Problematika financovania cirkvi je témou, ktorá sa dotýka každodenného života a v ostatných rokoch nadobúda dôležité postavenie v spoločenskom živote, často slúžiac aj ako prostriedok politického zápasu. Spôsob riešenia tejto problematiky by mal byť založený na teologickom charaktere.
Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021.
Historický kontext financovania cirkvi
Náš reformátor Martin Luther kritizoval obrovské bohatstvo vtedajšej cirkvi. Zastával názor, že cirkev nemá vlastniť prepychové majetky a členovia cirkvi majú mať príležitosť svojou poctivou prácou zarobiť dostatok financií. Od staroveku do raného novoveku bol cirkevnej aj svetskej vrchnosti odvádzaný tzv. desiatok. Prvú zmienku o desiatku v Biblii nachádzame už v Knihe Genezis (14,20). Aj v súčasnosti v niektorých, hlavne malých cirkvách, existuje systém desiatku, kde veriaci prispieva na službu svojej cirkvi finančnými darmi vo výške desatiny zárobku.
V našej cirkvi je zaužívaná tradícia platenia cirkevného príspevku (ľudovo dane). Jeho výšku si stanovujú jednotlivé cirkevné zbory (zvyčajne okolo 10 eur na dospelého evidovaného člena cirkevného zboru ročne). Túto sumu nemožno vzhľadom na jej výšku ani zďaleka porovnať s desiatkom.
Payment revolution 2. Meníme budúcnosť platieb: Od kariet k AI
Súčasný systém financovania cirkvi na Slovensku
V súčasnosti sa ku Katolíckej cirkvi hlási 62% obyvateľov SR, čo predstavuje viac než 2,6 milióna dospelých ľudí. Štát každoročne posiela náboženským spoločenstvám peniaze na základe zákona. Z 18-tich registrovaných cirkví na Slovensku, štyri z nich odmietli prijať podporu od štátu, napriek tomu, že na peniaze majú zákonný nárok. V roku 2012 poslal štát na účet Katolíckej cirkvi viac než 21 miliónov Eur. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzkové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov.
Cirkevný príspevok (CP) - ak by si ho uhrádzali všetci členovia zborov - predstavuje stabilný zdroj financií. Potom existujú menej stabilné zdroje - milodary a ofery. Pri niektorých cirkevných zboroch pôsobia občianske združenia, ktoré sa môžu uchádzať o daňovú asignáciu. Príspevky cirkvám sa v Rakúsku a Nemecku platia na základe percenta z príjmu. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
Zdroje príjmov cirkevných zborov
V našom nitrianskom zbore je v ostatných rokoch ľahko zapamätateľná situácia, keď zo všetkých 4 spomínaných zdrojov (CP, milodary, ofery a asignácia) získavame ročne približne po 10 tis. eur, dovedna 40 tisíc. Náš zbor eviduje približne 1 400 členov. V prepočte na jedného člena teda získavane v priemere 28 eur ročne, čo nie je veľa. Aj vzhľadom na to, že nitriansky zbor je veľmi aktívny, svojim členom poskytuje veľké možnosti pre rozvoj z hľadiska duchovného, kultúrneho, spoločenského, ako aj diakonickú službu s výbornou povesťou. A pôsobí v krajskom meste s nízkou mierou nezamestnanosti a vyššími príjmami ako priemer Slovenska.
Za služby sa platí. Áno, a za všetky. Podľa týždenníka Trend však v našich končinách chýba povedomie, že za cirkevné služby by sa malo platiť. Rýchlo zmeniť toto neblahé dedičstvo považujme preto za veľmi dôležité. V dnešnej dobe inkasných platieb, elektronického bankovníctva, QR kódov je veľmi potrebné nabádať a motivovať našich členov a priaznivcov ku pravidelným mesačným platbám na bankový účet cirkevného zboru. O význame takejto podpory sa presviedčame aj v terajšej neľahkej pandemickej situácii. Nekonanie bohoslužieb počas jari a i teraz na jeseň bude znamenať obrovský výpadok v príjmoch z ofier a milodarov. Nehovoriac o úspore času duchovných, pokladníkov a kurátorov, ak by boli platby cirkevníkmi zasielané priamo na bankový účet zboru.
Platy duchovných
Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne. Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.
Pohľad Cirkvi na platenie daní
Vo Svätom písme máme niekoľko statí zo života Pána Ježiša, ktoré priamym spôsobom hovoria o vyberaní daní, ktoré Kompendium sociálnej náuky Cirkvi syntetizuje nasledovným spôsobom: „Ježiš odmieta utláčajúcu a despotickú moc vodcov národov (porov. Mk 10, 42) a ich požiadavku dať sa nazývať dobrodincami (porov. Lk 22, 25), nikdy však priamo nepopiera autority svojho času. Pri spore, či dávať daň cisárovi (porov. Mk 12, 13-17; Mt 22, 15-22; Lk 20, 20-26), Ježiš tvrdí, že treba dať Bohu, čo patrí Bohu, pričom zároveň odsudzuje každý pokus zbožšťovania a absolutizovania časnej moci: jedine Boh môže od človeka vyžadovať všetko.
