Cirkev ako právna forma na Slovensku

Mimovládne neziskové organizácie, tretí sektor, neziskové organizácie alebo len skrátene neziskovky, všetky tieto pojmy označujú konkrétny druh subjektov - právnych foriem. Preto ak ste rozhodnutý založiť si neziskovú organizáciu, máte na výber z viacerých právnych foriem, nie je ňou len nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (n.o.). Občianske združenie (o.z.) je úplne rovnocennou mimovládnou neziskovou organizáciou.

Medzi mimovládne neziskové organizácie patria na Slovensku najčastejšie tieto právne formy:

  1. Občianske združenia
  2. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
  3. Nadácie
  4. Neinvestičné fondy
  5. Záujmové združenia právnických osôb
  6. Účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti
  7. Organizácie s medzinárodným prvkom

Vznik, zloženie orgánov a členstvo

Na založenie občianskeho združenia (o.z.) sú potrebné minimálne tri fyzické osoby z ktorých aspoň jedna musí byť staršia ako 18 rokov. Minimálny vek zakladateľa zákon nešpecifikuje, no z praxe odporúčame, aby mal aspoň 12 rokov. Zakladateľom združenia môže byť aj cudzinec (osoba s pobytom mimo územia SR) resp. viacero cudzincov, no aspoň jeden zo zakladateľov musí byť občan Slovenskej republiky. Štruktúra orgánov nie je zákonom stanovená. Môže byť zložitá a budú ju tvoriť viaceré osoby (predsedníctvo, správna rada, dozorná rada a pod.) alebo môže byť jednoduchá a bude ju tvoriť len jedna osoba (napr. predseda). Štruktúra orgánov sa určuje v stanovách združenia. Po založení resp. vzniku združenia nie je zákonom stanovený minimálny počet členov. To znamená že po vzniku môže byť v občianskom združení pokojne len jedna osoba/člen. Maximálny počet členov združenia nie je zákonom obmedzený.

Neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby (n.o.) môže založiť fyzická osoba alebo právnická osoba ako zakladateľ. Zakladateľom môže byť jedna alebo viacero osôb ako zakladateľov. Na riadne zostavenie orgánov je potrebné minimálne 5 fyzických osôb (3 osoby do správnej rady, 1 osoba riaditeľ a 1 osoba revízor). V porovnaní s občianskym združením sa tieto orgány vytvárajú zo zákona povinne a počas existencie neziskovej organizácie musia byť zachované. Kompetencie a povinnosti jednotlivých orgánov pri neziskovej organizácii sú explicitne v zákone upravené. Neziskovú organizáciu môže založiť aj cudzinec (osoba s pobytom mimo územia SR) resp. viacero cudzincov, ktorí v neziskovej organizácii môžu aj pôsobiť jej orgánoch. Na rozdiel od občianskeho združenia, v neziskovej organizácii nepôsobia rádoví členovia ale len osoby, ktoré sú obsadené v jej orgánoch (správna rada, riaditeľ a pod.). Podobne ako pri občianskych združeniach, aj v neziskovej organizácii máte istú mieru slobody vo vytvorení si vlastných orgánov nad rámec zákonom ustanovených, ak tieto orgány uvediete do štatútu. Viete si tak popri zákonom povinných orgánoch (správna rada, riaditeľ a revízor resp. dozorná rada) zriadiť aj orgán (napr. tajomník, výbor, predsedníctvo a pod.)

Účel, ciele a činnosti

V neziskových organizáciach zákon presne stanovuje zoznam verejnoprospešných služieb ktoré môže nezisková organizácia poskytovať. Nezisková organizácia je oprávnená poskytovať najmä nasledovné verejnoprospešné služby:

  1. poskytovanie zdravotnej starostlivosti
  2. poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť
  3. tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt
  4. ochrana ľudských práv a základných slobôd
  5. vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry
  6. výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby
  7. tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva
  8. služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti
  9. zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu

Ciele a činnosti neziskovej organizácie musia spadať pod niektoré z vyššie uvedených bodov. Nezisková organizácia môže vykonávať aj viac činností naraz. Občianske združenie môže vykonávať akúkoľvek všeobecne prospešnú činnosť bez obmedzenia druhu. Základom je cieľ, za účelom ktorého vzniklo a ktorý chce dosiahnuť a na základe toho si v stanovách určí činnosti, ktoré bude za účelom dosiahnutia tohto cieľa vykonávať. Občianske združenie preto môže vykonávať všetky činnosti čo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a ešte oveľa viac.

