde prekvital. Avšak tam v 14. storočí dochádza k narastaniu mocenského nátlaku s cieľom latinizácie, resp. katolizácie týchto cirkví. Podobná situácia bola aj v Poľskom kráľovstve, odkiaľ do Uhorska smerovala významná časť migrantov.

Avšak v priebehu týchto storočí boli aj obdobia, kedy kresťania grécko-slovanského obradu na tomto území boli zjednotení s Katolíckou cirkvou. 1. marca 1402 pápež Bonifác IX. obnovil spišskému prepoštovi biskupské privilégiá, kde uvádza, že veľký počet „Rusínov a Valachov bývajúcich v susedstve navštevuje Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule, kde ako pravoslávni vstupujú do Katolíckej cirkvi“.

Spišský prepošt Juraj dostal od Bonifáca IX. fakultu udeliť osobitné rozhrešenie pre Rusínov a Valachov, ktorí žili na tomto území. Na Spiši sa spájala jurisdikcia spišských prepoštov, krakovských arcibiskupov a przemyšlských biskupov. Poľskí králi zriaďovali na svojom nielen katolícke, ale aj pravoslávne farnosti a preberali nad nimi patronátne právo. Tak bola na Spiši zriadená 15. marca 1571 na základe privilégia kráľa Žigmunda II. Augusta (1548 - 1572) farnosť Litmanová.

O existencii kresťanov grécko-slovanského obradu v prostredí Spišského prepošstva svedčia aj Spišské modlitby. Tie sú súčasťou rukopisného kódexu Manuale pro praedicatione conversorum, ktorý je opisom obradu posvätenia kapitulného chrámu spišskej prepozitúry z 25.

Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva. 19. septembra 1818 tajomník kongregácie Rafael Monius po prvýkrát verejne prezentoval obsah buly, ktorá pojednávala o zriadení Prešovského biskupstva vyčlenením z Mukačevského biskupstva.

Táto bula, nazvaná podľa úvodných slov Relata semper, bola slávnostne vyhlásená 22. septembra 1818 a potvrdená na zasadnutí konzistoriálnej kongregácie pápežom Piom VII. 2. októbra 1818. Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv.

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Prešovský biskup vďaka vysokému renomé kritika autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky reprezentoval Katolícku cirkev na Slovensku počas dôležitých rokovaní s predstaviteľmi obnoveného Československa.

Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov. Komunistická ideológia napokon získala prevahu v spoločnosti a v roku 1948 sa už jej negatívny postoj k Cirkvi prejavil v reštriktívnych krokoch, ktoré postihli aj Gréckokatolícku cirkev.

tags: #greckokatolicka #cirkev #dejiny