Objavte jeden z pokladov severovýchodného Slovenska, skrytý drevený chrám sv. Kozmu a Damiána v Lukove - Venécii. Tento gréckokatolícky chrám východného obradu, postavený v rokoch 1708 - 1709, je národnou kultúrnou pamiatkou s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou.
Drevený chrám sv. Kozmu a Damiána v Lukove - Venécii.
História Lukova a Venécie
Lukov leží na severnom úpätí Čergova v hornej časti doliny Tople. Autor kroniky našu obec charakterizuje takto: Obec Lukov je položená na dosť peknej rovine, cez obec vedie obecná cesta pekne upravený potok. Po oboch stranách cesty a potoka sú postavené domy. Prvá priama písomná zmienka je z roku 1264.
Lukovský majetok a priľahlú časť doliny Tople a Čergovského pohoria kráľ Karol Róbert daroval v roku 1322 šľachticovi Mikčovi z rodu Akoš súčasne s Pečovskou Novou Vsou. V roku 1355 sa spomína ako Lukov, obec patriaca panstvu Nový Hrad, kedy Mikčov syn Roland zámenou dal Ladislavovi z Kamenice majetok v susedstve Lukova. V písomnostiach zo 14.-15. storočia, vyskytuje sa pod názvom Lukua, neskôr v 16. storočí.
Okolo roku 1518, kedy už Lukov patril Forgáčovcom, sa zemepáni snažili usadiť valašskú domácnosť zo susednej Venecie, čo poškodzovalo záujmy šľachticov z Kapušian. Obyvateľstvo bolo ochudobňované a vzrastal počet želiarov. Koncom 16. Koncom 17. storočia sa tu vyskytol dobytčí mor a veľa obyvateľov so vysťahovalo. V 18. storčí tu zriadili aj malé kúpele. Miestny veľkostatok a rozsiahle lesy vlastnili Aspremontovci a v 19. storočí Anhalt. Obyvatelia chovali ovce, zhotovovali šindle, pálili drevené uhlie a pracovali v lesoch.
V polovici 19. storočia sa začalo veľké vysťahovalectvo, ktoré prebiehalo aj za I. ČSR. V roku 1947 sa viac rodín odsťahovalo do bývalého Sovietskeho zväzu, na Ukrajinu. V rámci elektrifikácie v 50-tých rokoch v Lukove bola postavená malá vodná elektráreň, ktorá bola medzi prvými troma svojho druhu v Československu. V tomto období bola prevádzkovaná aj pekáreň.
V písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvom Wenecze, čo bol maďarizovaný názov slovenského Venecia. Je evidentné, že jeho základom je latinský názov Venetia, teba Benátky v Taliansku. Bola to pravdepodobne skupina sklárov z ostrova Murano , patriaceho do Venecie, ktorých tu usadili zemepáni a ktorí osídlili toto územie. Sklárska tradícia tu bola živá ešte donedávna.
Venecia zostala dlhé obdobie súčasťou panstva Malcov a vo vlastníctve Kapušian. V roku 1943 bola pripojená k obci Lukov. Miestnou súčasťou dnešného Lukova je v minulosti samostatná obec Venecia, ktorá sa za tzv. Slovenského štátu v roku 1943 pripojila k Lukovu. Venecia sa prvýkrát písomne spomína v listine z roku 1410, ktorou kráľ Žigmund daroval šľachticom z Kapušian aj panstvo Malcov a Veneciu. Z názvu obce sa môžeme domnievať, že zakladateľom Venecie bol Talian, obyvateľ Benátok zaoberajúci sa výrobou skla.
História chrámu sv. Kozmu a Damiána
Gréckokatolícky drevený chrám svätých Kozmu a Damiána v Lukove - Venécii stál pôvodne v obci Nová Ves pri Novom Sonči v Poľsku. Obyvatelia Venécie chrám odkúpili a previezli do svojej obce. V roku 1708 bol pravdepodobne znova posvätený, pričom dostal nové patrocínium sv. Kozmu a Damiána. Keďže chrám bol v roku 1708 dovezený z Poľska, už 300 rokov je pýchou Lukova v časti Venécia.
Z historických prameňov vyplýva že išlo o tento chrám. Časom sa stal nevyhovujúci a prebytočný. Preto ho odtiaľ kúpili, previezli a znova postavili. V roku 1740 bol kostol rekonštruovaný a prestavaný.
Architektúra a Exteriér
Drevený chrám východného obradu sv. Kozmu a Damiána postavený v r. 1708 - 1709 je na kamennej podmurovke vo svahu. Trojpriestorový zrubový chrám stojí na kamennej podmurovke a ako jediný na Slovensku je podpivničený.
Na mohutnej kamennej podmurovke, vyrovnávajúcej nerovnosť terénu, stojí drevená zrubová architektúra, ktorá reprezentuje prechod od staršieho centrálneho k novšiemu pozdĺžnemu typu východoslovenských drevených chrámov. Pod svätyňou je umiestnená menšia pivnica. Je to jediný podpivničený chrám na Slovensku.
Architektonickou zvláštnosťou je vysunuté podstrešie po bokoch lode. Strecha je pokrytá dreveným šindľom, z ktorej vystupujú tri na západ sa zvyšujúce veže. Tri veže sú netypicky vkomponované s streche vzhľadom na značné predĺženie lode. Architektonickou zvláštnosťou je tiež vysunuté podstrešie okolo stavby spočívajúce na vertikálnych stĺpoch.