Povinnosti

Zjednodušene povedané, ak občianske združenie nevykonáva žiadnu činnosť a nemá žiadne príjmy, tak nemá žiadnu povinnosť (odvodovú, daňovú, účtovnú a pod.). Nemá v takom prípade dokonca ani povinnosť podať daňové priznanie. Nezisková organizácia má povinnosť každý rok zverejňovať výročnú správu v registri účtovných závierok. Výročnú správu ukladá nezisková organizácia do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla. To, aké bude mať občianske združenie alebo nezisková organizácia ďalšie povinnosti záleží od povahy činností, ktoré bude vykonávať a aké príjmy bude mať. S poukazom na vyššie uvedené, je preto dôležité posudzovať povinnosti občianskeho združenia a neziskovej organizácie osobitne prípad od prípadu.

Dotácie, dane a účtovníctvo

Výzvy na získanie dotácií bývajú takmer vždy určené pre viaceré druhy mimovládnych neziskových organizácií. Preto ak narazíte na výzvy pre neziskové organizácie, neznamená to že sa do nej nemôže zapojiť občianske združenie. Odporúčame preveriť si vopred kto môže byť žiadateľom, no najčastejšie to býva ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, tak aj občianske združenie. Obidve právne formy majú povinnosť viesť jednoduché účtovníctvo. Podvojné účtovníctvo sú povinné viesť iba za predpokladu ak podnikajú (vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení) alebo ich príjmy presiahli 200 000€ za rok. V otázkach daní, odvodov a zbierania 2% z dane, sa ničím nelíšia, spravujú sa za rovnakých podmienok. Obe právne formy majú povolené podporne popri svojej činnosti aj podnikať.

Ochrana osobných údajov v Cirkvi

Spracúvanie osobných údajov Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike sa vykonáva v súlade s aktuálne platnou právnou úpravou, najmä Zákonom 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016. Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou v Slovenskej republike a Slovenskou republikou upravuje Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike a všetky právnické osoby, ktoré si odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví v zmysle § 19 Zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností spracovávajú osobné údaje v súlade s platnou právnou úpravou, najmä Zákonom 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016.

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike spracúva v informačných systémoch osobné údaje a osobitné kategórie osobných údajov výlučne dotknutých osôb vymedzených týmto dokumentom a výlučne na základe zákonných dôvodov a pre účely vymedzené týmto dokumentom. Tento dokument je výsledkom posúdenia spracúvania osobných údajov a toku osobných údajov v Katolíckej cirkvi pre účely právnych noriem upravujúcich ochranu osobných údajov.

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike ako prevádzkovateľ, prostredníctvom niektorej alebo viacerých vyššie vymedzených právnických osôb (sprostredkovateľov), spracúva osobné údaje, vrátane osobitných kategórií osobných údajov, osôb v duchovnej službe na základe záväzných predpisov Cirkvi a v súlade s čl. 2 ods. 1 Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou výlučne pre účely správy vnútorných vecí a pre účely oprávnených záujmov prevádzkovateľa. Spracúvané osobné údaje, vrátane osobitných kategórií osobných údajov týchto dotknutých osôb slúžia výlučne pre vnútornú potrebu Cirkvi a nebudú poskytnuté príjemcom bez písomného alebo inak hodnoverne preukázateľného súhlasu dotknutej osoby. Spracúvané osobné údaje, vrátane osobitných kategórií osobných údajov môžu byť poskytnuté tretím stranám bez súhlasu týchto dotknutých osôb, ak ide o tretiu stranu v rámci Cirkvi a výlučne pre účely vnútornej potreby Cirkvi.

Konferencia biskupov Slovenska ako prevádzkovateľ pri spracúvaní osobitných údajov vyplývajúcich z vlastnej činnosti, vždy posudzuje nevyhnutnosť zabezpečenia súhlasu dotknutých osôb, ak neexistuje iný zákonný účel takéhoto spracúvania vymedzený týmto dokumentom. Generálny sekretariát Konferencie biskupov Slovenska spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby pre účely správy vnútorných vecí Cirkvi, najmä však pre vykonávanie všetkých úloh a činností všetkých jeho zložiek v zmysle organizačnej schémy a podľa vnútorných predpisov.

tags: #cirkev #pravna #forma