Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva na Slovensku. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru.
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených svätému Mikulášovi, ktoré sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva. Medzi ne patria Bazilika sv. Mikuláša v Trnave a kostol v Podunajských Biskupiciach.
Bazilika svätého Mikuláša v Trnave
Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska.
Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421.
Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky. Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom.
Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.
Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže.
Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv. V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor.
Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou.
V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom. Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Dňa 10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
Kostol bol vybudovaný v roku 1221 najmä z lomového kameňa bratislavských kameňolomov. Dátum 1221 považujeme za hodnoverný, hoci priamy dôkaz o ňom nemáme. Dôkazom veľkej minulosti je listina pápeža Inocenta IV. Budova bola postavená v ranogotickom štýle. Z architektonického hľadiska bol postavený na základe vzoru benediktínskych farských kostolov.
Kostol bol viackrát prestavaný. Svätyňa, sakristia a veža pochádzajú z 13.storočia, dokonca aj múr hlavnej lode a časti múrov bočných lodí, ktoré boli zachované ako piliere do výšky 3-4 metrov. Počas tureckých nájazdov bola budova výrazne poškodená. Zničené bolo gotické zariadenie kostola a za obeť padli aj vežové hodiny.
Väčšia renovácia kostola sa vykonala za čias arcibiskupa Csákyho v rokoch 1751-1755. V 18.storočí bolo ku svätyni pristavané oratórium arcibiskupa Józsefa Batthyánya, kde počas svojho pobytu v Biskupiciach vykonával svoje kňazské povinnosti. V roku 1794 bola dokončená Ormosdyho krypta a kaplnka, ktorá sa otvárala z južnej lode.
Významná bola renovácia v roku 1889, kedy boli vo svätyni umiestnené nádherné vitrážové okná.
Začiatkom 20.storočia narástol počet obyvateľov obce a hoci bol kostol pomerne veľký jeho kapacita už nestačila. Farár Evangelista János Tyukoss získal v roku 1937 financie na rozšírenie kostola o dve bočné krídla, vďaka čomu má kostol veľkosť katedrály. Žiaľ, prestavba kostola sa realizovala bez archeologického výskumu. Fresky sa na zachovaných múroch zničili v šesťdesiatych rokoch 20. Vo veži boli tri zvony, dva z nich vzali počas prvej svetovej vojny, nahradené boli v roku 1921 pri príležitosti 700-ročného výročia založenia cirkevného spoločenstva sv.Mikuláša.
Jednomanuálový 12 registrový organ s pedálom v rokoch 1910-14 zhotovil bratislavský staviteľ organov Vince Mozsný.
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je ďalším príkladom gotickej architektúry na Slovensku. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.
Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia. Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia. Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Ďalšie gotické kostoly sv. Mikuláša na Slovensku
Okrem Baziliky sv. Mikuláša v Trnave a kostola v Podunajských Biskupiciach sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie gotické kostoly zasvätené svätému Mikulášovi, ktoré stoja za pozornosť. Medzi ne patrí kostol v Sliači a kostol v Pukanci.
Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad mestom. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený. Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica.
Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv. Jána Nepomuckého.
Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby.
Kostol sv. Mikuláša dala údajne postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v roku 1263. V štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spomína Kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Prvým známym farárom hájnickej fary bol Christofor, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. V 15. storočí prebehla v rámci kostola neskorogotická prestavba. V roku 1627 napadli a spustošili kostol Turci, pričom odvliekli 2 zvony. Najstarší zvon sv.
Z vizitácie v roku 1713 vieme, ze sa v kostole nachádzal tabuľový oltár. Uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomína sa aj murovaná zvonica, zo 17. V priebehu 20. storočia prešiel kostol modernizáciou, zavedená bola elektrina. V roku 1935 bola zasypaná v kostole krypta, v ktorej bola údajne pochovaná zemianska rodina.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Zvon nesie latinský nápis *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg.
Druhý renesančný zvon z roku 1635 je bez vyznačeného pomenovania, s latinským nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. Tretí zvon s názvom sv. Jozef bol vyrobený v roku 1924 ako náhrada za zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova. Je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg. Zvon zdobí reliéf sv. Rodiny s nápisom: K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Štvrtý zvon s názvom sv. Ondrej, pochádza z roku 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg. Na zvone je nápis: K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. Farnosti. Keď vás budím, vstaňte, keď vás volám, príďte, keď sa lúčim, plačte. Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Piaty zvon má priemer len 24 cm a váži 10 kg.
