Obec Svätý Ondrej, s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je zaujímavým miestom na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, významné udalosti a zaujímavosti.
História obce Svätý Ondrej
Existencia obcí Brusno a Sv. Ondrej je prvýkrát písomne doložená v roku 1424. V súpise domény hradného panstva Ľupča sú obe obce uvedené pod jediným spoločným názvom villa utraque Zenthandras, teda ako obe obce svätoondrejské. Obe sídla ležali na území Ľupčianskeho hradného panstva a boli teda považované za poddanské osady Ľupčianskeho hradu. Práve s históriou tohto hradu a rovnomenného panstva sú späté najstaršie dejiny Brusna a Sv.
Brusno aj Sv. Ondrej boli poľnohospodárskymi sídlami. Prospektori, ktorí hľadali v chotároch oboch obcí drahé kovy, zastavili svoju činnosť vzhľadom na nerentabilnosť ťažby ešte v priebehu stredoveku. Počas celého stredoveku bol Sv. Ondrej významnejším sídlom ako Brusno. Dôkazom bola existencia kostola stojaceho na dnešnom mieste prinajmenšom už v 15.
V roku 1860 sa stal Sv. Ondrej dočasne sídlom slúžnovského okresu v rámci Zvolenskej župy. Úrad slúžnovského okresu sídlil v dodnes existujúcom dvojpodlažnom barokovom objekte pochádzajúcom z druhej polovice 18. storočia (tzv. slúžnovský dom), ktorý bol postavený priamo pod kostolom. Po premiestnení okresného úradu sídlil v budove notariát.
Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia Brusna a Sv. Ondreja aktívne zapojili do SNP. Najťažšie boje sa odohrávali vo vtedy k Sv. Ondreju patriacej osade Bukovec počas zimy na prelome rokov 1944 a 1945. Práve tu, v dome Jozefíny Rybárovej, boli 3. novembra 1944 zajatí povstaleckí generáli J. Golian a R. Viest. Obyvatelia osady boli za svoju pomoc partizánom 21. februára 1945 potrestaní - nacisti Bukovec úplne vypálili. Oddiely rumunskej a Červenej armády oslobodili 22. marca 1945 Sv. Ondrej a o deň neskôr, 23.
V období komunistickej diktatúry sa pristúpilo k zlúčeniu dovtedy dvoch samostatných obcí Brusno a Sv. Ondrej. Už viackrát predtým avizované zlúčenie odkladané pre protesty občanov sa stalo realitou v roku 1960. Nová obec dostala aj úplne nový názov - Hronov.
Dedina Svätý Ondrej patrila nepretržite tamojším zemanom, ktorí v 16. - 17. stor. používali priezvisko Ondreanský alebo Andreanský. Miestni zemepáni si v dedine postavili renesančný kaštieľ, ktorý po neskorších stavebných úpravách jestvuje doteraz. Tunajší zemania bývali v štyroch kúriách.
Ondrejské sídlo pozostávalo z kostola, fary, školy a siedmich kúrií tunajších zemanov. Dedina patrila desiatim rodinám zemanov Andreanských, ktoré bývali vo vlastných kúriách. V dedine jestvovalo 41 obývaných domov, v ktorých žilo 301 dospelých obyvateľov, 229 evanjelikov a 72 rímskokatolíkov.
Svätý Ondrej bol stredne veľkou dedinou so zemianskym, poddanským a farským obyvateľstvom.
Kostol sv. Ondreja
Už od poslednej štvrtiny 13. storočia stojí v Ondreji, časti obce Hôrka ranogotický Kostol sv. Ondreja. Kostol postavili na miernej vyvýšenine v obci po roku 1280 na základe povolenia od ostrihomského arcibiskupa Vladimíra, ktoré si vyžiadala skupina predstaviteľov nižšej šľachty. Do tej doby boli odkázaní na dochádzanie do Kostola sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku.
Nový chrám sa stal jeho fíliou a v krátkej dobe dal aj nové meno celej dedine. Vzhľadom na slabšiu ekonomickú silu miestnej kopijníckej šľachty nový kostol vznikol zrejme svojpomocne a bez účasti majstrov zo stavebnej huty pri cistercitskom kláštore v Spišskom Štiavniku. V období reformácie rešiel na dlhšiu dobu chrám do rúk evanjelikov a katolíkom sa vrátil až koncom 17. storočia.
