Svätý Ján Krstiteľ v Byzantskej Tradícii

V byzantskom obrade je svätý Ján Krstiteľ uctievaný nad všetkými ostatnými svätými a priamo pod anjelmi.

Svätého Jána Krstiteľa poslal Boh v moci Eliáša (porov. Mt 17, 9 - 13), aby pripravil ľud na príchod prisľúbeného Mesiáša (Mal 3, 1). Týmto spôsobom bol Krstiteľ posledný z prorokov (Mt 11, 13) a svojím poslaním spájal Starý a Nový zákon. Krstiteľ bol aj Kristovým predchodcom (po grécky: prodromos). Keďže Ján pokrstil Ježiša, dostal prímeno Krstiteľ. Ako Boží posol (anjel) mal zvestovať príchod Nebeského kráľovstva v osobe Ježiša Krista.

Právom potom náš Pán vyhlásil o sv. Jánovi Krstiteľovi: „Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7, 28).K týmto slovám velebenia svätý Teodor Studita († 826) dodáva: „Je potrebné, aby sme vychvaľovali Jána Krstiteľa, keď ho tak veľmi vychválil samotný Kristus, ktorý je Pravda a večné Božie Slovo?“ (porov.

Druhým dôvodom raného uctievania svätého Jána bol jeho nevinný a strohý život na púšti, pre ktorý ho cirkevní otcovia oslavovali ako „pozemského anjela v ľudskom tele“ (sv.

Sv. Ján Krstiteľ, naplnený Svätým Duchom už od matkinho lona (Lk 1, 15), strávil celú svoju mladosť na púšti, kde sa pôstom a modlitbou pripravoval na svoje jedinečné poslanie. Keď sa objavil v oblasti Jordánu, aby kázal pokánie, bol odetý do odevu z ťavej srsti (Mt 3, 1 - 6), čo bolo tradičné rúcho pre prorokov. „Robte pokánia, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3, 2). Ján zhromaždil skupinu učeníkov, uvádzal ich do asketického života a učil, ako sa majú modliť. Takto bol svätých Ján Krstiteľ inšpiráciou pre púštnych otcov, ktorí ho považovali za svojho zakladateľa a skutočný vzor pustovníckeho života.

Aby sme ešte raz citovali svätého Sofróna Jeruzalemského, svätý Ján Krstiteľ „odišiel na púšť, aby napodobňoval nie ľudí, ale anjelov“ (porov.

Rané uctievanie sv. Krstiteľovu popularitu dosvedčili nielen všetci evanjelisti, ale aj dobový židovský historik Jozef Flavius, ktorý okolo roku 90 zaznamenal, že pre Krstiteľovu popularitu sa kráľ Herodes Antipas obával povstania ľudu. „Herodes prikázal zabiť tohto Jána s prímenom Krstiteľ, hoci bol spravodlivým mužom a povzbudzoval židovský ľud k cnostnému životu, keď k nemu neustále prichádzali, aby sa dali pokrstiť. Nabádal ich, aby boli voči sebe spravodliví a aby boli oddaní Bohu“ (porov.

Relikvie svätého Jána Krstiteľa

Po sťatí svätého Jána učeníci vzali jeho telo a podľa ústneho podania ho pochovali v samaritánskom meste Sebaste, mimo hraníc Herodesovej jurisdikcie (porov. sv. Krstiteľov hrob sa čoskoro stal veľkým lákadlom pre pútnikov, pretože Boh oslávil svojho verného služobníka mnohými zázrakmi. To bol dôvod, prečo cisár Konštantín Veľký († 337) nariadil postaviť nad Jánovým hrobom v Sebaste veľkolepú baziliku. Nanešťastie, v márnom úsilí obnoviť pohanstvo, cisár Julián Odpadlík (361 - 363) spálil úctyhodné relikvie a ich popol rozptýlil vo vetre (porov. Teodoret, PG 82, 1092). Napriek tomu bol hrob svätého Jána Krstiteľa naďalej uctievaný až do definitívnej porážky križiakov v 12.

