Detstvo a mladosť
Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, ako siedme z jedenástich detí. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. Dom Vojtaššákových bol pre Jána prvým malým seminárom, v ktorom sa utváralo budúce kňazské poslanie i jeho životné postoje.Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2. Do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule bol prijatý v roku 1895.
Štúdium v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule
Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu. Ako „clericus exemplaris“ - „príkladný bohoslovec“ sa stal tichým príkladom pre mnohých seminaristov. V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel.
Biskup J. Vojtaššák spomína na pobyt v tomto kňazskom seminári, a poukazuje aj na niektoré veselé príhody. Jedna z nich pripomína vtedajší zákaz fajčenia v seminári a klerikov, ktorí fajčili tajne v komíne z pecí, do ktorého mohli vojsť dvierkami z chodby:
„V seminári bola taká povesť, že veľmi asketický a prísny prefekt klerikov sa dozvedel, že ktorísi z klerikov fajčiarov vraj chodievajú fajčiť do komína. Aby niekoho z nich prichytil, sám sa schoval do komína a vyčkával, ktorý fajčiar si tam príde zafajčiť. Ktorýsi z fajčiarov spozoroval tú prefektovu lesť odkiaľsi z kúta chodby. Šiel tichučko chodbou a kráčajúc popri dvierkach do komína posunul zástrčku do skoby, a tak ostal pán prefekt v komíne zachlopnutý. Povesť ďalej nehovorí, kým, kedy, a ako sa z komínového väzenia vyslobodil.“
Kňazské pôsobenie
Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu - primície slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, kde nastúpil 22. júla 1901.Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Vyučovanie náboženstva dopĺňal aj stretnutiami s mládežou v domácnostiach, v nedeľu po- obede vysvetľoval katechizmus dospelým v kostole. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach.
Jána Vojtaššáka ako kaplána často prekladali z jednej farnosti do druhej. Už roku 1903 bol kaplánom v Kvačanoch v Liptove, o rok v Bijacovciach na Spiši. Širšie pole pôsobnosti sa kňazovi Jánovi Vojtaššákovi naskytlo v hornooravskom mestečku Tvrdošíne, kde pôsobil ako kaplán od 25.marca 1906 do 8.septembra 1908. Vo farnosti sa čoskoro prejavilo oživenie náboženského života. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež.
Vo farnosti sa čoskoro prejavilo oživenie náboženského života. Zaviedol poklonu Prevelebnej Sviatosti Oltárnej, naučil veriacich modliť sa ruženec, katechizoval, navštevoval chorých a chudobných. Veľkú pozornosť venoval deťom. V Katolíckom kruhu našiel ochotníkov, s ktorými hrával divadlá. Rozširoval slovenské noviny, najmä Kráľovnú Svätého Ruženca a Posla Božského srdca. Keď sa na zasadnutí školskej stolice riešila otázka vyučovacieho jazyka v tamojšej ľudovej škole, navrhol pri vyučovaní používať slovenský jazyk.
Na kaplánke vo Veličnej zastihli Jána Vojtaššáka v máji 1910 krajinské voľby. Bol okamžite preložený do Vyšných Repáš za administrátora farnosti. Po šiestich týždňoch, 21. júna, sa vrátil nazad do Veličnej na kaplánku. Ján Vojtaššák spravoval farnosť vo Veličnej až od roku 1911. Od októbra 1912 mal na starosti redakciu a administráciu Svätej Rodiny. V ťažkých rokoch prvej svetovej vojny zmobilizoval všetky svoje sily, vytvoril si okruh aktívnych prispievateľov z radov národne uvedomelých kňazov, takže časopis Svätá Rodina neprestal plniť svoju úlohu.
Činnosť v prospech národa
Mnohí duchovní na slovenských dedinách, ako aj Ján Vojtaššák na všetkých svojich pôsobiskách, cítili nutnosť šíriť vzdelanie, kultúru, osvetu, dvíhať morálno-náboženské povedomie vo svojich farnostiach. Vo voľbách sa angažoval za slovenských kandidátov. Bol účastníkom a signatárom martinskej deklarácie o vzniku ČSR, podpredsedom Kňazskej rady.Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v starobylej Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha.
Biskupské pôsobenie
Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Ján Vojtaššák po svojej biskupskej vysviacke dňa 27. februára 1921 prevzal úrad spišského diecézneho biskupa. Prehľad o stave diecézy mal z vlastnej pastoračnej praxe, poznal problémy malých chudobných farností na Orave, v Liptove a Spiši.Spoločnosť bola v morálnom rozklade, šírilo sa sociálne nepriateľstvo na dedinách, podmienené veľkými sociálnymi rozdielmi, vznikala triedna nenávisť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Vnútorné napätie v štáte stupňovali vzťahy medzi oboma národmi, medzi Českom s rôznymi sociálnymi prúdmi a voľnomyšlienkárskymi ideami, ľavicovými, socialistickými a ateistickými názormi v istých spoločenských vrstvách, ktoré podporovalo aj oficiálne politické vedenie štátu (T. G. Masaryk, E. Beneš, V. Cirkevní predstavitelia museli hneď od začiatku viesť zápas s oficiálnymi vládnymi zásahmi, najmä keď išlo o otázky práva a pôsobenia Cirkvi.
Nadaných kňazov posielal na štúdiá do zahraničia a tým získal pre výchovu kléru vynikajúcich a horlivých odborníkov. V r. 1922 zaviedol v diecéze večnú poklonu Oltárnej sviatosti, zorganizoval niekoľko diecéznych eucharistických kongresov (v r. 1923 v Levoči, neskôr aj v Spišskom Podhradí, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Tvrdošíne). Bol iniciátorom založenia a dlhé roky predsedom Ústrednej charity v Bratislave, postavil charitné domy v Bratislave a Dolnom Smokovci. Založil detský domov v Mokradi a podporoval sirotince v Spišských Vlachoch aj v Ružomberku.