V tejto dobe sa spomína ako stavba s dreveným stropom v lodi a murovanou klenbou v presbytériu. Súčasťou vybavenia boli okrem povodnej kamennej krstiteľnice aj tri podľa všetkého gotické oltáre. Vo vizitácii z roku 1732 sa jedinýkrát pri kostole spomína Kaplnka sv.
V prvej tretine 19. storočia sa stav objektu výrazne zhoršil, čo viedlo veriacich k rozhodnutiu pristúpiť k rozsiahlej oprave. Tá sa uskutočnila v roku 1827, pričom došlo k zbúraniu pôvodného presbytéria a jeho nahradeniu väčšou svätyňou s polkruhovým pôdorysom. Z gotickej stavby sa zachovala spodná časť veže a zrejme aj väčšia časť múrov lode. Tá bola novo zaklenutá murovanou klenbou.
Priestor kostola rozšírili aj bočné prístavby, miesto pre Boží hrob a tiež tribúna v západnej časti lode. V súčasnosti chrám slúži ako farský kostol miestnej farnosti. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby veže a lode zachovala predovšetkým kamenná románskogotická krstiteľnica, ktorá pôvodne umiestnená pri stene či pilieri.
Táto krstiteľnica je navyše nezvyčajná, keďže pochádza z čias, kedy kostol bol filiálkou Spišského Štvrtku a filiálky nemávali právo krstiť.
Najstaršia priama správa o Liptovskom Ondreji je v registri pápežského desiatku, vtedy tu už stál kostol a farárom bol František (Uličný 2014, s. prelom 13. a 14. Keďže v 30. rokoch 14. stor. už existovala vyvinutá svätoondrejská farnosť, vznik osady a kostola možno predpokladať na prelome týchto storočí (Uličný 2014, s. Po vyhorení časti kostola bol kostol prestavaný (Uličný 2014, s.
Urbárske a pasienkové spoločenstvo
Historické korene urbárov v okolí Brusna siahajú až do 16. storočia. Boli to prevažne poddanské osady a obce, ktoré odvádzali z pridelenej pôdy peňažné a naturálne dávky takzvané hostinsky. Prvé zmienky o spoločenstvách sú z konca 19. storočia. Dôležitým medzníkom v histórii bol rok 1926, keď na území obce Sv. Ondrej bolo založené pasienkové spoločenstvo.
Spoločenstvá získavali od štátu lesy a premieňali ich na pasienky a ornú pôdu. Ďalším dôležitým medzníkom boli roky 1930 - 1936 v ktorých došlo k výrazným zmenám majetku spoločenstva. Z pôvodných 30 ha poľnohospodárskej pôdy z roku 1926 spoločenstvo vyklčovaním a zúrodnením premenilo na poľnohospodársku pôdu cca 70 ha lesa.
Spoločenstvo fungovalo až do roku 1946 (čiastočne až do roku 1948). Výmera poľnohospodárskej pôdy sa zvýšila o cca 20 ha, ale v tomto období už dochádza aj zalesňovaniu vyrúbaných porastov. Celková výmera pozemkov spoločenstva bola cca 400 ha. Majetok urbárskeho ako aj pasienkového spoločenstva bol vedený v pozemkovej knihe (GRUNTBUCH) na pozemno-knižných vložkách 157, 159 a 646. V knihe sú zapísaní pôvodní vlastníci ako aj ich dedičia pokiaľ bolo vykonané dedičské konanie.
V rokoch 1946 - 1948 dochádza k zoštátneniu majetku urbárskeho a pasienkového spoločenstva, pričom lesná pôda prechádza do užívania Štátnych lesov a poľnohospodárska pôda je daná ako vklad majetku pre Roľnícke družstvo. Zmena zákonov po roku 1989 umožnila prinavrátenie majetku pôvodným vlastníkom.