Podľa inej zbožnej tradície, ctihodná Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu (Lk 8, 3), vzala hlavu sv. Jána Krstiteľa a pochovala ju na Olivovej hore neďaleko Jeruzalema. Takmer o 300 rokov neskôr bola úctyhodná hlava prvý raz nájdená (čo potvrdil zázrak) a prenesená do sýrskej Emessy. Po nejakom čase sa heretici zmocnili Jánovej hlavy a ukryli ju v nejakom monastieri. V roku 453 bola po druhýkrát objavená v ariánskom monastieri Spelaion neďaleko Emessy a slávnostne prenesená do Konštantínopolu.

Počas obrazoboreckých represií (8. storočie) nejakí mnísi vzali úctyhodnú relikviu a ukryli ju v dedinke Comana v provincii Pontus, kde zomrel sv. Ján Zlatoústy († 407). Za vlády cisára Michala III. v roku 857 bola objavená po tretíkrát a slávnostne prinesená späť do Konštantínopolu, kde ju uložili v chráme cisárskeho paláca. Hlava svätého Jána definitívne zmizla počas štvrtej križiackej výpravy (1204), keď ju križiaci vzali na Západ. V súčasnosti niekoľko chrámov v západnej Európe tvrdí, že vlastní Jánovu hlavu.

Sviatky svätého Jána Krstiteľa

Uctievanie svätého Jána Krstiteľa je veľmi starobylé a na Východe aj Západe sa šírilo od raných storočí. V liturgickom kalendári cirkví byzantsko-slovanského obradu má 7. január - Zhromaždenie (gr. Synaxis) sv. Jána Krstiteľa.

Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.

Dňa 24. februára si pripomíname Prvé a druhé nájdenie čestnej hlavy, na pamiatku prvého nájdenia vzácnej relikvie v Jeruzaleme a druhého nájdenie v Spelaione pri Emesse. Dňa 25. mája sa slávi Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy, keďže práve 25. mája sa slávi Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy, keďže práve 25. 24. jún - Narodenia svätého Jána Krstiteľa - tento sviatok bol zavedený na konci 4. Takisto od 4. storočia slávime sviatok Sťatia svätého Jána Krstiteľa 29. augusta, vo výročný deň posviacky Krstiteľovho chrámu v Sebaste. 23. september - Počatie svätého Jána Krstiteľa - tento sviatok sa slávi pre mimoriadny Boží zásah pri jeho narodení (Lk 1, 5 - 25). Rímska cirkev prestala sláviť túto spomienku na konci 15.

Liturgické uctievanie svätého Jána Krstiteľa v byzantskom obrade dostalo svoju definitívnu podobu v 9. storočí. Na počesť Krstiteľa existuje niekoľko starobylých stichír, z ktorých niektoré sú azda z konca 4. storočia. Ale hlavnými oslavovateľmi svätého Jána boli slávni byzantskí autori hymnov z 8. storočia: svätý German Konštantínopolský († 733), svätý Andrej Krétsky († 740) a svätý Ján Damaský († 749 ). Ku Krstiteľovmu liturgickému uctievaniu prispeli aj dvaja autori hymnov z 9. Najznámejšia chváloreč na svätého Jána Krstiteľa patrí svätému Sofrónovi Jeruzalemskému († 638), ktorý dodal niekoľko vznešených výrazov autorom hymnov (porov. Tu treba spomenúť aj panegyrikon od svätého Andreja Krétskeho, prednesené na sviatok Sťatia hlavy (porov. PG 97, 1109n), ako aj dve chváloreči od svätého Teodora Studitu († 826) na Jánovo narodenie a sťatie hlavy (porov. Existuje niekoľko skorších chválorečí na svätého Jána Krstiteľa, počnúc chválorečou od svätého Jána Zlatoústeho († 407) a pokračujúc chválorečami od niektorých slávnych rečníkov, napríklad od Antipatra z Bostry († asi 458) alebo od Bazila zo Seleúcie ( † 459).

Tropár pre Narodenie sv. Jána Krstiteľa (4. Stichira na Sťatie hlavy sv. Ako ťa máme nazývať, ó, Prorok? Azda Anjel? Alebo Apoštol? Či možno Mučeník? Anjel, keďže si žil, ako keby si bol beztelesný. Apoštol, lebo si kázal ľudu. A Mučeník, keďže si bol sťatý pre Krista. Modli sa preto k Nemu za spásu našich duší. (Sv.