V diecéze celkove postavil 49 škôl, 16 kostolov, 17 farských budov a 9 kultúrnych domov. Chudobných študentov podporoval aj hmotne. Zaslúžil sa o obrodu náboženského života v diecéze i na Slovensku.
V r. 1925 zorganizoval diecéznu synodu, ktorá prijala Synodálne ustanovenia Diecézy spišskej, podľa ktorých sa biskupstvo mnoho rokov riadilo. Pri udeľovaní sviatosti birmovania zvykol dávať birmovancom do života štyri napomenutia: „1. Žiaden deň bez modlitby! 2. Žiadna nedeľa bez svätej omše! 3. Žiaden piatok s mäsom! 4. V diecéze podporoval ľudové misie, kňazské rekolekcie a exercície a usadil v nej viacero rehoľných spoločenstiev.
Podporoval katolícku spolkovú činnosť, najmä spolky ružencové, mládežnícke, mariánske kongregácie, športové (Orol), kultúrne (katolícke kruhy), najmä Spolok sv. Vojtecha, ale aj Maticu slovenskú. V období holokaustu sa snažil o záchranu Židov a jeho zákroku u ministra Alexandra Macha sa pripisuje zásluha na zastavení židovských transportov.
Prenasledovanie a útrapy
Biskup Ján Vojtaššák patrí medzi najvýraznejšie a najsvetlejšie osobnosti svojej doby - ešte ani neskončila 2. svetová vojna a už 23. marca 1945 naňho víťazní „synovia sveta“ vydali prostredníctvom komunistického povereníka vnútra Karola Šmidkeho nariadenie k jeho zaisteniu a 5. mája 1945 ho odvliekli z rezidencie do väzby. Za to ho v r. 1945 sedem mesiacov väznili a vyšetrovali, potom bez súdu prepustili.
Keďže sa vzpieral proti cirkevným opatreniam vlády aj systému, a dokonca publikoval pastiersky list o exkomunikácii komunistov, v r. 1950 ho najprv internovali, potom uväznili a 15. januára 1951 spolu s „vlastizradnými“ biskupmi P. Gojdičom a M. Buzalkom v monstreprocese odsúdili na 24 rokov väzenia, peňažný trest 500 000 Kčs a stratu celého majetku i občianskych práv. Trest si odpykával vo väzniciach v Bratislave, vo Valdiciach, v Leopoldove, Ilave, Pabeniciach, Žiline a v Prahe na Pankráci.
Po žalárovaní v hrozných podmienkach komunistických lágrov mu bol v roku 1956 trest prerušený zo zdravotných dôvodov, no na Slovensko sa však vrátiť nesmel a skončil na opačnom konci republiky v Charitnom dome dôchodcov v českom Děčíne. Pobyt v domove dôchodcov však komunisti vyhodnotili ako rizikový a biskupa v roku 1958 opäť uväznili a presúvali po rôznych väzniciach.
Až v roku 1963, vtedy už 85-ročného, ho režim prepustil, aj to so sedemročnou podmienkou a tiež nariadeným umiestnením v domove dôchodcov - tentoraz v Suchohraboch pri Prahe. V r. 1956 mu trest prerušili, ale na Slovensko sa nesmel vrátiť, musel žiť v Charitnom domove v Děčíne. Pobyt na Slovensku v Oravskej Lesnej mu opäť nepovolili a posledné roky strávil v Domove dôchodcov v Senohraboch.
Rehabilitácia a proces blahorečenia
Rehabilitovaný bol až v r. 1990. Pre jeho zásluhy na priamy podnet pápeža Jána Pavla II. dňa 11. decembra 1996 spišský biskup F. Tondra začal oficiálny proces jeho blahorečenia. Na diecéznej úrovni sa ukončil proces blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka dňa 31. októbra 2001.V novembri 2001 beatifikačný spis odovzdal spišský diecézny biskup František Tondra na Kongregáciu v Ríme. V rámci procesu blahorečenia sa 30. júna 2003 uskutočnila exhumácia na zákamennskom cintoríne. Dňa 11. novembra 2003 ich spišský diecézny biskup František Tondra, za veľkej účasti kňazov a veriacich diecézy, uložil do pripravenej hrobky v kaplnke Zápoľských v Katedrále sv. Martina. Čiastku telesných pozostatkov dňa 14. novembra 2003, práve na 126. výročie narodenia biskupa Jána Vojtaššáka, uložil pomocný biskup Mons.
Postulátorom kauzy bol do r. 2015 prof. ThDr. JCLic. PaedDr. Ján Duda PhD., súdny vikár Cirkevného súdu Spišskej diecézy. Od r. 2015 je postulátorom procesu blahorečenia Mgr. Peter Jurčaga.
Dôležité dátumy zo života Jána Vojtaššáka
Nasledujúca tabuľka zhŕňa kľúčové míľniky v živote biskupa Jána Vojtaššáka:| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Narodenie | 14. november 1877 |
| Kňazská vysviacka | 1. júl 1901 |
| Biskupská konsekrácia | 13. február 1921 |
| Prvé väzenie | 5. máj 1945 |
| Internácia | 3. jún 1950 |
| Súd a odsúdenie | 15. január 1951 |
| Úmrtie | 4. august 1965 |
| Exhumácia telesných pozostatkov | 30. jún 2003 |