Z tohto dôvodu bol v roku 1993 založený prípravný výbor urbárskeho spoločenstva. Tento v roku 1993 podáva žiadosť o prinavrátenie vlastníctva a užívania pôvodným vlastníkom urbárskych a pasienkových spoločenstiev v Brusne a Svätom Ondreji. V Spoločenstve Brusno bola situácia jednoduchšia nakoľko bolo menej podielnikov a zachovali sa aj pôvodné zoznamy. V roku 1998 sa podarilo prinavrátiť majetok ktorý užívali Štátne lesy a v roku 2006 aj majetok v užívaní roľníckeho družstva Hron Situácia spoločenstva v časti Ondrej bola omnoho komplikovanejšia.
Bola známa len časť podielnikov a nebol ani mapový podklad majetku spoločenstva. Do konca roku 2003 bola známa len asi ¼ všetkých podielnikov. Dňa 28. 4. 2004 sa preto uskutočnilo stretnutie podielnikov urbárskeho a pasienkového spoločenstva časť Ondrej na ktorom sa doplnil prípravný výbor spoločenstva o nových členov. Novému prípravnému výboru sa za necelé dva roky podarilo získať potrebné podklady a podať žiadosť o prinavrátenie majetku na pozemkový úrad.
Na Štátne lesy bola podaná žiadosť o vydanie urbárskeho majetku do samostatného užívania a zároveň prebiehali jednania o vyplatení nájmu s RD Hron. Dňa 8. 10. Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo ONDREJ bolo založené na zakladajúcom valnom zhromaždení dňa 8. 10. 2005 v obci Brusno. Celková výmera pôdy spoločenstva je 392,8234 ha. Z toho je cca 290 ha lesa a približne 100 ha poľnohospodárskej pôdy, prevažne pastvy.
Činnosť spoločenstva
Účelom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Za týmto účelom môže vykonávať:
- poľnohospodársku prvovýrobu, a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, chov hospodárskych zvierat, zveľaďovanie a skvalitňovanie poľnohospodárskej pôdy
- hospodáriť v lesoch a na vodných plochách v súlade s osobitnými predpismi, rozvíjať pestovateľskú a ťažbovú činnosť a vyvíjať podnikateľskú činnosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi najmä: uskutočňovať kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným spotrebiteľom (maloobchod) uskutočňovať kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným podnikateľským subjektom (veľkoobchod) uskutočňovať sprostredkovateľskú činnosť prenajímať pozemky pre účely poľnohospodárskej výroby, poľovníctva a rybárstva
Spoločenstvo môže vykonávať aj ďalšiu činnosť zameranú najmä na rozvoj turistiky, poľovníctva a športu v súlade s osobitnými predpismi, prípadne ďalšiu činnosť, ktorú bude prevádzkovať na základe živnostenského listu prípadne iného podnikateľského oprávnenia.
V súčastnom období spoločenstvo podnikateľskú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona nevykonáva. Základnou činnosťou spoločenstva je obhospodarovanie pastvy a lesov. Spoločenstvo začalo hospodáriť na svojom majetku v roku 2006. Ako prvoradé bolo spracovanie kalamity v Kvietkovie horičke JPRL č.2197. Jednalo sa o spracovanie kalamitného dreva borovice, smreka a agáta n a výmere cca 3.00 ha.
Ďalej bolo treba vykonať doplňujúce zalesňovanie v porastoch ktoré v predchádzajúcom období obhospodarovali štátne lesy, ako aj výsek nežiadúcich drevín ako sú lieska, trnka, agát. V lete a na jeseň sa začalo s čistením pastvy v lokalite Prídel. Na jeseň sa vykonala ochrana proti ohryzu zverou natieraním stromčekov.
V roku 2007 bola vykonaná výchovná ťažba v poraste 2305 a obnovná ťažba v poraste 2201A. Zároveň sa pokračovalo v čistení pastvy. Zalesňovali sa plochy po kalamite z roku 2006, a vykonal sa výsek agátu na kalamitnej ploche. Ďalej bola vykonaná údržba a opravy ciest smerom na Prídel. Na jeseň sa vykonala ochrana proti ohryzu zverou natieraním stromčekov.
V roku 2008 sa vykonala obnovná ťažba v JPRL 2235 v lokalite Kyslá.
Zvyky a tradície na svätého Ondreja
Sviatok sv. Ondreja bol jedným z najznámejších a zvykmi najbohatších dní v roku, najmä pre dievčatá. Priadky na Ondreja boli jedinečné rôznymi „bosoráckymi“ praktikami dievčat. Keby sme frajera aspon jenna mali, obidve by sme mu perečko dávali.