Pocta sv. „Všeobecne platí, že mužov pochvália iní muži, ale sv. Jána Krstiteľa pochválil Kristus, večný Boh a Pravda, slovami: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11, 11). Keďže ho pochválila autorita večného Božieho Slova/božského Loga, pýtam sa vás: potrebuje ešte naše chvály?“ (sv.

Súčasným spôsobom, ako sláviť túto pamiatku, môže byť pôst a modlitba za tých, ktorí nezmyselne zomreli rukou druhých v dôsledku terorizmu, ozbrojených konfliktov alebo nezmyselného násilia.

Príďte, ľudia, chváľme proroka a mučeníka, krstiteľa Spasiteľa, lebo ako anjel v tele odsúdil Herodesa za páchanie zločinného smilstva. A vďaka zločinnému tancu mu odsekli drahocennú hlavu, aby mohol v podsvetí ohlásiť radostnú zvesť o vzkriesení z mŕtvych. Slávne sťatie Predchodcovo stalo sa Božím riadením, aby aj Otcom v podsvetí oznámil príchod Spasiteľa. Nech narieka Herodias, lebo ona si vynútila vraždu.

Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Antipas sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Napokon dal Antipas Jána na podnet Herodiady počas oslavy svojich narodenín sťať. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo. V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov. Jeho učeníci ho pochovali, podľa nehodnovernej tradície zo 4. História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána. Dnešný sviatok sťatia hlavy Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája s prísnym pôstom (je predpísaná zdržanlivosť od mäsa).

Kým po smrti Jána Krstiteľa, jeho učeníci uložili telo v samárijskej Sebast, ukradla Herodiada Jánovu hlavu a skryla ju. Prvé nájdenie úctyhodnej hlavy Jána Krstiteľa sa viaže na tradíciu, podľa ktorej sa sám Ján Krstiteľ okolo roku 330 zjavil dvom mníchom a povedal im, kde sa nachádza jeho hlava. Tí hlavu vzali so sebou a postupne ju uchovávali rôzni kresťania, kým ju na dlhý čas jeden z nich neukryl v jaskyni. Tak sa hlava Jána Krstiteľa znova stratila. Druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého Jána Krstiteľa sa podľa tradície uskutočnilo v roku 452. Svätý Ján sa zjavil predstavenému kláštora a ukázal mu miesto, kde je uložená jeho hlava.

V liturgickom kalendári cirkví byzantsko-slovanského obradu má 7. január sviatok Zhromaždenia k sv. Jánovi Krstiteľovi. Zámerom tohto sviatku je prejaviť úctu dôležitej postave v dejinách spásy, ktorá je spätá aj s evanjeliovou udalosťou sprítomnenou počas bezprostredne predchádzajúceho veľkého sviatku „Svätého Bohozjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista“ (6. V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Úcta „k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi“ je v byzantskom obrade veľmi rozšírená. V priebehu roka je mu venovaných 6 sviatkov (počatie - 23. september; narodenie - 24. jún; sťatie hlavy - 29. august; prvé a druhé nájdenie hlavy - 24. február; tretie nájdenie hlavy - 25. máj; zhromaždenie - 7.

Ján vskutku akceptoval Božie povolanie, aby pripravoval cestu nášmu Pánu, Bohu a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Už je najvyšší čas si všimnúť, že titul „predchodca“ reflektuje nielen chronologicky skorší začiatok Jánovho verejného pôsobenia oproti tomu Ježišovmu, ale aj to, ako sa Ján odhodlane bránil pokušeniu sebaabsolutizácie, ktorému bol zaiste dlhodobo vystavený vzhľadom na svoju vysokú popularitu... No Ján, ku ktorému „prichádzala... celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania“, dôrazne hlása: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja.“ S cieľom poukazovať výlučne na ľuďom nedosiahnuteľnú slávu a moc Boha Ján konštatuje, že napriek všetkým pastoračným úspechom si nezaslúži ani možnosť preukázať vtelenému Božiemu Synovi službu typickú pre otroka.