Učiteľský úrad ide v súlade s kresťanskou tradíciou a zreteľne potvrdzuje povinnosť platiť dane ako súčasť participácie na realizácii spoločného dobra: V Gaudium et spes náchadzame vyjadrenie: „Prenikavé a rýchle premeny čoraz naliehavejšie vyžadujú, aby sa nikto pre nepozornosť k vývoju vecí alebo zo zotrvačnosti neuspokojil s čisto individualistickou etikou. Povinnosti diktované spravodlivosťou a láskou sa budú lepšie plniť vtedy, keď sa každý pričiní o spoločné dobro podľa svojich schopností a so zreteľom na potreby iných bude podporovať aj verejné a súkromné ustanovizne, ktoré pracujú na zlepšovaní životných podmienok človeka.
Štát je oprávnený vyberať daňové poplatky a vyberá ich z troch základných dôvodov: financovanie verejných výdavkov, prerozdelenie bohatstva a vyrovnanie rozdielov, ktoré sú medzi jednotlivými sektormi národného hospodárstva. Oprávnenosť platenia je teda dostatočne potvrdená. Otázkou zostáva posúdenie morálnosti konkrétnych daňových zákonov.
Snahy o odluku cirkvi od štátu
Hoci s požiadavkou odluky cirkvi od štátu prišla ešte v Novembri '89 Verejnosť proti násiliu, ani 25 rokov nestačilo, aby sa ju podarilo presadiť. Dohodu zatiaľ nepriniesli ani rokovania komisie, ktorú na tento účel zriadilo ministerstvo kultúry. Naopak, zdá sa, že všetko môže zostať po starom. Predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský tvrdí, že ak chce štát vyriešiť financovanie cirkví, musí sa zaoberať aj vrátením majetku, ktorý im v minulosti odobral. Vláda však o takej podmienke z jeho strany zatiaľ nepočula.
Na chod cirkví, ako aj na platy asi 3 500 kňazov na Slovensku dnes prispieva štát. Vlani na to zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ministerstva kultúry išlo 37,5 milióna eur. Súčasný stav je však pozostatkom toho, ako to fungovalo za socializmu. Na Západe cirkev nepýta peniaze od štátu.
Návrhy riešenia financovania cirkvi
Rezort kultúry podľa Bednára na poslednom rokovaní expertnej komisie v júni tohto roku cirkvám navrhol tri možnosti ich ďalšieho financovania:
- Asignačná daň: Daňoví poplatníci by časť odvedenej dane previedli na cirkev, podobne ako dnes môžu poukázať dve percentá z dane občianskym združeniam.
- Financovanie podľa počtu veriacich.
- Zachovanie súčasného stavu.
Generálny dozorca evanjelickej cirkvi Pavel Delinga svoj nesúhlas s daňovou asignáciou zdôvodnil tým, že taký model je nevýhodný, pretože by nezahrnul ľudí, ktorí nepracujú, a teda ani neodvádzajú dane. Cirkev by tak nemohli finančne podporiť dôchodcovia ani študenti. Zvolenský zase odmietol povinnú cirkevnú daň, ktorú by platili prihlásení veriaci, ako to funguje napríklad v Nemecku, Rakúsku či v Škandinávii. „Chceme, aby naši veriaci boli pri rozhodovaní o svojej dani slobodní,“ vyhlásil arcibiskup.
Financovanie cirkvi vo svete
V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví. V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
Spôsoby financovania cirkvi vo svete:
- Cirkevná daň: Funguje napríklad v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a v škandinávskych štátoch, výška dane je rôzna, zväčša okolo 9 % DPH, v Rakúsku sa ráta z ročného príjmu, v priemere sa tam platí asi 250 eur.
- Asignačná daň: Funguje napríklad v Taliansku a Poľsku.
Dopad transakčnej dane na cirkevné organizácie
Transakčnú daň platia aj cirkevné organizácie, aj keď neboli založené na účely zisku. Najviac minú pri platení miezd. Dúfajú, že sa im pri ďalších zmenách zákona podarí od tejto dane oslobodiť. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) nie je platcom transakčnej dane, avšak všeobecne cirkvi a náboženské spoločnosti nie sú od platenia transakčnej dane oslobodené napriek tomu, že nie sú založené s cieľom podnikania. Platenie transakčnej dane pre diecézy a farnosti vnímame ako veľké zaťaženie. Veríme, že po starostlivom uvážení budú nakoniec cirkevné subjekty od transakčnej dane oslobodené.
Pre ústredie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku predstavuje transakčná daň náklad vo výške asi 25- až 30-tisíc eur ročne, na ostatné cirkevné organizácie ECAV odhadujeme náklady na úrovni asi 50- až 55-tisíc. Najväčší problém sa javí pri platení miezd a ostatných osobných nákladov určených pre zamestnancov, to predstavuje najväčšiu nákladovú položku.
Záver
Financovanie cirkvi na Slovensku je komplexná téma s historickými, spoločenskými a politickými aspektmi. Hľadanie spravodlivého a udržateľného modelu financovania je výzvou, ktorá si vyžaduje otvorenú diskusiu a kompromis medzi štátom a cirkvami.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.