Jednou z praktík bolo liatie horúceho olova do studenej vody. Tvar, ktorý olovo po ochladení vo vode získal, naznačoval aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá. Ak vznikol napr. tvar kolesa, dievča sa malo vydať za kolára alebo mlynára, tvar pušky predstavoval vojaka alebo poľovníka. Pri liatí odriekali slová: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo lejú. Dajže nám Ondreju znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“
K bežným čarom patrilo aj varenie halušiek s lístočkami. Spôsoby, akými to praktizovali, boli rôzne. Napríklad dievčatá nechali vo veľkej nádobe zovrieť vodu a hodili do nej kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Kúsok, ktorý ako prvý vyplával na povrch, dievča šikovne rukou vytiahlo. Na lístočku bolo napísané meno jeho budúceho muža.
Po zotmení vychádzali dievky von, kde pokračovali v ďalších rituáloch, v trasení plotov. Sprevádzali ho nasledujúce slová: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“ „Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“
V Jedľových Kostoľanoch bol zvyk pred spaním vložiť do každého rožku vankúša jeden lístok. Na lístkoch boli mená potenciálnych vyvolených. Keď ráno dievčatá chytili prvý rožok s lístkom, uvideli meno svojho ženícha. Vo Vrábľoch dievka „ukradla“ gate (nohavice) mládencovi, ktorý sa jej páčil, dala si ich na noc pod vankúš. Ak mládenec prišiel vo sne za ňou, bol to ten pravý. Ak neprišiel, tak mládenec viac svoje gate neuvidel. Dievča ich dobre „vybáchalo s piestom a zatopilo v Žitave“. Voda tak odniesla každú spomienku na mládenca.
Keď na sv. V tento deň dievčatá na priadkach varili pirohy, do ktorých vkladali lístočky s menami mládencov. Aj v Kokave nad Rimavicou na Ondreja sa lialo olovo. Mládež, chlapci aj dievčatá, sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento stolček položili nádobu s vodou. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do mištičky s vodou a dievky odriekali slová: "Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, dajže ti mne dneska znati, koho budem muža mati." Olovo vytvorilo na vode určitý tvar a podľa jeho tvaru si dievky veštili budúcnosť a určili či bude bohatý, chudobný, vojak a podobne.
Aj v našom súbore Kokavan sa tieto zvyky udržiavajú piesňou: Tvoju pamiatku dneska svätímo, svätý Ondreju teba prosímo...prípoviedkami: Trasiem, trasiem les tam kde šteká pes, tam je môj súdený dnes.
Podľa pranostík, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Začiatok decembra znamenal začiatok pôstneho obdobia - pokánia, ktorý sa dodnes nazýva adventom. Ľudia sa pripravovali na príchod Spasiteľa, zhotovovali adventné vence, v ktorých nechýbali sviece - symbol svetla.
Pranostiky na Ondreja:
- Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
- Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
- Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
- Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, on len na Gregora /12.3/ do potoka beží.
- Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
- Na Ondreja ide orať len krivý gazda.
- Ak na Ondreja lietajú včely, bude neúrodný rok.
Svätý Ondrej - Apoštol
Apoštol sv. Ondrej sa narodil v krajine Galilejskej a bol starším bratom sv. Petra. Živil sa rybolovom. Keď spoznal sv. Jána Krstiteľa, zanechal rybolov a stal sa jeho učeníkom. Neskôr nasledoval Pána Ježiša a bol jeden z dvoch prvých, ktorý sa stali apoštolmi.
Sv. Ondrej bol prítomný všade tam, kde bol Pán Ježiš a apoštoli . Keď si apoštoli rozdelili krajiny sveta, sv. Ondrej šiel ohlasovať židom a preto bol veľmi prenasledovaný. Neskôr ohlasoval v Scityi, v Epíru a Grécku. Nakoniec bol v Patre od Rímskeho správcu tejto krajiny odsúdený na smrť. Jeho mučením týrané telo priviazali na dve brvná v tvare X. Takto žil ešte dva dni. Zomrel 30. novembra v roku 62. sv.