Byť predchodcom Božieho Syna, teda napodobňovať Jána Krstiteľa, je povolaný každý otec rodiny. Vynikajúca možnosť, ako sa otec rodiny môže efektívne brániť pokušeniu sebaabsolutizácie, je v modlitbe prosiť Boha o schopnosť vysmiať sa aj sebe na podklade Božieho slova a duchovnej tradície a taktiež úprimne a pokorne dávať svojej manželke priestor, aby mu bola skutočným korektívom. Kto nemá korektív a nie je adresátom osobitnej božskej milosti v tomto smere, ľahko upadne do patologického narcizmu. No ja verím, že kresťanom žijúcim vo sviatostnom manželstve, ktorí podľa vzoru Krista milujúceho Cirkev hľadajú len dobro a šťastie svojich blížnych, sa s Božou pomocou podarí vždy dávať prednosť milosrdným a láskavým riešeniam pred tými silovými! A verte mi, Boh nám chce v tomto smere pomáhať a pomáha nám vždy!

Mk 2, 18-22Končí liturgická medzihra, po liturgickom medzidobí, či období cez rok, podlhšom časovom vianočnom období, ktorému predchádzal advent, prichádza pôstneobdobie, tiež doba očakávania, zavŕšená tým najpodstatnejším pre našu vieru./1Kor 15,14/ V evanjeliovom úseku prichádza k ďalšej z x konfrontácií,ktorých sme svedkami pri vnímaní Ježišovho pôsobenia. Príklady priťahujú. Ján Krstiteľ, žije so svojou partiou „horlivcov“,niekde za mestom. Žijú v ústraní, oddelene od ruchu bežného života, tu natom mieste prežívajú dotyk s večnosťou. Veď dodržiavanie zákona bolo nadovšetko posvätné. Jánovi učenícii Ján sám, predsa nikdy netvrdili: „neprišiel som zákon zrušiť, alenaplniť“. /Mt 5,17/ A je to dodnes veta o ktorú sa prú konzervatívcia tí ostatní. Všetci, kto pozorovali a vnímali túto komunitu okoloJána, videli, že toto spoločenstvo, táto komunita žije asketicky, vyhýba satomu, čo zaváňalo profánnym, svetským, neduchovným... A práve preto,tolerancia zo strany vodcov zákona i ostatných, bola na mieste. Zákonnícispoznali, že im zo strany týchto učeníkov nehrozí žiadna konkurencia, žiadenoportunizmus.Naopak, v meste vidia akúsi bandu, zhromažďujúcu sa okolo akéhosimladého rabbiho. A tento mladý rabbi, si nerobil problémy a ťažkúhlavu s dodržiavaním nejakých pôstnych pravidiel a príkazov. On žil,naplnený slobodou. /a Duchom!/ Nemal problém ani s tým, že ho nazývali„pijanom a žráčom a priateľom mýtnikov a neviestok.“ /Mt 11,19/

Ježišovi sa páčilo byť blízko človeku. Prežívať s ním každý okamihdennodennej nevšednosti, radosti, trápenia... Ježiš neodvrhuje zákon, nezľahčuje význam a podstatu pôstu. Sám je/je, ale nekonzumuje/ bez jedla v čase svojej prípravy na púšti. Sám nasebe prežil tú skľúčenosť a škvŕkanie v žalúdku, a vedel, že jeto podstatné a dôležité: zakúsiť svoje limity, hranice, schopnosť víťaziťna telom, víťazstvom ducha.Svojim učeníkom pripomína práve nutnosť pôstu ruka v rukes modlitbou, inak nedokážu uzdravovať, a nezmôžu tiež boj s mocnosťamitemna. /Mt 17,21/

