Vianoce sú jedným z najkrajších a najvýznamnejších sviatkov v roku na Slovensku. Majú svoj pôvod v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Každá rodina na celom svete má svoje vlastné vianočné zvyky a tradície, pričom niektoré z nich pochádzajú ešte z dávnej minulosti a niektoré sa rokmi zmodernizovali.
Oslava Vianoc je čas radosti a rodinnej pohody.
Príprava na Vianoce v minulosti
To, že Vianoce u našich predkov boli spájané s tradíciami a zvykmi, nikoho neprekvapuje. Mnohé z nich sa v domácnostiach zachovali dodnes. Príprava na Vianoce začínala už v lete. Tie najlepšie sušené hríby, sušené ovocie a med sa odkladali, aby bolo na Vianoce. Aj najchudobnejšie rodiny sa snažili, aby aspoň počas Vianoc mali plný stôl dobrôt. Gazdovia pred Štedrým dňom nachystali dostatok krmiva pre dobytok, aby cez sviatky nemuseli pracovať.
Štedrý deň a jeho zvyklosti
Štedrý deň - 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Na východe ale čiastočne aj na strednom Slovensku je tento deň známy ako vilija, či vigílija (predvečer sviatku). Staršie generácie si iste spomenú na Kračún - čiže krátky deň. V mnohých rodinách bol tento deň pôstnym. Ráno sa zjedol doma upečený chlieb s maslom a mliekom a potom až štedrovečerné jedlo. Počas štedrého dňa do domu nemala vstúpiť cudzia žena a pozor bolo treba dávať aj na rozbitý tanier - neveštilo to nič dobré. Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci odriekali otčenáš.
Štedrá večera je vrcholom Vianoc.
Štedrá večera - vrchol Vianočných sviatkov
Po večernom zvonení kostolných zvonov sa rodina sviatočne oblečená zišla k spoločnému sviatočnému stolu. Gazdiná pod obrus položila drobné mince, aby ich bol celý rok dostatok. Niekde dávali aj čierne korenie, aby boli zdraví. Večera začala zapálením sviečky na stole a spoločnou modlitbou. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, opekance s makom, alebo bryndzou, varené sušené slivky a hrušky a kapustnica s hríbmi. Po kapustnici nasledovala ryba z potoka. Vo Vlkolínci sa namiesto kapustnice jedávala hrachová polievka. V niektorých rodinách sa na zdravie pripilo pálenkou. Od sviatočného stola okrem gazdinej nesmel nikto vstať.
Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou a mala byť veru štedrá. Podľa dávnej tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Jedlám sa pripisoval magický význam. Jeden z najznámejších - v mnohých rodinách dodržiavaný dodnes - šupinka z kapra, alebo peniaze pod obrusom na štedrovečernom stole. Prečo? Štedrý večer bol odjakživa tajomný a plný vianočných povier. Párny počet tanierov na štedrovečernom stole - inak by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch bolo zvykom prestierať o jeden tanier a príbor navyše - pre prípad náhodného hosťa.
Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. To sa vždy krájalo priečne na polovicu. Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekedy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Inak by vraj „vinník“ do roka zomrel.
Zvyky po večeri
Po večeri nasledovalo poďakovanie modlitbou a v niektorých rodinách si zaspievali koledu a potom sa už deti rozbehli pod stromček pozrieť, čo im priniesol Ježiško. Po štedrej večeri sa väčšie deti rozbehli do dediny spievať koledy. Ešte pred večerou bolo potrebné aj dobytku pripomenúť sviatočné dni. Gazda spolu s deťmi šli do maštale a jablkom potrel kravu, aby bola pekne guľatá ako jablko. Potom vošiel do záčina a ovciam dal chleba, oplátky a pri odchode rozsypal po záčine mak, aby bolo oviec „ako maku“. Aj omrvinky zo stola po večeri na dvor vysypali hydine, aby aj domáce vtáctvo malo sviatky.
Keď deti pospali, ostatní sa pripravovali na polnočnú svätú omšu. Pred odchodom do kostola za vchodové dvere pripravili vedro s vodou. Po príchode z polnočnej prvý do bytu vstúpil gazda so slovami: „Prv voda než oheň. Narodil sa Kristus Pán v tento deň“.
Tradičné slovenské Vianoce 4K
Súčasné vianočné tradície
Vianoce už dávno nie sú len o kaprovi, vôni ihličia a rozprávkach pri televízore. Vianočný stromček sa stal súčasťou Vianoc až v druhej polovici 19. storočia. Najskôr sa tento zvyk ujal v mestách, až neskôr na vidieku. V súčasnosti sa vianočné zvyky menia a prispôsobujú modernému životnému štýlu. Mnohí ľudia cestujú počas sviatkov do zahraničia, aby unikli stresu a zažili Vianoce inak. Napriek tomu sa mnohé rodiny snažia zachovať tradičné zvyky a rituály, ktoré im pripomínajú detstvo a spájajú ich s minulosťou.
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Vianočné jedlá v súčasnosti
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Vianočné pečivo nesmie chýbať na žiadnom sviatočnom stole.
Magické vianočné zvyky a povery
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Prehľad tradičných vianočných zvykov
| Zvyk | Význam |
|---|---|
| Rozkrojenie jablka | Predpoveď zdravia a šťastia v rodine |
| Tanier navyše na stole | Spolupatričnosť a milosrdenstvo |
| Hádzanie topánkou | Predpoveď vydaja pre slobodné dievčatá |
| Šupiny z kapra pod obrusom | Zabezpečenie hojnosti a peňazí |
| Pôst až do večere | Možnosť uvidieť zlaté prasiatko |
Vianoce a moderná doba
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.