V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa nachádzajú maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu, ktorý vymaľoval freskami aj Kaplnku sv. Vo zvonici boli pôvodne umiestnené tri zvony. Najstarší a najväčší z nich - zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším zvonom na Slovensku. Jeho hmotnosť je 5,1 tony.
Aj v súčasnosti pôsobí Kostol svätého Mikuláša v Sliači stále impozantne.
Sliač, Kostol sv. Mikuláša - zvon sv. Mikuláš
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Unikátna neskorogotická sieťová hviezdicová klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny.
Architektonické detaily ako gotické svorníky vo vrcholoch klenieb oboch svätýň, alebo sakristii. Zaujímavý je aj tzv. dutý svorník v strede neskorogotickej klenbe hl. lode, ktorý slúžil na liturgické účely, najpravdepodobnejšie na zavesenie lustru. Gotické sedílie vo svätyni, neskorogotické pastofórium na tordovanej nohe s erbom a letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál do sakristie.
Veľmi zaujímavé ale často nepovšimnuté sú pôvodné dverné krídla, ktoré je často možné vidieť v takýchto starých stavbách. V tomto prípade jedno takéto veľmi pekné a vzácne je na západnej stene v sakristii. Ide o neskorogotické oplátované dvere z vonkajšej strany oplechované. Kedže takýmto detailom vo všeobecnosti nie je prikladaný veľký význam aj v tomto prípade sú zakryté skriňou.
Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckéh...
Ďalšie kostoly svätého Mikuláša na Slovensku
Okrem spomínaných kostolov sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších kostolov zasvätených svätému Mikulášovi biskupovi. Medzi ne patrí napríklad kostol svätého Mikuláša v Porube, ktorý je známy svojimi freskami, alebo kostol svätého Mikuláša v Novej Lehote, ktorý bol postavený v barokovo-klasicistickom štýle.
Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu.
Vďaka iniciatíve správcu farnosti a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce.
Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu. Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
Dominantou obce je starobylý kostol sv. Mikuláša, ktorý je svedkom bohatej histórie a kultúry. Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Architektúra a úpravy
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou.
V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu.
Historia obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov, ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu.
Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu.
Kostol svätého Mikuláša v Porube
Fresky, ktoré patria k najpočetnejším najzachovanejším na Slovensku, môže nájsť verejnosť v Kostole sv. Mikuláša biskupa v hornonitrianskej obci Poruba. Národná kultúrna pamiatka stojí v obci od 14. "Stavba Kostola svätého Mikuláša biskupa sa datuje do vzniku obce. Tu v Porube sa usídlili a postavili si tento kostol. Kostol môžeme teda datovať zhruba do 40. rokov 14.
Výmaľba interiéru kostola sa datuje na prelom 14. a 15. storočia. Najstaršími freskami sú konsekračné kríže, ktoré sa nachádzajú po celom obvode lode a pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Ide o symboliku toho, že priestor slúži na bohoslužbu.
V období rekatolizácie, čiže od 60. rokov 17. storočia, v kostole nainštalovali drevený strop, maľby na ňom majú iluzívny charakter kvetov a živočíšnych výjavov. Zaujímavosťou kostola sú aj tri zvony, jeden nie je datovaný, no pravdepodobne pochádza minimálne zo 17. a 18. storočia, druhý je z roku 1633, tretí zvon svätých Cyrila a Metoda bol v kostole nainštalovaný v roku 1929 a zakúpili ho veriaci, ktorí prichádzali zo sezónnych prác, väčšinou z Francúzska.
Bol povolaný profesor Groch z vtedajšej Viedne, ktorý sa postaral o prvotné reštaurovanie tohto kostola.
Kostol svätého Mikuláša v Novej Lehote
Kostol sv. Mikuláša môžeme nájsť v mestskej časti Nová Lehota, ale podrobné historické záznamy o ňom by sme v handlovských cirkevných knihách hľadali márne. Kostol začali stavať v roku 1785 uprostred obce na vyvýšenom mieste a na pôvodných základoch kostola z konca 15. storočia. Postupom času obyvateľstvo narastalo a tak domáci zväčšovali chór v kostole hneď niekoľkokrát - v roku 1823 a v roku 1924, kedy vybudovali trojstranný chór. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami a v roku 1923 predláždený keramickými dlaždicami. Podľa záznamov oltár vyhotovil F. Šteffek a kostol vymaľoval L. Schrammek z Banskej Štiavnice.