Zhrnuté-podčiarknuté, všetko má svoj čas, svoju hodinu, všetko má svojemiesto v živote človeka. Ale ako nemožno sadiť, či zasievať do zeme semenov decembri, /jedine do črepníkov, pripravovať jarnú plantu/, tak isto sanedá vykonávať niektoré duchovné praktiky kedykoľvek a bez zdravéhouváženia.V istej farnosti sa pravidelne stretávalo farské spoločenstvo.Stretávali sa dva krát v mesiaci, druhú a štvrtú stredu. Stredanevyhovovala jednej pani, pretože sa práve v tento deň postila „o chlebea vode“. Kvôli nej presunuli stretnutia na utorky, aby i ona malapodiel nielen na dobrách duchovných, ale i tých telesných. A pritomsa nejednalo o žiadne lukulské slávnosti. Väčším pôstom pre tú pani byzostalo, keby si dokázala tak ako všetci dať šálku čaju a k tomujednu malú sušienku, a pôst by tým určite neporušila. Viem, toto je veľmiťažko vysvetliť niekomu, kto sa pre to rozhodol úprimne a naplno.Napadá ma ešte jeden príklad. Spomínal ho staručký kňaz z totalitnýchčasov, keď „nemal štátny súhlas“ a pracoval vo fabrike. Všetci zamestnancio ňom vedeli, že je kňaz. A preto i jeho prístup k nim boltaký, snažil sa im približovať Boha takým spôsobom, aby ich to nútilo premýšľaťa pýtať sa viac a viac. V jeden piatok, prišiel do kantínya kúpil si salámu a rožky. Schválne si sadol ku dverám, aby každý ktobude vchádzať, si všimol, že na desiatu, pučí salámu a v piatok! Jehozámer mu vyšiel dokonale. Množstvo vyvalených očí, krútiacich hláv,posmeškov... A potom im k tomu povedal: urobil som to naschvál, abyste si vy uvedomili, že žiaden pôst nám ničím neosoží, ak nás neposunie ďalej,ak sa trebárs len o máličko nezmeníme. Farizeji sú tým hlavným prototypomdehonestácie pôstu. Veď postiť sa dá rôzne.

Áno, je úžasné, ak sa dokážeme postiť a niektoi dvakrát v týždni, uspokojiť sa v kúskom chlebaa trochou vody. No nie každý to dokáže. Pôst je i vtedy, keď sidokážeme odoprieť rannú kávu, cigáro, zmrzlinu, čokoládu, telku ...........A Ježiš ešte naviac vie, že k utuženie spoločenstva patríi trocha vínečka. /Kána/ Nie aby nás katapultovalo do výšin nedorozumení,ale skôr aby opadli akési neviditeľné zábrany a v našich srdciach samohol rozhorieť ohník priateľstva, lásky prijatia, porozumenia. A zaseplatí známa veta: všeho s mírou /s Radkem, Pepou.../Ježiš vedel svoje. Vedel i to, že o pár storočí to bude rovnako ťažképrijať, rovnako ťažké ohlasovať, rovnako ťažké pochopiť. Nové víno do novýchsúdkov, novou silou, novým duchom, jazykom dneška ... „Kto má uši nech počuje aporozumie“. A Pavol pridáva k tomu svoje jasné slovo: On nám ukázal,ako sa máme stať služobníkmi Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha, lebolitera zabíja, kým Duch oživuje. /2Kor 3, 6/ Jedno-duch-o, láska vie, kedy môžeurobiť výnimku! Apoštol Pavol by nám vedel rozprávať mnohé príbehy, kedy muselpoužiť láskavé slovo, pochopenie, než to, aby kritizoval a napomínal slabých,i keď robil i to, ale vedel, ako to má povedať a podať,nespôsobiac tým ujmu a nechuť dotyčného. Spomenul som si na peknú príhoda, ktorá sa stala v jednom kostoleneďaleko Blavy. Vo farnosti pôsobili kňazi, pochádzajúci zo Španielska. Dnešnéevanjelium sa čítalo pri nedeľnej bohoslužbe.

Tropár, 2. Pamiatku spravodlivých oslavujeme chválospevmi. Ale teba, Predchodca, uctilo svedectvo Pánovo. Bol si vyvýšený nad všetkých prorokov, lebo si pokrstil Predpovedaného. Ochotne si trpel za pravdu. Kondák, 5. Slávne sťatie Predchodcovo, stalo sa Božím riadením, aby aj Otcom v predpeklí oznámil príchod Spasiteľa. Nech narieka Herodias, lebo ona si vynútila vraždu.

Tabuľka sviatkov svätého Jána Krstiteľa v byzantskom obrade:

tags: #jan #krstitel #post