Interiér a Výzdoba
Vnútorná výzdoba je prevažne baroková, z 18. storočia, no nachádzajú sa tu aj ikony zo 16. a 17. storočia. V interiéri kostola, ktorý je v prevažnej miere barokový, sa nachádzajú vzácne ikony zo 16. a 17. storočia.
Ikonostas má štvorradovú architektúru s kánonickou štruktúrou. Ikonostas je kvantitatívne najrozsiahlejšou časťou vnútornej výzdoby. Jeho vznik sa delí do dvoch časových etáp. Horná časť pochádza z druhej polovice 18. storočia. Hlavné ikony, s výnimkou sv. Medzi najvzácnejšie obrazy patrí Posledný súd (tempera na dreve, 16. storočie), Deésis (1680), Bohorodička Hodegétria (1654), Kristus Pantokrator (17. storočie).
Cárske dvere sú zdobené ornamentom viniča a šiestimi medailónmi. V strede sa nachádzajú kráľovské dvere s rokokovou rezbou a maľbou a badať na nich ľudový vplyv umelca.
Ďalšou časťou ikonostasu je rad cirkevných sviatkov („prazdnikov“), ktorého zvláštnosťou je vyobrazenie Kristovej tváre. Nepredstavuje totiž klasický východný Mandylión, ale západný Veraikon, odtlačok zmučenej tváre Krista s tŕňovou korunou na Veronikinej šatke.
Tretí rad sa nazýva Deésis s vyobrazením Krista Veľkňaza v strede a po stranách sú vyobrazení svätý apoštoli. Štvrtý rad pozostáva z dvoch poschodí ktoré obsahujú vyobrazenia významných postáv Starého zákona - praotcov, prorokov a kráľov Izraela.
Na samom vrchole ikonostasu je postavená nezvyčajná trojrozmerná plastika Kalvárie. K zaujímavostiam patrí aj plastika Kalvárie.
Oltár s centrálnym obrazom Novozákonnej sv. Trojice pochádza z konca 18. storočia. Procesiová ikona s obrazmi po oboch stranách je z 19. storočia. Medzi ďalšie exponáty v chráme patrí Posledný súd zo 16. storočia. Ide o temperu na dreve s vyobrazením Krista, Bohorodičky, sv. Jana Krstiteľa a kľačiaceho Adama a Evu po stranách. Zaujímavé sú zobrazenia hriešnikov.
Na jednej z ikon je zachovaný donátorský nápis na jej spodnej časti, ktorý prezrádza, že bola darovaná 27. júla 1654 do chrámu Narodenia Bohorodičky v poľskej obci Nowa Wies (asi 35 km severozápadne od Lukova).
K pôvodnému vybaveniu kostola patrili aj dva Mandylióny z konca 16., resp. 17. storočia a fragmenty kráľovských dverí zo 16. storočia. V roku 1968 boli tieto vzácne pamiatky premiestnené do Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Mandylón zo 16. storočia sa v roku 1970 objavil aj na prvej československej poštovej známke.
Významné udalosti a osobnosti
V spoločenskom kalendári obce a jeho občanov je 19. január 1945 už desaťročia zapísaný ako deň oslobodenia mesta Bardejov, okresu i našej obce.
V Lukove pôsobil a 30. 11. 1932 zomrel Michal Beskyd - politik, kňaz a rusinský buditeľ. Lukov je tiež rodiskom Dr. Ivana Rohaľa - Iľkiva a Ing. Pavla Džundu - dlhoročných diplomatických pracovníkov, Dr. Ivana Ratvaja - dlhoročného pracovníka povereníctiev a publicistu.
Súčasnosť
Aj napriek tomu kostolík v Lukove - Venécii, ostáva zaujímavou Národnou kultúrnou pamiatkou s bohatým interiérom a zaujímavou architektúrou. Veľmi pozitívnou zmenou je aj kompletná rekonštrukcia kostola, ktorá dokázala, že stojí za to, aby sme si strážili svoje kultúrne dedičstvo.
Na každom z kostolíkov nájdete kontakt na osobu, ktorá vás pustí dovnútra a aj poskytne základné informácie. Určite sa oplatí zavolať a chvíľu počkať.
4 sviatky počas roka: v období Veľkej Noci, odpustová slávnosť sv. Damiána, obdobie zoslanie Svätého Ducha a v prvý júlový týždeň.
Ďalšie drevené kostoly v okolí
Ani nie 10 km od Bardejova v obci Hervartov sa nachádza unikátny drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia, Drevený kostol sv. Drevený kostol, Hervartov (UNESCO)Najstarší drevený kostol na Slovensku, postavený v 15. storočí z červeného smreka. V každom storočí pribudli v kostolíku nové prvky výzdoby, k najcennejším patria nástenné maľby.
V obci Krivé sa nachádza Gréckokatolícky kostol sv. Lukáša . Bol postavený v roku 1826 na mieste staršieho objektu. Výtvarné pamiatky interiéru sú prevažne z 18. storočia a z čias výstavby kostolíka. Nachádza sa tam však aj niekoľko mimoriadne hodnotných ikon z konca 16. storočia.